Generálna audiencia: Pápež František sa poďakoval za návštevu Turecka

Generálna audiencia v stredu 3. decembra, v deň liturgickej spomienky sv. Františka Xaverského, sa vo Vatikáne niesla v znamení tém ekumenizmu a medzináboženského dialógu. Katechéza Svätého Otca bola návratom k jeho apoštolskej ceste v Turecku, ktorú absolvoval v uplynulom týždni, v dňoch 28.-30. novembra. Spolu s pútnikmi, ktorí prišli na Námestie sv. Petra napriek oblačnému počasiu s chvíľkovým dažďom, sa pápež František poďakoval za vykonanú apoštolskú cestu a vyprosoval budúce ovocie prehĺbeného dialógu s pravoslávnymi, ako aj s moslimami.

Podelil sa o najvýznamnejšie momenty cesty, ktorá ho zaviedla do Ankary a Istanbulu. Boli medzi nimi stretnutie s prezidentom Turecka a predstaviteľom pre náboženské záležitosti, návšteva Modrej mešity a historického kresťanského chrámu, dnes múzea Hagia Sofia, eucharistické slávenie spolu s katolíckymi predstaviteľmi východných rítov, ekumenická modlitba za jednotu, či vrcholný bod programu, stretnutie s patriarchom Bartolomejom spojené s účasťou pápeža pri slávení Eucharistie a podpísaním spoločnej deklarácie.

V súvislosti s cestou zacielenou na dialóg a úsilie o jednotu Svätý Otec poukázal na pôsobenie Ducha Svätého, ktorý je tvorcom jednoty. Túto myšlienku vyjadrilo aj biblické čítanie na uvedenie katechézy: «Bratia, nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.» (1 Kor 12,3b-6)

Pápež František vyjadril poďakovanie miestnym katolíckym komunitám v Turecku za úsilie vynaložené v súvislosti s návštevou. Za srdečné prijatie sa poďakoval aj ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi I. a predstaviteľom Turecka. Osobitne ocenil prácu všetkých, ktorí sa obetavo venujú pomoci utečencom, pričom osobitne vyzdvihol prácu saleziánov, ktorí v Istanbule pomáhajú mladým utečencom zo Sýrie a Iraku.

Ešte pred generálnou audienciou sa Svätý Otec stretol s troma desiatkami účastníkov Tretieho samitu kresťanských a moslimských vedúcich predstaviteľov a krátko ich pozdravil v Malej aule Pavla VI. (foto). Podujatie organizuje Pápežská rada pre medzináboženský dialóg pod vedením kardinála Jean-Louisa Taurana. Vo veľkej Aule Pavla VI. zase pozdravil chorých, ktorí sa tam uchýlili pred sychravým počasím. -jb-

Plné znenie katechézy:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Zdá sa, že dnes nebude pekný deň, je taký trochu daždivý. Vy ste však odvážni a nepriaznivému počasiu nastavíte usmievavú tvár, však? Začnime teda! Táto audiencia sa uskutočňuje na dvoch rôznych miestach, ako to zvykneme robiť, keď prší: tu, na námestí a tiež v Aule Pavla VI., v ktorej sú zídení chorí. Už som sa s nimi stretol, pozdravil som ich a oni sledujú audienciu prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky, pretože sú chorí a nemôžu stáť v daždi. Pozdravme ich odtiaľto všetci spoločným potleskom.

Dnes sa chcem s vami podeliť o niektoré veci z mojej púte do Turecka, od minulého piatku do nedele. Ako som vás prosil, aby ste jej prípravu a priebeh sprevádzali vo svojich modlitbách, tak vás teraz pozývam, aby ste ďakovali Pánovi za jej uskutočnenie, aby tak mohli vzísť plody dialógu, či už v našich vzťahoch s pravoslávnymi bratmi, či vo vzťahoch s moslimami, alebo na ceste v ústrety mieru medzi národmi. Cítim, že na prvom mieste musím znovu vyjadriť svoju vďačnosť prezidentovi Tureckej republiky, predsedovi vlády, riaditeľovi Ústavu pre náboženské záležitosti a ostatným štátnym predstaviteľom, ktorí ma úctivo prijali a zaistili dobre usporiadaný priebeh podujatí. To si vyžaduje veľa práce, však? A oni to urobili s radosťou. Bratsky ďakujem biskupom Katolíckej cirkvi v Turecku, vynikajúcemu predsedovi biskupskej konferencie, a ďakujem im za ich nasadenie pre dobro katolíckych spoločenstiev, a taktiež ďakujem ekumenickému patriarchovi, Jeho Svätosti Bartolomejovi I. za srdečné prijatie.

Blahoslavený Pavol VI. a sv. Ján Pavol II., ktorí sa obaja vybrali do Turecka, a sv. Ján XXIII., ktorý bol v tejto krajine pápežským delegátom, z neba chránili túto moju cestu, uskutočnenú osem rokov po návšteve môjho predchodcu Benedikta XVI. Tá zem je drahá každému kresťanovi, osobitne preto, že bola rodiskom apoštola Pavla, hostiteľkou prvých siedmich koncilov, a preto, že sa tu nachádza v blízkosti Efezu «Máriin dom». Tradícia nám hovorí, že tam žila Panna Mária po zoslaní Ducha Svätého.

