Záverečná relácia
mimoriadnej biskupskej synody o rodine sa vo svojej prvej časti zaoberá diagnózou
súčasného stavu rodiny. V jej nadpise nachádzame slovo „načúvanie“. Tak ako lekár
s fonendoskopom pozoruje symptómy, synodálni otcovia zachytávajú súčasný spoločensko-kultúrny
kontext,v ktorom žije súčasná rodina. Píšu takto:
Spoločensko-kultúrny
kontext
Verní učeniu Krista, hľadíme na skutočnosť rodiny v celej jej kompexnosti
- so svetlými aj tienistými stránkami. Myslíme na rodičov, starých rodičov, bratov
a sestry, blízkych aj vzdialených príbuzných a na puto medzi dvomi rodinami, ktoré
vytvára každé manželstvo. Antropologicko-kultúrna zmena dnes ovplyvňuje všetky aspekty
života a vyžaduje si analytické, členité uvažovanie. Treba predovšetkým zdôrazniť
pozitívne aspekty: väčšiu slobodu vyjadrovania a lepšie uznanie práv ženy a detí,
prinajmenšom v niektorých oblastiach. Avšak na druhej strane treba tiež vziať do úvahy
rastúce nebezpečenstvo vyplývajúce z vyostreného individualizmu, ktorý kazí rodinné
putá a napokon každú súčasť rodiny berie ako ostrov, takže v niektorých prípadoch
necháva prevládnuť myšlienku subjektu tvoreného podľa vlastných túžob, ktoré sú pokladané
za absolútne. K tomu sa pridáva aj kríza viery, ktorá sa dotkla mnohých katolíkov,
a ktorá je často príčinou kríz manželstva a rodiny (5).
Jednou z najväčších
bied súčasnej kultúry je osamotenosť, ovocie neprítomnosti Boha v živote osôb a nestálosti
vzťahov. K tomu sa pridáva všeobecný pocit bezmocnosti ohľadom socio-ekonomickej situácie,
ktorá často priam drví rodiny. Je to kvôli rastúcej chudobe a neistej zamestnanosti,
ktorú ľudia niekedy prežívajú ako naozajstnú nočnú moru - alebo kvôli príliš vysokému
daňovému zaťaženiu, ktoré určite nepovzbudzuje mladých k vstupovaniu do manželstva.
Rodiny sa častokrát cítia opustené kvôli nezáujmu a nepozornosti zo strany inštitúcií.
Negatívne dôsledky sú z hľadiska organizácie spoločnosti evidentné: od demografickej
krízy až po vzdelávacie problémy, od ťažkosti prijať rodiaci sa život k vnímaniu prítomnosti
starých ľudí ako bremena - až po šírenie sa citovej vyprahlosti, ktorá niekedy končí
až násilím. Zodpovednosťou štátu je vytvárať také legislatívne a pracovné podmienky,
ktoré dokážu zaručiť mladým budúcnosť a pomáhať im realizovať ich projekt založenia
rodiny (6).
Určité kultúrne a náboženské kontexty pred ľudí stavajú osobitné
výzvy. V niektorých spoločnostiach ešte stále existuje prax polygamie a v určitých
tradičných kontextoch zvyk tzv. „manželstva na etapy“. V iných kontextoch zostáva
prítomná prax manželstiev, ktoré dopredu dohodli príbuzní. V krajinách, kde je prítomnosť
Katolíckej cirkvi minoritná, existuje množstvo miešaných manželstiev a rozdielnych
náboženských vyznaní - so všetkými ťažkosťami, ktoré to prináša vzhľadom na právny
stav, na krst a výchovu detí a vzhľadom na vzájomný rešpekt z hľadiska rozdielnosti
viery. V týchto manželstvách môže existovať nebezpečenstvo relativizmu alebo nezáujmu,
ale je tu aj šanca vytvárať ekumenického ducha a viesť medzináboženský dialóg v harmonickom
spolunažívaní komunít, ktoré žijú na rovnakom mieste. V mnohých kontextoch, a nielen
západných, sa veľmi šíri prax spolužitia, ktoré predchádza manželstvu a taktiež spolužití,
ktoré nesmerujú k vytvoreniu inštitucionálneho puta. K tomu sa často pridáva občianska
legislatíva, ktorá manželstvo a rodinu vystavuje nebezpečenstvu. V dôsledku sekularizácie
je vzťah k Bohu v mnohých častiach sveta veľmi oslabený a viera už nebýva spoločensky
zdieľaná (7).
Mnoho detí sa rodí mimo manželstva, predovšetkým v niektorých
krajinách, a mnoho z nich potom vyrastá len s jedným z rodičov alebo v širšom či nanovo
budovanom rodinnom kontexte. Rastie počet rozvodov a rozhodnutia sú nezriedka motivované
výlučne faktormi ekonomického charakteru. Deti sú často objektami sporu medzi rodičmi
a skutočnými obeťami rodinných rozkolov. Otcovia sú neraz neprítomní - nielen pre
ekonomické príčiny - tam, kde cítiť potrebu, aby jasnejšie prevzali zodpovednosť za
deti a za rodinu. Stále je potrebné brániť a podporovať dôstojnosť ženy. Dnes sú ženy
v mnohých kontextoch skutočne predmetom diskriminácie, a aj dar materstva je často
penalizovaný - namiesto toho, aby bol prezentovaný ako hodnota. Netreba zabúdať ani
na rastúce fenomény násilia, ktorého obeťami sú ženy, neraz aj uprostred rodín, a
na závažné a rozšírené genitálne zmrzačovanie žien v niektorých kultúrach. Sexuálne
zneužívanie detí potom predstavuje jednu z najškandalóznejších a najperverznejších
skutočností súčasnej spoločnosti. Aj spoločnosti preniknuté násilím kvôli vojne, terorizmu
a prítomnosti organizovaného zločinu, majú vo svojom strede zbedačené rodinné situácie
- a predovšetkým vo veľkých metropolách a na ich perifériách rastie takzvaný fenomén
detí z ulice. Vysťahovalectvo okrem toho predstavuje ďalší znak čias, ktorému treba
čeliť a chápať ho so všetkými dopadmi na rodinný život (8).