Druhý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Turecku: Istanbul
Turecko 29. novembra – Zatiaľ čo prvý deň apoštolskej cesty pápeža Františka prebiehal
v hlavnom meste Ankara stretnutiami so štátnymi predstaviteľmi Turecka, v dnešný druhý
deň sa hlavným dejiskom apoštolskej návštevy stal Istanbul. Už približne o 8:30 sa
tam pápež František presunul lietadlom z letiska v Ankare. Na letisku v Istanbule
ho privítal ekumenický patriarcha Bartolomej a guvernér Istanbulu. Odtiaľ sa Svätý
Otec presunul k Ahmetovej mešite zo 17. storočia, nazývanej tiež Modrá mešita,
kvôli farbe keramického obkladu jej stropu. Približne o 10.15 začal Svätý Otec v sprievode
istanbulského muftiho prehliadku tejto mešity so šiestimi minaretmi, pričom si rovnako
ako ostatní prítomní vyzul topánky. Na záver prehliadky zotrval niekoľko minút v tichej
modlitbe. Od istanbulského muftiho prijal dar – dekorovanú kachličku, akými je mešita
zvnútra obložená.
Z Ahmetovej mešity sa potom pápež František presunul do neďalekého
múzea Hagia Sofia – historickej budovy ranokresťanského Chrámu Božej Múdrosti
zo 4. storočia z čias cisára Konštantína, ktorá bola v 15. storočí premenená na mešitu.
V súčasnosti je múzeom. Svätý Otec do Hagie Sofie vošiel krátko pred 11. hodinou vchodom,
ktorý bol kedysi vyhradený len pre cisárov a pre patriarchu. Na konci prehliadky sa
pápež František podpísal do pamätnej knihy, kde po grécky napísal: „Αγία Σοφία
του Θεού” (Svätá Božia Múdrosť) a potom po latinsky uviedol slová Žalmu 83: „Quam
dilecta tabernacula tua Domine“ (Aké krásne sú tvoje príbytky, Pane).Od
múzea prijal dar: historický rukopis zo zbierky knižnice múzea napísaný umeleckou
arabčinou.
K významu návštev pápeža Františka v Modrej mešite a Hagie Sofie
sa vyjadril hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi: „Návštevazaujímavánielenzkultúrneho hľadiska, ale
aj zhľadiska duchovného. Veľkýmuftipredmodlitebnýmvýklenkom, predMihrabomvysvetľoval pápežoviveršezKoránu,z ktorýchvyplývadefinícia
tohto miestamodlitby.Sú to verše,
ktorépojednávajú opríbehuZachariášaapočatíJánaKrstiteľaa
o Márii, podľatradície, ktorú majúmoslimovia. A potom nasledovalokamih ticha,
uzobrania, počasktoréhopápežmlčalpo dobuniekoľkýchminút.
Nazvalby som tentookamih‚tichou
adoráciou‘, pretoževrozhovore
s muftimpápeždvakráthovoril
o uctievaníBoha, akomoslimami, tak i kresťanmi.
„Nielen chváliťaoslavovať, ale
ajadorovať,“ povedalpápež.
Potom,okrem návštevyModrejmešity, čosamijaví ako vyvrcholenie medzináboženskéhorozmerutejto cesty, sa pápežpresunul
doSantaSofia, slávnejJustiniánovej
baziliky, čo jeimpozantnáarchitektonickápamiatka, jedna znajpozoruhodnejších v
históriiľudstva, aprenás-prirodzene-evokujeveľkúbaziliku,zasvätenúBožej múdrosti, ktorájevKristovi. Táto jedinečnápamiatka, ktorá bolabazilikou v čase
kresťanskýchcisárovVýchodu, aždopáduKonštantínopolu, sa potomstalamešitouateraz-odčiasAtatürka- je múzeom.
Tedanemánáboženskúfunkciu,
ale samozrejmevšetkovtejtovýnimočnejstavbe evokujevznešenosťvýchodnejspiritualityaveľkosť Božieho tajomstva.
Pápežprechádzal rôznymi časťami baziliky s pozornosťou,
vedenýzodpovednými za totomiesto,miesto,
kdeboli korunovaní rímskicisáriOrientu, s veľkýmvyobrazením Panny Márievapside...apotom napísal venovaniedoZlatejknihyvgréčtine: ‚Αγία
Σοφία του Θεού. SvätáBožia Múdrosť‘, čo jevyjadreniezasväteniabazilikyBožej
múdrosti.“
Z múzea sa Svätý Otec následne presunul do sídla Pápežského
zastupiteľstvav Istanbule, kde kedysi pôsobil Angelo Roncalli, neskôr
svätý Ján XXIII. O 11.30 ho tam privítalo približne 50 zástupcov miestnych katolíckych
spoločenstiev – latinského, arménskeho, sýrskeho a chaldejského, pod vedením ich ordinárov.
Osobitný pozdrav predniesol predseda Konferencie biskupov Turecka Mons. Ruggero Franceschini
OFMCap. Nasledoval súkromný obed v priestoroch zastupiteľstva.
