Pápež František slávil Eucharistiu za zosnulých kardinálov a biskupov

Vatikán 3. novembra 2014 - Podľa tradície pápež František v dnešný deň slávil svätú omšu za zosnulých kardinálov a biskupov, ktorí zomreli v priebehu uplynulých dvanástich mesiacov. Za tento čas si Pán povolal do večnosti spolu desať kardinálov a stojedenásť biskupov. Slávenie v červenej liturgickej farbe sa začalo o 11.30 pri oltári Katedry v zadnej časti Vatikánskej baziliky. V liturgickom priestore bol symbolicky umiestnený obraz Panny Márie rozväzujúcej uzly. Čítanie z Druhej knihy Machabejcov (12,43-46) zaznelo vo francúzštine, ďalšie, z Prvého listu Korinťanom (15,20-24a.25-28) v angličtine. Po čítaní z Evanjelia podľa Marka (15,33-39.16,1-6) sa Svätý Otec v homílii sústredil na tajomstvo vzkriesenia:

„Toto slávenie je vďaka Božiemu slovu celé prežiarené vierou vo vzkriesenie. V tú pravdu, ktorá si namáhavo kliesnila cestu v Starom zákone, a ktorá sa explicitne objavuje v epizóde, ktorú sme práve počuli, o zbierke za zmiernu obetu za hriechy zosnulých (2 Mach 12,43-46).

Celé Božie zjavenie je výsledkom dialógu medzi Bohom a jeho ľudom, a aj viera vo vzkriesenie súvisí s týmto dialógom, ktorý sprevádza cestu Božieho ľudu v priebehu dejín. Niet divu, že také veľké tajomstvo, také rozhodujúce, také nadľudské, ako vzkriesenie, si vyžiadalo celú tú cestu, všetok ten potrebný čas až po Ježiša Krista. On môže povedať: «Ja som vzkriesenie a život» (Jn 11,25), pretože v ňom je to mystérium nielen plne odhalené, ale sa uskutočňuje, odohráva, stáva sa po prvýkrát a definitívne realitou. Evanjelium, ktoré sme práve počuli, spája - podľa
Markovej redakcie - rozprávanie o Ježišovej smrti a prázdnom hrobe, predstavuje vyvrcholenie celej tejto cesty: je to udalosť vzkriesenia, ktorá je odpoveďou na dlhé hľadanie Božieho ľudu, na hľadanie každého človeka a celého ľudstva.

Každý z nás je pozvaný vstúpiť do tejto udalosti. Sme povolaní, aby sme boli najprv pred Ježišovým krížom ako Mária, ako ženy, ako stotník. Aby sme počuli Ježišovo volanie a jeho posledný výdych, a napokon ticho. To ticho, ktoré pokračuje počas celej Bielej soboty. A potom sme volaní ísť k hrobu, aby sme videli, že veľký kameň bol odvalený. Aby sme počuli správu: «Vstal, niet ho tu» (porov. Mk 16,6). Tam je odpoveď. Tam je ten základ, skala. Nie v „presvedčivých múdrych rečiach,“ ale v živom slove Ježišovho kríža a zmŕtvychvstania.

To je to, čo ohlasoval apoštol Pavol: Ježiša Krista ukrižovaného a vzkrieseného. Ak on nevstal, naša viera je márna a protirečivá. Ale preto, že on bol vzkriesený, a dokonca on je Vzkriesením, potom je naša viera plná pravdy a večného života.

Obnovujúc tradíciu my dnes prinášame eucharistickú obetu za našich bratov kardinálov a biskupov, ktorí zomreli počas posledných dvanástich mesiacov. A naša modlitba sa znásobuje pocitmi, spomienkami a vďačnosťou za svedectvo ľudí, ktorých sme poznali, s ktorými sme zdieľali službu v Cirkvi. Mnohé z ich tvárí si vybavujeme. No na všetkých, na každého z nich, hľadí Otec so svojou milosrdnou láskou. A s pohľadom nášho nebeského Otca je tu aj pohľad Matky, ktorá prosí za týchto jeho tak milovaných synov. Aby spolu s veriacimi, ktorým slúžili na tejto zemi, mohli prežívať radosť nového Jeruzalema.“ -jk-