Generálna audiencia: Cirkev – nevesta, ktorá čaká na svojho ženícha
Vatikán 15. októbra 2014 - V dnešnú stredu sa Námestie sv. Petra vo Vatikáne opäť
zaplnilo účastníkmi generálnej audiencie. Boli medzi nimi aj slovenskí pútnici zo
Sniny, Igramu, Kysuckého Nového Mesta a ďalší. Svätý Otec po príchode na námestie
pozdravoval a požehnával veriacich prechádzajúc pomedzi nich a presne o 10.00 začal
audienciu znakom kríža a pozdravom Pokoj vám. Nasledovalo čítanie z knihy Zjavenia
apoštola Jána (Zjv 21,1-3): «Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo
a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje
sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha.
A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok
je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh -
ich Boh - bude s nimi.“» Katechéza bola pokračovaním cyklu o Cirkvi. Svätý Otec
v odpovedi na otázku, čo bude s Božím ľudom na konci, hovoril o „Cirkvi – neveste,
ktorá čaká na svojho ženícha“. Na obraze nového Jeruzalema vysvetlil hlboký dôvod
kresťanskej nádeje, ktorá – ako zdôraznil – nie je len želaním či optimizmom, ale
očakávaním:
„Pred pohľadom na tento neslýchaný a podivuhodný
výjav sa naše srdce nemôže necítiť pevne utvrdené v nádeji. Vidíte, kresťanská
nádej nie je jednoduchým želaním, túžbou, nie je optimizmom: pre kresťana je nádej
očakávaním, vrúcnym očakávaním, nadšeným z konečného a definitívneho naplnenia tajomstva,
tajomstva Božej lásky, v ktorej sme sa znovuzrodili a už v nej žijeme. Je tiež očakávaním
niekoho, ktorý má prísť: Krista, Pána, ktorý je nám deň čo deň bližšie a ktorý
príde, aby nás nakoniec uviedol do plnosti svojho spoločenstva a svojho pokoja.“
V závere príhovoru Svätý Otec prítomných povzbudil, aby nikdy nezabudli
na to, že takto budeme navždy s Pánom, a trikrát to spolu s nimi zopakoval. Po katechéze
nasledovali pozdravy rôznym jazykovým skupinám: V pozdrave poľsky hovoriacim pútnikom
pápež František pripomenul dnešný sviatok sv. Terézie z Avily a zajtrajšie výročie
voľby Karola Wojtylu: „Dnes sipripomínamesv.TeréziuodJežiša, karmelitánku,
pannu aučiteľkuCirkvi. Na zajtrapripadá výročiezvoleniasvätéhoJánaPavlaII. na Petrovstolec.Týchto dvochsvätýchspája dôvera v Boha,
oddanosťCirkviamystickýživot. Poučmesaz ichevanjeliovéhoradikalizmua duchovného rastu kplnému
spoločenstvu sBohom.“
Svätý Otec ukončil
generálnu audienciu prosbou o modlitbu za prebiehajúce III. mimoriadne generálne zasadnutie
Synody biskupov: „Naďalej prosme Pannu Máriu o príhovorzasynoduorodine.“ Dodal výzvu „ďakovať
Pánovi za dar rodiny“ a chorých povzbudil, aby „obetu svojho utrpenia spájali s úmyslom
modlitieb za pokoj v našich rodinách“. Novomanželom odporučil „založiť ich rodinný
dom na skale Božieho slova“. -jk- Plné znenie katechézy
Drahí bratia
a sestry, dobrý deň!
Počas tohto obdobia sme rozprávali o Cirkvi, o našej svätej
hierarchickej matke Cirkvi, o Božom ľude na ceste. Dnes sa chceme opýtať: čo bude
na konci s Božím ľudom? Čo bude s každým z nás? Čo máme očakávať? Apoštol Pavol povzbudzoval
kresťanov v solúnskom spoločenstve, ktorí si kládli tie isté otázky, a po jeho vysvetlení
opakovali tieto slová, ktoré patria medzi najkrajšie v Novom zákone: «A tak budeme
navždy s Pánom!» (1 Sol 4,17). Sú to jednoduché slová, no majú obrovskú intenzitu
nádeje! «A tak budeme navždy s Pánom!». Veríte tomu? Hm, zdá sa mi, že nie! Veríte?
Zopakujeme to spoločne trikrát? [Zhromaždení odpovedajú: «áno» a trikrát opakujú
spoločne so Svätým Otcom: A tak budeme navždy s Pánom!]
