Pondelková homília: Mať otvorené srdce voči Bohu prekvapení

Vatikán 13. októbra - Otvoriť sa Božím prekvapeniam, neuzatvárať sa znameniam čias. Na túto tému dnes ráno kázal Svätý Otec v Dome sv. Marty. Komentujúc Ježišove slová učiteľom Zákona pápež František vyzval veriacich, aby nezostávali pripútaní k vlastným myšlienkam, ale aby kráčali spoločne s Pánom a objavovali tak vždy nové veci.

Ježiš v dnešnom evanjeliu (Lk 11,29-32) hovorí s učiteľmi Zákona, ktorí si od neho žiadajú znamenie a definuje ich ako „zlé pokolenie“. Svätý Otec sa vychádzajúc z tejto epizódy pristavil pri téme „Božích prekvapení“. Ako povedal, mnohokrát títo učitelia žiadajú od Ježiša znamenia a on im odpovedá, že nie sú schopní „vidieť znamenia čias“:

„Prečo títo učitelia Zákona nechápali znamenia čias a žiadali si mimoriadne znamenie - a Ježiš im ho neskôr dal -, prečo nerozumeli? Predovšetkým preto, lebo boli uzavretí. Boli uzavretí v ich systéme, výborne si usporiadali zákon, ako majstrovské dielo. Všetci židia vedeli, čo sa mohlo a čo nie, pokiaľ sa až dalo zájsť. Všetko bolo usporiadané a oni sa tam cítili istí.“

Ako povedal pápež František, bolo im divné to, čo robil Ježiš: „Chodievať s hriešnikmi, jedávať s mýtnikmi.“ Im sa to „nepáčilo, bolo to pre nich nebezpečné, bola tým ohrozená náuka, náuka Zákona, ktorú oni, „teológovia vytvorili počas storočí“. Svätý Otec uznal, že „ju vypracovali z lásky, aby boli Bohu verní“. No „boli v nej uzavretí“, „jednoducho zabudli na históriu. Zabudli, že Boh je Bohom Zákona, no je tiež Bohom prekvapení“. Na druhej strane „aj svojmu ľudu Boh uštedril mnoho prekvapení“. Ako napríklad vtedy, keď ich vyslobodil „z egyptského otroctva“:

„Nechápali, že Boh je Bohom prekvapení, že Boh je vždy nový. Nikdy nezapiera sám seba, nikdy netvrdí, že to, čo povedal, bolo chybné, nikdy. Ale vždy nás prekvapuje. Oni však tomu nechápali a uzatvárali sa v tom systéme, vytvorenom s dobrým úmyslom, a žiadali Ježiša: ‚Daj nám znamenie!‛ Nerozumeli tým mnohým znameniam, ktoré Ježiš vykonal a ktoré naznačovali, že čas už dozrel. Uzavretosť! Po druhé, zabudli už na to, že boli ľudom na ceste. Na ceste! A keď sa kráča, keď je niekto na ceste, vždy nachádza nové veci, ktoré pred tým nepoznal.“

Pápež František dodal, že „cesta nie je absolútnou sama v sebe“, je cestou smerujúcou k „Pánovmu definitívnemu zjaveniu. Život je cestou k plnosti v Ježišovi Kristovi, keď príde po druhýkrát“. Táto generácia hľadá znamenie, no Pán hovorí, že jej nebude dané nijaké znamenie, okrem Jonášovho znamenia“, čiže „znamenia zmŕtvychvstania, slávy, tej eschatológie, ku ktorej všetci na našej ceste smerujeme“. Títo učitelia boli „uzavretí sami v sebe, neboli otvorení voči Bohu prekvapení, nepoznali cestu a ani túto eschatológiu“. Preto, keď pred veľradou Ježiš vyhlásil, že je Božím Synom, „roztrhnú si rúcha“, pohoršujú sa hovoriac, že sa rúhal. „Znamenie, ktoré im Ježiš dáva, bolo pre nich rúhaním“. Preto ich Ježiš nazýva „zlým pokolením“.

Ako hovorí Svätý Otec, „nepochopili, že Zákon, ktorý strážili a milovali“, bol výchovou smerujúcou k Ježišovi Kristovi. „Ak ten zákon nevedie k Ježišovi Kristovi, ak nás k nemu nepribližuje, je mŕtvym zákonom. Preto ich Ježiš napomína, že sú uzavretí, že sú neschopní rozpoznať znamenia čias, že nie sú otvorení voči Bohu prekvapení“:

„Toto nás má priviesť k zamysleniu: som pripútaný k svojim veciam, svojim názorom, som uzavretý? Alebo som otvorený voči Bohu prekvapení? Som osobou nehybnou, či osobou, ktorá kráča? Verím v Ježiša Krista – v Ježiša, to, čo vykonal: zomrel, vstal z mŕtvych, – a príbeh sa tým končí? Verím, že cesta pokračuje smerom k zrelosti, k zjaveniu Pánovej slávy? Som schopný chápať znamenia čias a byť verným Pánovmu hlasu, ktorý sa v nich prejavuje? Dnes si môžeme klásť tieto otázky a prosiť si od Pána srdce, ktoré by milovalo Zákon – lebo Zákon pochádza od Boha, srdce ktoré by milovalo aj Božie prekvapenia a ktoré by vedelo, že tento svätý Zákon nekončí v sebe samom.“

Byť „na ceste“, to je výchova, „ktorá nás vedie k Ježišovi Kristovi, k definitívnemu stretnutiu s ním, kde bude toto veľké znamenie Syna človeka“. -zk-