Kardinál Jozef Tomko: Synoda biskupov o rodine

Ôsmeho októbra 2013 pápež František zvolal synodu biskupov, ktorá sa má odohrať vo dvoch častiach, a to v októbri 2014 ako mimoriadna a roku 2015 ako riadna. Téma tejto synody je: „Pastorálne výzvy na rodinu v súvislosti s evanjelizáciou“. Katolícka Cirkev venuje v našej dobe manželstvu a rodine veľkú pozornosť. Niet sa čo diviť, lebo rodina (ktorá vzniká manželstvom) je základná bunka ľudskej spoločnosti. Druhý vatikánsky koncil prináša celú jednu hlavu o rodine v pastorálnej konštitúcii „Gaudium et Spes“ („Radosti a nádeje“). Pomerne krátko po koncile kritická situácia rodiny v mnohých krajinách prinútila pastierov Katolíckej cirkvi, aby sa hlbšie venovali rodine na riadnom zhromaždení biskupskej synody, ktoré trvalo od 26. septembra do 25. októbra 1980. Pápež Ján Pavol II. zhrnul jej bohaté výsledky v apoštolskej exhortácii „Familiaris consortio“ („Rodinné spoločenstvo“: o úlohách kresťanskej rodiny v súčasnom svete“).
Tento obsiahly a dôležitý dokument Katolíckej Cirkvi bol zverejnený 21. novembra 1981 a vzbudil veľkú pozornosť aj u iných kresťanov a príslušníkov rôznych náboženstiev. Ako generálny tajomník Svetovej synody biskupov môžem dosvedčiť, že pápež, – dnes už svätý Ján Pavol II. –, sa pri zostavovaní tejto exhortácie choval ako jeden z účastníkov synody a svojou pápežskou autoritou len potvrdil jej uzávery, schválené biskupmi zo všetkých strán sveta. Spolu s nimi v závere dokumentu vyjadril starostlivosť Cirkvi, keď prehlásil (citujem): „Budúci osud ľudského rodu závisí od rodiny!“

„Prečo teda nová synoda ?“, môže sa pýtať niekto. Nestačia uzávery synody z roku 1980, tak dôsledne zhrnuté v exhortácii Jána Pavla II. „Rodinné spoločenstvo“?
Pápež František upozornil pred rokom v exhortácii „Radosť z evanjelia“ („Evangelii gaudium“): „Rodina prechádza cez hlbokú kultúrnu krízu, ako aj všetky spoločenstvá a sociálne vzťahy. V prípade rodiny krehkosť vzťahov sa stáva zvlášť vážnou, lebo ide o základnú bunku spoločnosti, o miesto, kde sa učíme spolu nažívať v rôznosti a patriť iným, kde rodičia prenášajú vieru deťom. Na manželstvo sa hľadí ako na hocakú formu afektívneho upokojenia, ktorú možno uzavrieť hocakým spôsobom a zmeniť podľa citlivosti každého. Lenže neodlučiteľný prínos manželstva pre spoločnosť prevyšuje mieru emotívnosti a prechodných potrieb dvojice“ (č. 66).
Hlboká kríza rodiny teda, podľa Svätého Otca, pokračuje aj dnes, po tridsiatich štyroch rokoch od spomínanej synody o rodine. Pretrvávajú staré výzvy na rodinu a objavujú sa aj nové. Dokument „Rodinné spoločenstvo“ nakrátko spomína ako „nenormálne prípady“ nasledovné: manželstvo na skúšku, voľná láska, katolíci žijúci iba v civilnom manželstve, rozlúčení a rozvedení, ale znova nesobášení, rozvedení a znovu sobášení. Tieto prípady sa neumenšili, ale – naopak – sa veľmi rozšírili. K nim pribudli aj niektoré nové. Ostáva veľká otázka, či ich Božie zákony dovoľujú riešiť a aké riešenia prípadne ponúka Cirkev pre tak zvané „ťažké prípady“ v duchu Božieho milosrdenstva.
Jednu takú otázku položil v prítomnosti pápeža Františka kardinál Walter Kasper, emeritný prezident Pápežskej rady pre zjednotenie kresťanov, na zhromaždení všetkých kardinálov vo februári roku 2014, a to, či majú navždy ostať vylúčení od Eucharistie rozvedení a znovu civilne zosobášení, ktorí žijú spolu pre dobro vlastných detí a podľa platného poriadku nemôžu pristúpiť k sviatostiam. Na spomínanom zhromaždení niektorí prítomní nepripustili vôbec túto otázku. Skupina piatich kardinálov na ňu odpovedala v spoločnej v knihe. Biskupská synoda dá zaiste odpoveď na túto a na iné otázky.

„Pracovný dokument“ synody zoskupil otázky a prípadné odpovede okolo rodiny do troch častí. Prvá predstavuje „Evanjelium rodiny“ čiže Dobrú zvesť o rodine; druhá prináša rôzne návrhy pre pastoráciu rodiny, ako aj výzvy a ťažké prípady; tretia prehlbuje dve základné úlohy rodiny: otvorenosť pre život a zodpovednosť za výchovu detí.
Pod tými naoko všeobecnými titulmi sa skrývajú mnohé situácie a problémy, ktoré dnes prežívajú manželstvá a rodiny najmä v tak zvanom západnom svete, čiže v Európe a v Severnej Amerike, ktoré sa považujú za „pokrokové“. Ako sa zdá, tradičná rodina v Afrike a Ázii nateraz vzdoruje útokom, ktoré sa prejavujú v krajinách hospodársky pokročilých.
Pracovný dokument upozorňuje najmä na niektoré pramene pomýleného chápania manželstva a rodiny. Je to predovšetkým umelo rozširovaná „gender theory“, „teória rodu“, ktorá popiera význam biologického mužského a ženského rodu a rozlíšenia. Pohlavie, čiže „rod“ – gender – nemá vraj nič spoločného s fyzickým a psychickým ustrojením osoby, ale je výsledok sociálnych podmienok a potrieb. Preto považujú za celkom normálne, keď dvaja muži alebo dve ženy žijú spolu ako manželia a nárokujú si na všetky práva ozajstnej rodiny. Všetky biskupské konferencie sa vyslovili proti takým nárokom a proti zákonom, ktoré by ich prijali. Ako vidieť na prvý pohľad, také vysvetľovanie vyhovuje homosexuálnym osobám, ale nedáva odpoveď na výtku, že táto tak zvaná „rodina“ neprináša ľudstvu nijakú službu, lebo neplodí deti.
V súvislosti s úlohou rodiny odovzdávať život vracia sa otázka, ako možno regulovať pôrodnosť a celá problematika okolo prirodzených metód a antikoncepčných prostriedkov, ktorá vzbudila veľkú diskusiu, keď pápež Pavol VI. vydal roku 1968 encykliku „Humanae vitae“.Pracovný dokument biskupskej synody prináša viacero podobných otázok okolo rodiny a manželstva vo svete. Tie len ukazujú, aká dôležitá je aj dnes rodina pre ľudskú spoločnosť i pre Cirkev.