Je príznačné
ako Ján v knihe Zjavenia, vychádzajúc z intuície prorokov, opisuje túto konečnú, definitívnu
dimenziu výrazmi:«nový Jeruzalem, sväté mesto, ktoré zostupuje z neba od Boha,
vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha» (porov. Zjv 21,2) Nuž hľa, toto
nás čaká! Všimnime si teda, čím je Cirkev: je Božím ľudom, ktorý nasleduje Pána Ježiša
a deň čo deň sa pripravuje na stretnutie s ním ako nevesta so svojím ženíchom. Nie
je to iba akýsi spôsob vyjadrenia: bude naozajstná a pravá svadba! Áno, pretože Kristus,
tým, že sa stal človekom ako my, spojac nás všetkých do jednoty so sebou svojou smrťou
a zmŕtvychvstaním, sa naozaj s nami oženil a urobil si z nás ako ľudu svoju nevestu.
A toto nie je nič iné, ako plnenie plánu spoločenstva a lásky, ktorý utkal Boh v priebehu
celých dejín, dejín Božieho ľudu i vlastných dejín každého z nás. A Pán privádza toto
všetko k uskutočneniu!
Je tu ešte ďalší prvok, ktorý nás potešuje a otvára
nám srdce. Ján nám hovorí, že v Cirkvi, Kristovej neveste, sa ukazuje «nový Jeruzalem».
To znamená, že Cirkev, okrem toho, že je nevesta, je povolaná, aby sa stala mestom,
prvotriednym symbolom spolunažívania a ľudských vzťahov. Nuž, aké je pekné môcť už
teraz kontemplovať, na základe ďalšieho veľmi pôsobivého obrazu zo Zjavenia, všetky
národy a kmene spoločne zhromaždené v tomto meste, ako v stane, bude to «Boží stánok»
(porov. Zjv 21,3)! V tomto slávnostnom zhromaždení už viac nebude osamotenosť, panovačnosť
a rozdiely akéhokoľvek druhu – spoločenskej, etnickej či náboženskej povahy – ale
všetci budeme jedno v Kristovi.
Pred pohľadom na tento neslýchaný a podivuhodný
výjav, naše srdce nemôže necítiť, že je mocným spôsobom utvrdzované v nádeji. Všimnite
si, že kresťanská nádej nie je jednoduchou túžbou, želaním, nie je optimizmom: pre
kresťana je nádej očakávaním, vrúcnym očakávaním, nadšeným z konečného a definitívneho
naplnenia tajomstva, tajomstva Božej lásky, v ktorej sme sa znovuzrodili a už v nej
žijeme. Je tiež očakávaním niekoho, kto má prísť: Krista, Pána, ktorý je nám čoraz
bližšie, deň čo deň, a ktorý príde, aby nás konečne uviedol do plnosti svojho spoločenstva
a svojho pokoja. Úlohou Cirkvi teda je udržiavať zažatú a dobre viditeľnú lampu nádeje,
aby mohla i naďalej žiariť ako bezpečné znamenie spásy a svietiť celému ľudstvu na
cestu, ktorá ho privedie ku stretnutiu s milosrdnou tvárou Boha.
Drahí bratia
a sestry, toto teda očakávame: Ježišov návrat! Nevesta Cirkev očakáva svojho ženícha!
Musíme sa však opýtať seba samých veľmi úprimne: sme skutočne žiariví a dôveryhodní
svedkovia tohto očakávania, tejto nádeje? Žijú naše spoločenstvá v znamení prítomnosti
Pána Ježiša a vo vrúcnom očakávaní jeho príchodu, alebo sa javia ako unavené, strnulé,
pod ťarchou námahy a rezignácie? Hrozí aj nám, že sa nám minie olej viery a olej radosti?
Buďme ostražití!
Prosme Pannu Máriu, matku nádeje a Kráľovnú neba, aby nás
vždy udržiavala v postoji načúvania a očakávania, aby sme mohli byť už teraz preniknutí
Kristovou láskou a aby sme jedného dňa mali účasť na radosti bez konca, v plnom spoločenstve
s Bohom, a nezabúdajte na to, nikdy na to nezabudnite, že «takto navždy budeme s Pánom!»
Zopakujeme to znovu trikrát? [Zhromaždení trikrát opakujú spoločne
so Svätým Otcom: A tak budeme navždy s Pánom!] Ďakujem.