Pápežova homília o strážnych anjeloch: Nikto životom nekráča osamote

Vatikán 2. októbra – Anjel strážny existuje, nie je len fantáziou, ale je to blízky spoločník, ktorého nám daroval Boh, aby nás sprevádzal na ceste života. To sú slová pápeža Františka z homílie z rannej svätej omše v Dome sv. Marty v deň, keď si Cirkev pripomína svätých anjelov strážcov.

Dnešné liturgické čítania (Ex 23,20-23a, Mt 18,1-5.10) nám podľa slov Svätého Otca predstavujú dva obrazy: anjela a dieťa. Boh nám dal anjela, aby nás ochraňoval: „Ak by si niekto z nás myslel, že môže kráčať osamote, veľmi by sa mýlil“, upadol by „do toho veľmi nepekného omylu, ktorým je pýcha, namýšľanie si, že sme veľkí“, že sme sebestační. Ježiš učí svojich apoštolov, aby boli ako deti. „Učeníci sa hádali, kto je medzi nimi najväčší, viedli medzi sebou škriepku... nezaváňa to karierizmom? Títo prví biskupi boli pokúšaní karierizmom: ‚Chcem byť od teba väčší...‛ Nie je to dobrý príklad prvých biskupov, no taká je skutočnosť. A Ježiš ich učí pravdivému postoju, tomu, ktorý majú deti: „počúvaniu, potrebe rady, potrebe pomoci, lebo dieťa je vlastne znamením odkázanosti na pomoc, poslušnosti, potrebnej k napredovaniu... Toto je cesta. Nie to, kto je väčší.“ Tí, čo sú bližšie k postoju dieťaťa, majú „bližšie ku kontemplácii Otca.“ S otvoreným a poddajným srdcom počúvajú anjela strážcu:

„My všetci, podľa tradície Cirkvi, máme pri sebe anjela, ktorý nás chráni, dáva nám pocítiť rôzne veci. Koľkokrát sme len vnímali: ‚Toto by som mal urobiť ináč, takto to nejde, dávaj si pozor...‛, mnohokrát! Je to hlas tohto nášho spoločníka na ceste. Buďme si istí, že on nás svojimi radami povedie až do cieľa nášho života, a preto počúvajme jeho hlas a nebúrme sa mu... Lebo vzburu a chuť po nezávislosti máme všetci. Je to tá istá pýcha, ktorú mal aj náš otec Adam v pozemskom raji. Nebúr sa, nasleduj jeho rady.“

Podľa slov Svätého Otca „nikto životom nekráča osamote a nikto z nás si nemôže myslieť, že je sám“, pretože je nám vždy naporúdzi „tento náš spoločník“: „Keď nechceme počúvať jeho radu, jeho hlas, akoby sme povedali: ‚Choď preč!‛ Odohnať preč spoločníka na ceste je nebezpečné, lebo žiadny muž ani žena nedokáže poradiť tak, ako on. Môžem poradiť inému, no nemôžem radiť sám sebe. Radí mi Duch Svätý a anjel strážny. Preto ho potrebujeme. Toto nie je akási fantazírujúca doktrína o anjeloch. Nie, je to skutočnosť. Ako povedal Ježiš, Boh: ‚Pošlem pred tebou anjela, aby ťa chránil, aby ťa sprevádzal na ceste, aby si sa nezmýlil‛.“

Svätý Otec napokon homíliu uzavrel nasledujúcimi slovami: „Dnes by som si mal položiť otázku: aký mám vzťah so svojím anjelom strážnym? Počúvam ho? Vravím mu ráno: ‚dobrý deň‛? Hovorím mu: ‚Chráň ma počas spánku?‛ Rozprávam sa s ním? Prosím ho o radu? On stojí po mojom boku. Na túto otázku si môže dnes každý z nás dať odpoveď: Ako vyzerá môj vzťah s týmto anjelom, ktorého mi Pán dal preto, aby ma strážil a sprevádzal na ceste a ktorý vždy hľadí na tvár nebeského Otca?“ -zk-