Svätý Otec v rannej homílii: Duch Svätý je najväčším darom
Vatikán 9. októbra 2014 - V modlitbe si prosíme veľa vecí, ale najväčším darom, ktorý
nám Boh môže dať, je Duch Svätý, povedal pápež František počas dnešnej rannej svätej
omše v Dome sv. Marty. V homílii komentoval evanjelium dňa (Lk 11,5-13), ktoré predstavuje
podobenstvo o mužovi, ktorý sa neodbytne domáha u priateľa toho, čo potrebuje. Boh
„má veľa zľutovania,“ povedal Svätý Otec, dáva nám aj to, o čo sa v modlitbe neodvažujeme
prosiť:
„Toto ma núti uvažovať: Božiemilosrdenstvo
v skutočnosti neznamená lenodpustenie–tovšetcivieme–,alebyťveľkorysíadaťviac
a viac...Prosili sme: ‚Adaj nám aj to,
o čo v sa modlitbeneodvažujemeprosiť.‘
Myazdaprosíme vmodlitbetoaono, aonnámdá stále viac! Vždy, stáleviac.“
Svätý Otec potom upozornil na tri kľúčové slová z
evanjelia: priateľ, Otec, dar. Ježiš učeníkom ukázal, čo je modlitba. Je to ako keď
človek ide o polnoci k priateľovi, aby ho o niečo poprosil. V živote, ako poznamenal,
existujú priatelia ako zo zlata, ktorí naozaj dajú všetko. Existujú aj iní, viac či
menej dobrí, ale Biblia nám hovorí, že sú „jeden, dvaja, alebo traja, viac nie!“ Potom
aj ostatní sú priatelia, ale nie ako títo. A aj keď sme neodbytní a dotieraví, „puto
priateľstva spôsobí, že nám bude dané to, čo žiadame.“
„Ježiš ide ešte o krok
ďalej a hovorí o Otcovi: ‚Ktorý otec spomedzi vás, keď jeho syn prosí o rybu, dá mu
hada namiesto ryby? Alebo keď pýta vajce, mu podá mu škorpióna?‘ Keď teda vy, hoci
ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec!‘ Takže nielen
priateľ, ktorý nás sprevádza na našej ceste života nám pomáha a dáva nám to, o čo
prosíme. Aj nebeský Otec, ktorý „nás tak veľmi miluje a o ktorom Ježiš povedal, že
sa stará o kŕmenie poľných vtákov. Ježiš chce prebudiť vieru v modlitbu a hovorí:
Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Pretože každý,
kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, bude mu otvorené. Toto je modlitba:
prosiť, hľadať a klopať na srdce Boha. A Otec „dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia“:
„Toto
jedar, toje to viac odBoha. Boh nikdynedávadar,
niečo, o čoho prosíš, len tak, žeby
to dobre nezabalil, bez toho, žeby nedal niečo
viac, čo to urobíkrajším. Ato,
čo nám Pán, Otec,dávanavyše,
jeDuch: pravýmdaromOtcajeto, o čo sa vmodlitbeneodvažujemeprosiť. ‚Prosímtútomilosť; prosímsi toto, klopema
prosím veľa...Len dúfam, žemi todá.‘ Aon, ktorýjeOtcom, mi to dá, a ešteoveľa viac: darDuchaSvätého.“
Modlitba je rozhovorom s priateľom,
ktorý je spoločníkom životnej cesty, s Otcom a v Duchu Svätom. Priateľom je Ježiš: „Je
to on, ktorý jesnamiaučínásmodliťsa. Anašamodlitbaby malabyť taká: trojičná.
Toľkokrát počuť: ‚A vy veríte?‘ ‚Áno!
Áno!‘‚V koho veríte?‘ ‚V Boha!‘
‚A čoje «Boh»preteba?‘ ‚Boh, Boh!‘ Ale «Boh»
neexistuje: Nepohoršite sa! Boh takto neexistuje!
ExistujeOtec, SynaDuch
Svätý, sútoosoby, nie súnejakou myšlienkouvovzduchu...Tentohmlistý «Boh» neexistuje! Existujúosoby!
Ježiš jespoločníkomnaceste,
ktorý námdávato, o čoprosíme;
Otec,ktorýsaonásstaráanásmiluje; aDuchSvätý jedar, on je tým, čo nám dáva
Otec navyše, v čo sa ani neodvažujeme dúfať.“ -jk-