Mons. Dal Toso po návrate zo Sýrie: Kresťania nie sú opustení
Vatikán/Sýria 3. novembra - Kresťania v Sýrii nie sú sami, uviedol sekretár Pápežskej
rady Cor unum Mons. Giampietro Dal Toso po svojom návrate z Damasku, kde sa
minulý týždeň zúčastnil na stretnutí miestnych katolíckych biskupov. Zatiaľ čo na
pohraničnom území s Tureckom postupuje samozvaný Islamský štát, v meste Kobani jeho
postupu zamedzujú kurdské vojská pešmergov, ktorí prišli na pomoc aj z Iraku. Vo
zvyšnej časti krajiny pokračujú zrážky medzi vzbúrencami a prívržencami režimu. Popri
tom všetkom pokračuje tichá humanitárna pomoc mnohých organizácií, katolíckych aj
iných. Mons. Dal Toso takto popisuje situáciu, ktorej bol svedkom:
„V týchto
dňoch som v Damasku videl zdanlivú normálnosť. Je jasné, že za ňou sa skrývajú tragické
následky konfliktu – hovoríme o bombách, zbraniach, atentátoch - no musíme tiež vidieť,
že konkrétnym dôsledkom tejto vojny, ktorá je zápasom zbraní, je čoraz
devastujúcejšia situácia pre ľud krajiny. Pre lepšie chápanie spomeniem niekoľko čísel:
takmer polovica Sýrčanov – čiže 10 miliónov ľudí – žije mimo svojich domov. V tejto
situácii sociálnej neistoty už viac neexistuje práca, čoho dôsledkom škrípe celý
sociálny mechanizmus spolužitia a sú tu aj ťažkosti v prístupe k liekom.
Takže je jasné, že to, čo ohromuje, je vidieť, aké konkrétne
dôsledky má vojna potom v živote mnohých ľudí. Sú dramatické a nemôžeme
na ne zabudnúť.“
O činnosti, ktorú v tejto situácii vyvíjajú
miestne cirkevné organizácie, sekretár Pápežskej rady Cor unum hovorí:
„Videl
som značný elán. Podľa tradície sú biskupi na Blízkom východe tiež otcami, takže oni
boli tými prvými, na ktorých sa ľudia obracali s prosbou o pomoc. V piatok ráno som
mal stretnutie s rehoľníkmi z Damasku a videl som, že každý z nich sa
v malom a podľa svojej charizmy, v rámci svojich možností, snaží nájsť spôsoby, ako
pomôcť ľuďom. Niektorí v zdravotníckej oblasti, niektorí v oblasti vzdelávania, v
oblasti sociálnej pomoci, či jednoducho počúvaním. Vydávajú nám jedno veľké
svedectvo – ako zo strany kléru, tak aj rehoľníkov – o ich prítomnosti
uprostred svojho ľudu: neušli, zotrvávajú tam. A toto je veľmi veľká pomoc, predovšetkým
pre kresťanov, ktorí nie sú opustení.“ -zk-