Svätý Otec v rannej homílii: Neľakajme sa Božej nezištnosti
Vatikán 4. novembra 2014 – V pravidlách Božieho kráľovstva nemá miesto logika protihodnoty,
pretože Boh dáva nezištne, uviedol pápež František v homílii rannej svätej omše v
Dome sv. Marty. Ako povedal, niekedy zo sebectva alebo túžby po moci odmietame pozvanie
na hostinu, na ktorú nás Pán volá nezištne. Máme strach z nezištnosti. Nezriedka Bohu
dôverujeme, „ale nie príliš“.
Svätý Otec vyšiel v kázni z podobenstva, vyrozprávaného
Ježišom v dnešnom úryvku z Lukášovho evanjelia (14,15-24), o tom, ako istý človek
pripravil veľkú večeru, ale pozvaní si našli výhovorky a neprišli. Každý ide rád na
hostinu, chce byť pozvaný, povedal Svätý Otec. Avšak toto podobenstvo nás privádza
k zamysleniu, že na tejto hostine bolo niečo, prečo sa trom pozvaným, ktorí sú príkladom
mnohých, pozvanie nepáčilo. Jeden hovorí, že musí vidieť svoje pole, chce ho vidieť,
aby sa cítil „trochu pri moci“. Márnomyseľnosť, hrdosť, moc, radšej sa rozhodne pre
toto, než sedieť ako jeden z mnohých. Ďalší kúpil päť volov a zameral sa na podnikanie
a nechcel „strácať čas“ s ostatnými ľuďmi. Posledný sa ospravedlnil hovoriac, že je
ženatý a nechce priviesť ženu na hostinu. Avšak, ako povedal Svätý Otec, išlo mu o
lásku pre seba, o sebectvo. Nakoniec všetci traja majú niečo dôležitejšie preseba, dôležitejšie ako spoločnú oslavu. Nevedia, čo znamená hostina. Vždy
je tu iný záujem, to, čo Ježiš nazýva protihodnotou.
„Keby pozvanie
znelo napríklad: ‚Príďte, mám tudvochči trochpriateľov podnikateľov
z cudziny, môžemeniečospoločne rozbehnúť,‘
iste bysanikto neospravedlnil. Alevyľakalo ich to, že pozvanie bolo zadarmo.Znamenalo byť
tam jedenako druhý...Vlastne odradilo ichsebectvo,
túžba byťstredobodomvšetkého...Jetak ťažképočuťhlasJežišaKrista, Boží hlas, keďsa
niekto točíokoloseba, nemá nijakýhorizont, pretože jeho horizontom je on sám.
A za týmto je ešteniečo, niečo hlbšie,je tu strachznezištnosti.
Máme strach z Božej nezištnosti. Jetakáveľká, ženám naháňa strach.“
To
sa stáva, „pretože život nám dáva často zakúsiť veľké utrpenie“, ako je to v prípade
emauzských učeníkov, ktorí odchádzajú z Jeruzalema, alebo Tomáša, ktorý sa chce dotknúť,
aby uveril. Pápež František pripomenul ľudové porekadlo, že „z tak závratnej ponuky
by aj vo svätcovi skrslo podozrenie“, pretože „tá nezištnosť je priveľká“. „A keď
nám takto Boh ponúkne hostinu“, pomyslíme si, že „lepšie sa do toho nemiešať“.
„Viac
sme si istí v našichhriechoch, v našichlimitoch, tu sa cítime byťdoma. Vyjsť
z nášhodomu, aby sme odpovedali na Božiepozvanie,
doBožieho domu, sostatnými?
Nie, mám strach. Amy všetcikresťaniamáme tentostrach,ukrývaný
vnútri... ale nie príliš: Katolíci, alenie
príliš. Dôverujúciv Pána, ale nie príliš.
To ‚ale nie príliš‘ poznačujenášživot,
robí nás to malými.Zmenšuje nás to.“
Čo
ma núti k zamysleniu, je to, že keď sluha oznámi všetko svojmu pánovi, pán sa nahnevá,
pretože bol opovrhnutý. A dá zavolať všetkých chudobných, mrzákov, z námestí a ulíc
miest. Pán žiada od sluhu prinútiť ľudí, aby prišli na hostinu. „Mnohokrát Pán musí
s nami robiť to isté: cez skúšky, mnohé skúšky,“ pokračoval Svätý Otec:
„Donúť
ich, lebotubude hostina. - Nezištnosť.
Nalieha na tosrdce, na tú dušu, aby uverila,
že je tu Božia nezištnosť, že Boží darjezadarmo,
žespásasa nekupuje, že je toveľkýdar, že Božia láska je tým najväčšímdarom! Toto jenezištnosť. A
my mámetrochu strach, a preto simyslíme,
žesvätosťsa dosahujenašimi výkonmiačasom sa z nás stávajú tak trochu pelagiáni!
Svätosť, spása - to jenezištnosť.“
Ježiš
„tú hostinu zaplatil svojím uponížením sa až na smrť, na smrť na kríži. A to je tá
veľká nezištnosť,“ dodal Svätý Otec. Keď sa pozeráme na kríž, myslime na to, že toto
je vstupenka na hostinu: „Áno, Pane, ja som hriešnik, mám toho veľa, ale pozriem na
teba a idem na Otcovu hostinu. Dôverujem. Nebudem sklamaný, pretože ty si zaplatil
všetko.“ Dnes nás Cirkev žiada, aby sme sa nebáli nezištnosti Boha. Musíme len „otvoriť
naše srdce, robiť z našej strany všetko, čo môžeme, ale tú veľkú hostinu pripraví
on“. -jk-