Svätá stolica na klimatickom samite OSN: Ide o otázku nášho svedomia

Vatikán/OSN 25. septembra – V rámci 69. generálneho zhromaždenia OSN sa 23. septembra v New Yorku konal Samit o klimatických zmenách. Vystúpil na ňom aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, ktorý prezentoval aktívny postoj Svätej stolice v tejto otázke. Pripomenul, že „klimatické zmeny si vyžadujú pozornosť nielen vedy, enviromentálnej a sociálno-ekonomickej oblasti, ale aj – a to predovšetkým – pozornosť etiky a morálky, pretože ovplyvňujú všetkých, a najmä tých najchudobnejších medzi nami, ktorí sú v najväčšej miere vystavení ich efektom. Preto Svätá stolica často zdôraznila, že jestvuje morálna povinnosť konať, pretože všetci nesieme zodpovednosť za ochranu stvorenstva a máme zodpovednosť vážiť si ho, pre dobro súčasnej generácie a aj tých budúcich. Pápež František už od počiatku svojho pontifikátu vyzdvihol dôležitosť «ochrany nášho životného prostredia, ktoré všetci príliš často chamtivo využívame, čím si vzájomne spôsobujeme ujmu, namiesto toho, aby sme ho používali k dobru“ (Príhovor diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici, 22. marca 2013).

V otázke klimatických zmien je konsenzus vedcov pomerne jednoliaty, konštatoval ďalej kardinál. „Základným prvkom, ktorý vyplynul na základe viac než tridsaťročného štúdia fenoménu globálneho otepľovania je vzrastajúce vedomie, že celé medzinárodné spoločenstvo je súčasťou jednej ľudskej rodiny, ktorej jednotlivé časti od seba navzájom závisia. Rozhodnutia a správanie sa jedného z členov tejto rodiny má hlboké dôsledky pre ostatných. Neexistujú žiadne politické hranice, bariéry, či steny, za ktoré sa môžeme jeden pred druhým ukryť, aby sme ochránili pred efektmi globálneho otepľovania. Nie je tu priestor pre globalizáciu ľahostajnosti, ekonómiu vyraďovania, či kultúru vyhadzovania, ktorú tak často verejne odsúdil pápež František (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, č. 52, 53, 59).

Kardinál Parolin zdôraznil, že v prospech všeobecného dobra je pre účinnú ochranu životného prostredia nevyhnutné spojenie síl: „Ak chceme byť skutočne efektívni, musíme uviesť do praxe kolektívnu odpoveď založenú na kultúre solidarity, stretnutia a dialógu, čo by malo byť základom bežnej komunikácie v rámci každej rodiny a čo si vyžadujú plnú, zodpovednú a odhodlanú spoluprácu všetkých, podľa ich možností a okolností.“

Štátny sekretár pripomenul zodpovednosť národov chrániť nielen klímu, ale najmä ich zodpovednosť chrániť celú planétu a ľudstvo ako také. Trhové sily samy o sebe, bez vhodného etického vedenia, však na to nestačia: „Najväčšia výzva spočíva v oblasti ľudských hodnôt a ľudskej dôstojnosti. Otázky týkajúce sa ľudskej dôstojnosti jednotlivcov a národov nemôžu byť zredukované len na technické problémy. V tomto zmysle sa klimatické zmeny stávajú otázkou spravodlivosti, rešpektu a rovnosti, otázkou, ktorá musí prebudiť naše svedomie.“

Podľa slov kardinála Parolina je potrebný najmä skutočná kultúrny posun: „Je zbytočné hovoriť o redukcii emisií, ak nie sme pripravení zmeniť životný štýl a súčasné prevládajúce vzory konzumu a produkcie.“ Dôležitú úlohu v tom zohráva výchova k enviromentálnej zodpovednosti, podotkol kardinál a zdôraznil „vzájomnú podmienenosť medzi rešpektovaním ekológie životného prostredia a rešpektovaním ľudskej ekológie v spoločnosti.“ -zk-