Odkaz mimoriadnej synody o rodine - 2

Záverečná relácia mimoriadnej biskupskej synody o rodine sa vo svojej prvej časti zaoberá diagnózou súčasného stavu rodiny. V jej nadpise nachádzame slovo „načúvanie“. Tak ako lekár s fonendoskopom pozoruje symptómy, synodálni otcovia zachytávajú súčasný spoločensko-kultúrny kontext, v ktorom žije súčasná rodina. Píšu takto:

Spoločensko-kultúrny kontext

Verní učeniu Krista, hľadíme na skutočnosť rodiny v celej jej kompexnosti - so svetlými aj tienistými stránkami. Myslíme na rodičov, starých rodičov, bratov a sestry, blízkych aj vzdialených príbuzných a na puto medzi dvomi rodinami, ktoré vytvára každé manželstvo. Antropologicko-kultúrna zmena dnes ovplyvňuje všetky aspekty života a vyžaduje si analytické, členité uvažovanie. Treba predovšetkým zdôrazniť pozitívne aspekty: väčšiu slobodu vyjadrovania a lepšie uznanie práv ženy a detí, prinajmenšom v niektorých oblastiach. Avšak na druhej strane treba tiež vziať do úvahy rastúce nebezpečenstvo vyplývajúce z vyostreného individualizmu, ktorý kazí rodinné putá a napokon každú súčasť rodiny berie ako ostrov, takže v niektorých prípadoch necháva prevládnuť myšlienku subjektu tvoreného podľa vlastných túžob, ktoré sú pokladané za absolútne. K tomu sa pridáva aj kríza viery, ktorá sa dotkla mnohých katolíkov, a ktorá je často príčinou kríz manželstva a rodiny (5).

Jednou z najväčších bied súčasnej kultúry je osamotenosť, ovocie neprítomnosti Boha v živote osôb a nestálosti vzťahov. K tomu sa pridáva všeobecný pocit bezmocnosti ohľadom socio-ekonomickej situácie, ktorá často priam drví rodiny. Je to kvôli rastúcej chudobe a neistej zamestnanosti, ktorú ľudia niekedy prežívajú ako naozajstnú nočnú moru - alebo kvôli príliš vysokému daňovému zaťaženiu, ktoré určite nepovzbudzuje mladých k vstupovaniu do manželstva. Rodiny sa častokrát cítia opustené kvôli nezáujmu a nepozornosti zo strany inštitúcií. Negatívne dôsledky sú z hľadiska organizácie spoločnosti evidentné: od demografickej krízy až po vzdelávacie problémy, od ťažkosti prijať rodiaci sa život k vnímaniu prítomnosti starých ľudí ako bremena - až po šírenie sa citovej vyprahlosti, ktorá niekedy končí až násilím. Zodpovednosťou štátu je vytvárať také legislatívne a pracovné podmienky, ktoré dokážu zaručiť mladým budúcnosť a pomáhať im realizovať ich projekt založenia rodiny (6).

Určité kultúrne a náboženské kontexty pred ľudí stavajú osobitné výzvy. V niektorých spoločnostiach ešte stále existuje prax polygamie a v určitých tradičných kontextoch zvyk tzv. „manželstva na etapy“. V iných kontextoch zostáva prítomná prax manželstiev, ktoré dopredu dohodli príbuzní. V krajinách, kde je prítomnosť Katolíckej cirkvi minoritná, existuje množstvo miešaných manželstiev a rozdielnych náboženských vyznaní - so všetkými ťažkosťami, ktoré to prináša vzhľadom na právny stav, na krst a výchovu detí a vzhľadom na vzájomný rešpekt z hľadiska rozdielnosti viery. V týchto manželstvách môže existovať nebezpečenstvo relativizmu alebo nezáujmu, ale je tu aj šanca vytvárať ekumenického ducha a viesť medzináboženský dialóg v harmonickom spolunažívaní komunít, ktoré žijú na rovnakom mieste. V mnohých kontextoch, a nielen západných, sa veľmi šíri prax spolužitia, ktoré predchádza manželstvu a taktiež spolužití, ktoré nesmerujú k vytvoreniu inštitucionálneho puta. K tomu sa často pridáva občianska legislatíva, ktorá manželstvo a rodinu vystavuje nebezpečenstvu. V dôsledku sekularizácie je vzťah k Bohu v mnohých častiach sveta veľmi oslabený a viera už nebýva spoločensky zdieľaná (7).

Mnoho detí sa rodí mimo manželstva, predovšetkým v niektorých krajinách, a mnoho z nich potom vyrastá len s jedným z rodičov alebo v širšom či nanovo budovanom rodinnom kontexte. Rastie počet rozvodov a rozhodnutia sú nezriedka motivované výlučne faktormi ekonomického charakteru. Deti sú často objektami sporu medzi rodičmi a skutočnými obeťami rodinných rozkolov. Otcovia sú neraz neprítomní - nielen pre ekonomické príčiny - tam, kde cítiť potrebu, aby jasnejšie prevzali zodpovednosť za deti a za rodinu. Stále je potrebné brániť a podporovať dôstojnosť ženy. Dnes sú ženy v mnohých kontextoch skutočne predmetom diskriminácie, a aj dar materstva je často penalizovaný - namiesto toho, aby bol prezentovaný ako hodnota. Netreba zabúdať ani na rastúce fenomény násilia, ktorého obeťami sú ženy, neraz aj uprostred rodín, a na závažné a rozšírené genitálne zmrzačovanie žien v niektorých kultúrach. Sexuálne zneužívanie detí potom predstavuje jednu z najškandalóznejších a najperverznejších skutočností súčasnej spoločnosti. Aj spoločnosti preniknuté násilím kvôli vojne, terorizmu a prítomnosti organizovaného zločinu, majú vo svojom strede zbedačené rodinné situácie - a predovšetkým vo veľkých metropolách a na ich perifériách rastie takzvaný fenomén detí z ulice. Vysťahovalectvo okrem toho predstavuje ďalší znak čias, ktorému treba čeliť a chápať ho so všetkými dopadmi na rodinný život (8).