V prvý deň apoštolskej návštevy som pozdravil občianskych predstaviteľov krajiny, z veľkej časti moslimskej, avšak v ústave ktorej sa potvrdzuje laickosť tohto štátu. S týmito predstaviteľmi sme hovorili o násilí. To, čo plodí násilie, je práve zabúdanie na Boha, nie jeho oslava. Z tohto dôvodu som nástojil na dôležitosti toho, aby sa kresťania a moslimovia spoločne nasadili za solidaritu, za pokoj a spravodlivosť, potvrdzujúc, že každý štát musí zabezpečiť svojim občanom a náboženským spoločenstvám skutočnú slobodu náboženského prejavu.

Dnes, ešte predtým, ako som sa pobral pozdraviť chorých, som sa stretol so skupinou kresťanov a moslimov, ktorí sú prítomní na stretnutí organizovanom dikastériom pre medzináboženský dialóg, pod vedením kardinála Taurana, a aj oni vyjadrili toto želanie napredovať v bratskom dialógu medzi katolíkmi, kresťanmi a moslimami.

V druhý deň som navštívil niektoré symbolické miesta rôznych náboženských vyznaní, prítomných v Turecku. Urobil som tak, pretože som sa cítil v srdci pobádaný vzývať Pána, Boha neba i zeme, milosrdného Otca celého ľudstva. Ústredným bodom dňa bolo slávenie Eucharistie, na ktorej boli v katedrále zúčastnení pastieri a veriaci rozličných katolíckych rítov, prítomných v Turecku. Zároveň tam boli ekumenický patriarcha, arménsky apoštolský patriarchálny vikár, sýrsko-pravoslávny metropolita a zástupcovia protestantov. Spoločne sme zvolávali Ducha Svätého, toho, ktorý pôsobí jednotu Cirkvi: jednotu vo viere, jednotu v láske, jednotu vo vnútornej súdržnosti. Boží ľud, v bohatstve svojich tradícií a vyjadrovacích foriem, je povolaný, aby sa nechal viesť Duchom Svätým, v trvalom postoji otvorenosti, učenlivosti a poslušnosti. Naša cesta ekumenického dialógu je zároveň cestou jednoty nás samých, našej Katolíckej cirkvi, a ten, ktorý koná toto všetko, je Duch Svätý. Na nás je, aby sme mu dovolili konať, aby sme ho prijali a nasledovali jeho vnuknutia.

Tretí a posledný deň, sviatok sv. Andreja apoštola, priniesol so sebou ideálny kontext na upevnenie bratských vzťahov medzi biskupom Ríma, Petrovým nástupcom a ekumenickým patriarchom Konštantínopolu, nástupcom Andreja, brata Šimona Petra, ktorý tú cirkev založil. S Jeho Svätosťou Bartolomejom I. sme obnovili spoločný záväzok napredovať na ceste v ústrety obnove plného spoločenstva medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Podpísali sme spoločnú Deklaráciu, ktorá je ďalším úsekom na tejto ceste. Osobitne významné bolo, že sa k tomuto aktu pristúpilo v závere slávnostnej Liturgie na sviatok sv. Andreja, na ktorej som sa zúčastnil s veľkou radosťou, a po ktorej nasledovalo dvojité požehnanie, ktoré udelili konštantínopolský patriarcha a rímsky biskup. Modlitba je vskutku základom pre každý plodný ekumenický dialóg pod vedením Ducha Svätého, ktorý, ako som uviedol, pôsobí jednotu.

Posledné stretnutie – a bolo to stretnutie krásne a zároveň bolestné – sa uskutočnilo so skupinou mladých utečencov, o ktorých sa starajú saleziáni. Stretnutie s niektorými utečencami z vojnových oblastí Blízkeho východu bolo pre mňa veľmi dôležité, a to preto, aby som im vyjadril blízkosť moju i celej Cirkvi a aby som tiež zdôraznil hodnotu poskytovania prijatia, do ktorého aj Turecko vkladá veľa úsilia. Ďakujem ešte raz Turecku za túto pohostinnosť prejavenú toľkým utečencom a zo srdca ďakujem saleziánom z Istanbulu. Títo saleziáni pracujú s utečencami a sú znamenití! Stretol som tiež iných pátrov, jedného nemeckého jezuitu i ďalších, ktorí pracujú pre utečencov. Nuž, to saleziánske oratórium pre utečencov je niečo nádherné, je to skrytá práca. Veľká vďaka všetkým, ktorí pracujú s utečencami. Modlime sa za všetkých utečencov a vyhnancov, a aj za to, aby sa odstránili príčiny tejto bolestnej rany.

Drahí bratia a sestry, všemohúci a milosrdný Boh nech naďalej chráni turecký ľud, jeho vládu a predstaviteľov rozličných náboženstiev. Nech smú spoločne pracovať na budúcnosti mieru, a to tak, aby Turecko mohlo predstavovať miesto pokojného spolužitia medzi rôznymi náboženstvami a kultúrami. Modlime sa zároveň, aby na príhovor Panny Márie Duch Svätý rozhojnil ovocie tejto apoštolskej cesty a povzbudzoval v Cirkvi misionárske nadšenie, pre ohlasovanie všetkým národom, s úctou a v bratskom dialógu, že Pán Ježiš je pravda, pokoj a láska. Iba on je Pán. Ďakujem.

(Preklad: Agnes Jenčíková CJ)