Odkaz mimoriadnej synody o rodine - 1

Mediálna synoda alebo ozajstná synoda? - V uplynulých dňoch a týždňoch sa prehnalo najrozličnejšími médiami mnoho komentárov, dokonca i hrubo urážlivých, na adresu synody, jej účastníkov, či na adresu celej Katolíckej cirkvi. Súdny pozorovateľ zaiste nezostane pri názoroch zvonka, ale sám sa pozrie na to, k čomu sa druhí vyjadrujú, čo vlastne synoda povedala a čo ponechala vo forme otázky či záležitosti na hlbšie preskúmanie. Aj v našom vysielaní preto venujeme priestor tomu, aby sme sa spoločne pozreli na text, o ktorom synodálni otcovia na záver mimoriadnej synody hlasovali a ktorý bol publikovaný aj s počtami hlasov za i proti pri jednotlivých článkoch. Počas roka, ktorý je k dispozícii na prípravu riadnej synody, má totiž tento text poslúžiť ako podnet Svätému Otcovi i všetkým členom Cirkvi.

Pripomeňme si, čo tomuto textu predchádzalo. V rozbehovej fáze synody, v novembri 2013, bol publikovaný kratší prípravný dokument obsahujúci dotazník s deviatimi okruhmi otázok. V júni 2014 bol na základe zhromaždených odpovedí zostavený tzv. pracovný dokument (Instrumentum laboris) v rozsahu 159 článkov. Na začiatku synody 6. októbra bola publikovaná pomerne stručná, asi 13-stranová tzv. Relácia pred diskusiou. Po prvom týždni synody, venovanom všeobecnej rozprave v pléne, bola publikovaná tzv. Relácia po diskusii. Ukázalo sa, že to nijako neukončilo diskusiu, ba naopak ju to ešte viac rozprúdilo. V desiatich menších skupinách synodálni otcovia spoločnými silami sformulovali svoje pripomienky na korigovanie textu. Každá skupina tak urobila na ploche dvoch až troch strán, a tieto boli kompletne publikované sekretariátom synody. Výsledným textom, hoci stále len pracovným, vzhľadom na mimoriadnu povahu synody, sa stala záverečná Relácia synody, o ktorej 62 článkoch sa jednotlivo hlasovalo v pléne.

Započúvajme sa teraz do myšlienok z Relácie synody. Hoci tu nejde o dokument Magistéria, ktorý by niesol podpis Svätého Otca, je to však dôležitý podnet pre spoločné uvažovanie celej Cirkvi. Má približne 15 strán a skladá sa z úvodu a troch častí. Dnes si priblížime jeho úvod.

Pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte evanjelizácie
„Relácia synody“ III. mimoriadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov 2014

Synoda biskupov zjednotených so Svätým Otcom sa obracia na všetky rodiny sveta, s ich radosťami, námahami i nádejami. Pociťuje najmä povinnosť poďakovať Pánovi za štedrú vernosť, s ktorou mnohé kresťanské rodiny odpovedajú na svoje povolanie a poslanie. Robia to s radosťou a s vierou, aj keď im rodinný život neraz stavia do cesty prekážky, nepochopenia a trápenia. Týmto rodinám chceme vyjadriť ocenenie, vďaku a povzbudenie celej Cirkvi i tejto synody. Počas modlitbovej vigílie, ktorú v sobotu 4. októbra 2014 v rámci prípravy na Synodu o rodine slávil na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, Svätý Otec František jednoduchým a konkrétnym spôsobom vyjadril dôležitosť rodinnej skúsenosti v živote každého človeka, keď povedal: „Na naše zhromaždenie už padá večer. Je to čas, v ktorom sa radi vraciame domov, aby sme sa zišli pri stole, v sile citov, vykonaného aj prijatého dobra, stretnutí, ktoré zahrievajú naše srdce a pomáhajú mu rásť, pri dobrom víne, ktoré už v ľudských časoch anticipuje budúcu, nikdy nekončiacu slávnosť. Je to však zároveň najťažšia hodina, pri ktorej sa človek osobne stretá s vlastnou samotou, v horkom šere nenaplnených plánov a snov: koľké osoby trávia dni v slepej uličke rezignácie, opustenia, ba nevraživosti; v koľkých domoch sa minulo víno radosti, teda chuť - a samotná múdrosť - života [...] Dnes večer chceme byť hlasom jedných aj druhých - v našej modlitbe, v modlitbe za všetkých.“ (1)

Prameň radostí i skúšok, hlbokých citov, a niekedy aj zranených vzťahov: rodina je skutočne „školou ľudskosti“ (porov. Gaudium et spes, 52), ktorú tak veľmi potrebujeme. Aj napriek mnohým znakom krízy inštitúcie rodiny, v rozličných kontextoch „svetovej dediny“, túžba po rodine, najmä pre mladých, zostáva živá a motivuje Cirkev, skúsenú v tom, čo je ľudské a vernú jej poslaniu, aby ohlasovala bez prestávky a s hlbokým presvedčením „evanjelium rodiny“, ktoré jej bolo zverené so zjavením Božej lásky v Ježišovi Kristovi, neprestajne vyučované cirkevnými Otcami, učiteľmi duchovnosti a cirkevným Magistériom. Rodina predstavuje pre Cirkev mimoriadne dôležitú skutočnosť, a v okamihu, keď sú všetci veriaci pozvaní vychádzať zo seba samých, je nevyhnutné, aby bola rodina znovu objavená ako nenahraditeľný subjekt evanjelizácie. Naše myšlienky sa obracajú k misijnému svedectvu mnohých rodín. (2)

Rímsky biskup zvolal Synodu biskupov, aby sa na svojom mimoriadnom zasadaní v októbri 2014 zaoberala zásadne dôležitou a vzácnou skutočnosťou rodiny - a potom svoje uvažovanie ďalej prehĺbila počas riadneho generálneho zhromaždenia, ktoré sa uskutoční v októbri 2015, ako aj počas celého roka, ktorý bude plynúť medzi týmito dvomi synodálnymi zhromaždeniami. „Už samotné zhromaždenie sa okolo Rímskeho biskupa je okamihom milosti, v ktorom sa prejavuje biskupská kolegialita v procese duchovného a pastoračného rozlišovania“: takto Svätý Otec František opísal synodálnu skúsenosť a naznačil jej úlohy - v dvojitom načúvaní Božím znameniam a znameniam ľudských dejín a v dvojitej a zároveň jedinečnej vernosti, ktorá z nich vyplýva. (3)

Vo svetle tohto príhovoru sme zozbierali výsledky našich uvažovaní a našich dialógov do troch nasledujúcich častí: načúvanie umožňujúce poznanie skutočnosti dnešnej rodiny, v komplexnosti jej svetlých i tienistých stránok; pohľad upretý na Krista, prostredníctvom ktorého je možné s novou sviežosťou a entuziazmom premyslieť, čo nám zjavenie, odovzdávané vo viere Cirkvi, hovorí o kráse, úlohe a dôstojnosti rodiny; uvažovanie vo svetle Ježiša Krista - smerujúce k rozlišovaniu spôsobov pre obnovu Cirkvi a spoločnosti v ich snahe starať sa o rodinu založenú na manželstve medzi mužom a ženou. (4) -jb-