Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Nedeľu Krista Kráľa

(Mt 25, 1-13) Bol si kráľom?

Zdá sa, milí priatelia, ako keby Ježiš v nedeľnom evanjeliu v čomsi zlyhal. Poznáte to. Oddáte sa istému ideálu, bojujete zaň, varujete pred všetkým, čo by stálo proti nemu. Jedného dňa sa však okolnosti zmenia, a váš ideál ide hore komínom. Napríklad kritizujete príslovie, pomocou ktorého niektorí, ktorí sa dostali k moci zmenili svoje správanie. Honores mutant mores, pocty menia mravy. Vy tvrdíte, „pocty, či postavenia, ktoré nám život prináša, predsa nesmú meniť naše mravy! Aj keby sme sa stali generálnymi riaditeľmi veľkej firmy, my musíme ostať rovnako skromnými, čestnými, prístupnými, komunikatívnymi a čistými ľuďmi, akými sme boli predtým.“ No vás jedného dňa vymenujú za generálneho riaditeľa veľkej firmy, a zrazu váš ideál neplatí.

Máme dojem, že presne toto sa stalo s Ježišom. Ježišovým ideálom, ktorý naplno hlásal a ktorému sa úplne oddal bolo slúžiť ľuďom. Nie vládnuť nad ľuďmi ani dávať ľuďom pociťovať svoju moc, ale ľuďom úplne slúžiť. Toto svoje odhodlanie slúžiť ľuďom prejavoval rozličnými spôsobmi, no najviac ho spečatil, keď sa rozhodol svojím učeníkom poumývať nohy. To bola služba otroka. Počas svojho kázania za vzor spirituality svojho nasledovníka považoval deti a učeníkov varoval, aby si dali pozor na to, aby nad ľuďmi nezačali panovať, či sa cítiť nad nimi nadradenými. V nedeľnom evanjeliu podľa sv. Matúša o poslednom súde však Ježiš sám seba najmenej dvakrát nazýva Kráľom. Aké to prekvapenie? Čo sa stalo s týmto tak strašne proti moci bojujúcim Ježišom? Prestal vari byť obozretný?

Ak sme týmto textom zaskočení, bude to asi tým, čo si my – ty či ja – predstavujeme pod pojmom kráľ. V priebehu dejín si králi vytvorili svoju povesť tá nie je vôbec lichotivá. Keď povieme kráľ, vo väčšine prípadov myslíme na tyrana, krutovládcu, vrtošivca, darmožráča.

Toto však nebol obraz kráľa, ako nám ho predstavuje Starý zákon a ktorý teda mal na mysli Ježiš. V Starom zákone sa slovo kráľ nachádza asi 2 500 krát! V Starom zákone kráľa bol človek, od ktorého sa veľa očakávalo. Nikde inde nie sú tieto očakávania vyjadrené krajšie a plnšie, ako v modlitbe za kráľa, ktorou je Žalm 72:

Bože, zver svoju právomoc kráľovi,
kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom
a podľa práva nad tvojimi chudobnými.
Vrchy nech ľudu prinesú pokoj
a pahorky spravodlivosť.
Prisúdi právo ľuďom úbohým,
poskytne pomoc deťom bedára
a krivditeľa pokorí.
On vyslobodí bedára, čo volá k nemu,
i chudobného, ktorému nik nepomáha.
Zmiluje sa nad chudobným a bedárom,
zachráni život úbožiakom.
A vyslobodí ich z útlaku a násilia,
lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. (1-4, 12-14).

Toto bol profil kráľa a toto sa od kráľa očakávalo v Starozákonnej dobe: byť zástancom a obrancom chudobného, biedneho a úbožiaka. Presne v tejto dobe a presne v tomto kontexte sa Ježiš nazval Kráľom. Spomeňme si na deň, keď Ježiš vošiel do nazaretskej synagógy a keď zobral do svojich rúk Starý zákon, aby na začiatku svojej verejnej činnosti predstavil svoj program. A v tomto Starom zákone, konkrétne vo zvitku proroka Izaiáša, čítal:

„Duch Pána je nado mnou,
(to bolo to, za čo sa mali modliť ľudia v Žalme 72)
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ (Lk 4, 17-19)

Keď sa na text prizrieme bližšie, zistíme, že ide o modifikáciu Žalmu 72, ktorý popisuje, ako by mal vyzerať kráľ. Na Ježišovi sa konečne toto, čo sa celé veky očakávalo od kráľa, splnilo. Ježiš mal vlastnosti i úlohu, ktorú mali vždy plniť králi.
Z toho teda vyplýva, že Ježiš BOL kráľ! A ak sa v nedeľnom evanjeliu pri konci svojej verejnej činnosti nazval kráľom, urobil to celkom legitímne. On bol kráľom nie podľa obrazu kráľa, ktorý nosíme my v svojej mysli – čo je obraz tyrana, ale podľa obrazu kráľa, akého ho predstavuje Starý zákon.

Lenže v Matúšovom evanjeliu je čosi zvláštne. Podobenstvo popisuje posledný súd. A pri tomto súde sa predkladajú otázky, ktoré sa nachádzajú v Žalme 72, popisujúcom vlastnosti a povinnosti kráľa. Čakali by sme, že my budeme súdiť kráľa: z toho, či bol takým kráľom, akým mal byť. Či bol teda dobrým kráľom. No je to naopak: Súdi kráľ a súdi nás. Kráľ súdi nás, či a nakoľko sme my – ty i ja – žili veci, ktoré sa očakávajú od dobrého kráľa. Zvláštne! Kráľ úplne zamení role a pýta sa: „Čo ste urobili, keď ste videli hladného, alebo smädného, alebo utláčaného, alebo núdzneho alebo uväzneného?“ A v tejto zámene rolí ide dokonca až tak ďaleko, že so všetkými týmito núdznymi identifikuje seba samého.

Čo to znamená? Drahí priatelia, na sviatok Ježiša Krista Kráľa na konci liturgického roku sa od každého z nás očakáva, že nám bude jasné, že našou rolou, rolou každého jedného z nás, ako nasledovníka Krista Kráľa, bude panovať, lebo ako kresťania sme boli pri krste pomazaní za (kňazov, prorokov a) kráľov. A ako od kráľov sa od nás očakáva, že budeme rozdávať život a nádej. Že budeme v iných spôsobovať rast. Že budeme rozširovať ich srdcia i mysle. Že budeme v Ježišovom mene ľudí oslobodzovať a zachraňovať, otvárať a rozvíjať.

Správame sa, priatelia ako králi alebo kráľovné? Vychádza z nás spravodlivosť, ktorá ide ponad vrchy a kopce do celého širokého okolia? Lebo presne toto je otázka, ktorú nám jedného dňa položí On, náš Kráľ.

Milí priatelia, a týmito slovami sa s vami, ktorí ste počas viac než troch rokov počúvali tieto moje nedeľné zamyslenia na Rádiu Vatikán a na Rádiu Lumen lúčim. Táto úvaha na sviatok Krista Kráľa je moja posledná. Cítim, že po viac než troch rokoch treba štafetu odovzdať iným. Ďakujem vám za vašu priazeň. Bol to záväzok, ktorý som robil rád. Úplne sa však nelúčim, občas ma Rádiu Vatikán i Lumen budete ešte počuť, ale už nie pravidelne.

Ešte raz, nech vás všetkých Pán Boh žehná a nech vám odplatí vašu priazeň.