Približne o
14.30 sa pápež František dostavil k latinskej Katedrále Ducha Svätého z 19.
storočia, pred ktorou ho už očakával dav jasajúcich veriacich. Ešte pred vstupom do
katedrály Svätý Otec vypustil z rúk bielu holubicu a zdravil prítomných pútnikov.
Zaplnený chrám vítal Svätého Otca spevom a skandovaním: „Viva il papa!“ - Nech žije
pápež! Po tom, ako sa pápež presunul do sakristie, do katedrály dorazil aj ekumenický
patriarcha Bartolomej I., ktorého veriaci privítali potleskom.
Votívnej svätej
omši k Duchu Svätému, ktorá bola omšou interrituálnou, čiže v spoluúčasti viacerých
katolíckych rítov, predsedal Svätý Otec v červenom rúchu. Popri kánone a hlavných
častiach v latinčine boli liturgické spevy prednášané striedavo v turečtine a arménčine.
Prvé čítanie z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (12,3b-7.12-13) odznelo v španielčine,
žalm (102) bol zaspievaný v chaldejskej forme v aramejčine a čítanie z Jánovho evanjelia
(7,37-39) zaznelo v sýrsko-tureckej spievanej podobe. S pápežom Františkom koncelebrovalo
približne 50 kňazov. Okrem ekumenického patriarchu Bartolomeja boli prítomní aj patriarcha
sýrsko-katolícky Ignatius III. Younan, arménsko-apoštolský patriarchálny vikár z Istanbulu
arcibiskup Aram Ateshian, sýrsko-pravoslávny metropolita Istanbulu Filuksinos Yusuf
Cetin a zástupcovia niektorých protestantských vierovyznaní.
Po tom, ako Svätý
Otec po taliansky predniesol svoju homíliu, bola prečítaná aj v tureckom jazyku. Zameral
sa v nej na Ducha Svätého, ktorý „dáva život a podnecuje rôzne charizmy“. Ako
povedal Svätý Otec, „iba Duch Svätý môže vzbudiť rozličnosť, mnohorakosť,
a zároveň spôsobiť jednotu.Keď sme my tými, ktorí chcú vytvoriť rozličnosť
a zavrieme sa do našich partikularizmov a exkluzivizmov, prinesieme
rozdelenie; a keď sme to my, ktorí chcú nastoliť jednotu podľa našich ľudských plánov,
nakoniec zavedieme uniformitu a rovnakosť. ... Čím viac sa na našej
ceste viery a bratského života necháme spokorou viesť Duchom Pána,
tým väčšmi prekonáme nepochopenia, rozdelenia a spory a budeme vierohodným
znamením jednoty a pokoja“, povedal pápež František.
Jazyková pestrosť
zaznela aj pri spoločných modlitbách veriacich. Okrem taliančiny boli jednotlivé prosby
prednesené vo francúzštine, angličtine, arabčine, turečtine a španielčine. Svätý Otec
venoval Katedrále Ducha Svätého dva dary: strieborný kalich a omšové rúcho. Katolícka
komunita v Istanbule, ktorá sa zhromaždila v katedrále Svätého Ducha, sa počas eucharistického
slávenia s pápežom Františkom modlila okrem iného v arménskej reči, aramejčine a sýrskej
turečtine. Je „malým stádom, pozostávajúcim zo štyroch rítov: latinského, koptského,
sýrskeho a arménskeho. Apoštolský vikár v Istanbule Mons. Louis Pelâtre vysvetľuje:
„Je nás málo, ale už sme si na to zvykli.
Pôvodní katolíci - ‚levanťania‘, ktorí tu bolipočas celých generácií, po stáročia, sa
počtom zredukovali. Ale prichádzajúnovíkatolíci,totiž je tu veľaAfričanov, Filipíncov,
Kórejčanov,či ľudí pochádzajúcich zo všetkýchnárodnostíapredovšetkým našalatinská
Cirkevsastávačorazviacmedzinárodný. MusímeprijímaťľudíasnažiťutváraťCirkevs
tými, ktorí sútu,atítoľudiasúčastoveľmizbožní, veľmizanietení.“
Po svätej omši čakala Svätého Otca spoločná ekumenická
modlitba vešpier s patriarchom Bartolomejom, v predvečer sviatku sv. apoštola Andreja,
patróna Konštantínopolského patriarchátu. Táto sa konala v približne 5 km vzdialenom
Fanare, v Patriarchálnom chráme sv. Juraja. Modlitba pozostávala z liturgických
spevov a čítania z Knihy proroka Zachariáša (Zach 8,7-17), po ktorom sa najprv prihovoril
hostiteľ.
Patriarcha Bartolomej poďakoval Svätému Otcovi za jeho návštevu,
ktorou tak podľa jeho slov „postavil symbolický most medzi západom a východom“.
Spomenul, že pápež František je už štvrtým rímskym pápežom, ktorý navštívil patriarchálny
chrám. Ako povedal, „takto svedčí o vlastnej vôli, ako aj vôli Svätej
rímskej cirkvi pokračovať na stálej bratskej ceste s našou pravoslávnou Cirkvou,
k obnoveniu plného spoločenstva medzi našimi cirkvami.“ Tento
fakt teda označil za historický a za dobrú predzvesť do budúcnosti.
Následne
pripomenul desiate výročie prinavrátenia relikvií svätých, ktoré spočívajú v patriarchálnom
Chráme sv. Juraja, zo strany Rímskej cirkvi. Ide o relikvie sv. pápeža Gregora Teológa,
sv. Jána Zlatoústeho, sv. Bazila Veľkého a sv. Eufémie. „Títo svätí otcovia,
na ktorých učení je založená naša spoločná viera počas prvého tisícročia, nech sú
orodovníkmi u Pána, aby sme mohli znovunadobudnúť plnú jednotu medzi našimi cirkvami,
plniac tak jeho svätú vôľu v ťažkých časoch pre ľudstvo a svet“, povedal ekumenický
patriarcha Bartolomej. V závere Svätého Otca Františka oslovil ako „milovaného
brata v Pánovi.“
Po ekumenickom patriarchovi sa ujal slova pápež František.
Jeho príhovor nasleduje v plnom znení:
„Svätosť, najdrahší brat,
večer so sebou vždy prináša zmiešané pocity vďačnosti za prežitý
deň a chvejivého odovzdania sa blížiacej sa noci. V tento večer je môj
duch naplnený vďačnosťouvoči Bohu, ktorý mi doprial byť
tu a modliť sa spoločne s Vašou Svätosťou a s touto bratskou cirkvou, na záver
intenzívneho dňa apoštolskej návštevy; a zároveň je môj duch v očakávaní dňa, ktorý
sme liturgicky už započali: slávnosti svätého apoštola Ondreja, ktorý je zakladateľom
a patrónom tejto cirkvi. Cez slová proroka Zachariáša
nám v tejto modlitbe vešpier Pán dal opätovne fundament, o ktorý sa opiera naše nasmerovanie
od dneška k zajtrajšku, je pevnou skalou, na ktorej môžeme robiť spoločne
naše kroky s radosťou a nádejou; týmto skalopevným základom je
Pánov prísľub: «Hľa, ja zachránim svoj ľud z krajiny východu a z krajiny
západu ... vo vernosti a spravodlivosti» (porov. Zach 8,7-8). Áno,
ctený a drahý Brat Bartolomej, zatiaľ čo Vám vyjadrujem moje úprimné
„ďakujem“ za Vašu bratskú pohostinnosť, cítim, že naša radosť je väčšia, lebo
jej zdroj je vyššie, nenachádza sa v nás, nespočíva v našom úsilí a našich
snahách, ktoré tu síce náležite sú, ale spočíva v spoločnom odovzdaní
sa Božej vernosti, ktorá dáva základ pre rekonštrukciu jeho chrámu, ktorým
je Cirkev (porov. Zach 8,9). «Hľa semeno pokoja» (porov. Zach 8,12). Hľa,
semeno radosti. Toho pokoja a tej radosti, ktoré svet nemôže dať, no
ktoré Pán Ježiš prisľúbil svojim učeníkom a daroval im ho ako Zmŕtvychvstalý,
v moci Ducha Svätého.
Ondrej a Peter počuli tento prísľub, prijali
tento dar. Boli pokrvnými bratmi, no stretnutie s Kristom ich premenilo na bratov
na základe viery a lásky k blížnemu. A v tento radostný večer, pri
tejto vigíliovej modlitbe by som chcel povedať predovšetkým: na bratov
v nádeji - a nádej nesklame! Aká je to milosť, Vaša Svätosť,
môcť byť bratmi v nádeji Zmŕtvychvstalého Pána! Aká milosť – a aká zodpovednosť –
môcť kráčať spoločne v tejto nádeji, podopieraní príhovorom svätých bratov
apoštolov Ondreja a Petra! A vedieť, že táto spoločná nádej nesklame, lebo
je založená nie na nás a na našich úbohých silách, ale na Božej vernosti.
S
touto radostnou nádejou, plnou vďačnosti a rozochveného očakávania,
vyslovujem Vám, Vaša Svätosť, všetkým prítomným a Konštantínopolskej cirkvi
moje srdečné a bratské blahoželanie k sviatku svätého patróna. A prosím Vás
o láskavosť: požehnajte mňa i Rímsku cirkev.“
Po
skončení vešpier sa pápež František a patriarcha Bartolomej stretli v súkromí sídla
ekumenického patriarchátu. Navzájom si vymenili dary a oficiálne sa zvítali obe delegácie.
Potom sa už Svätý Otec odobral automobilom do asi 5 km vzdialenej budovy Pápežského
zastupiteľstva, kde prenocuje.
V nedeľu ráno sa po slávení svätej omše v súkromnej
kaplnke Svätý Otec stretne s miestnym vrchným rabínom a o 9.30 tamojšieho času (8.30
nášho času) sa zúčastní na svätej liturgii, ktorej bude predsedať pravoslávny patriarcha.
Po jej skončení spolu udelia ekumenické požehnanie a podpíšu spoločné vyhlásenie.
-zk, jk, jb-