Pápež František zrekapituloval odkaz zanechaný Albánsku

Pri generálnej audiencii v stredu 24. septembra sa Svätý Otec vo svojom príhovore venoval zhodnoteniu apoštolskej návštevy Albánska, ktorú absolvoval v predchádzajúcu nedeľu 21. septembra. Nasleduje plné znenie príhovoru:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som chcel hovoriť o apoštolskej ceste, ktorú som vykonal minulú nedeľu v Albánsku. Robím to predovšetkým ako poďakovanie Bohu, ktorý mi doprial uskutočniť túto návštevu, aby som prejavil tomuto ľudu aj fyzicky a hmatateľným spôsobom svoju blízkosť a blízkosť celej Cirkvi. Rád by som zároveň zopakoval svoje bratské uznanie albánskemu episkopátu, kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, ktorí pracujú s toľkým nasadením. Moja vďačná spomienka smeruje aj k občianskym predstaviteľom, ktorí ma veľmi zdvorilo prijali, ako aj k tým, ktorí spolupracovali na zrealizovaní návštevy.

Táto návšteva sa zrodila zo želania zavítať do krajiny, ktorá po dlhom útlaku ateistického a neľudského režimu zažíva skúsenosť pokojného spolunažívania medzi svojimi rôznorodými náboženskými zložkami. Zdalo sa mi dôležité povzbudiť ju na tejto ceste, aby po nej napredovala s vytrvalosťou a aby prehlbovala všetky jej aspekty v prospech spoločného dobra. Práve preto bolo centrom návštevy medzináboženské stretnutie, kde som so živým zadosťučinením mohol skonštatovať, že pokojné a plodné spolužitie medzi osobami a spoločenstvami patriacimi k rozličným náboženstvám je nielen žiaduce, ale aj konkrétne možné a dosiahnuteľné. Oni ho praktizujú! Ide o autentický a plodný dialóg, ktorý sa vyhýba relativizmu a má na pamäti identitu každého jednotlivca. To, čo spája rôzne náboženské vyznania, je totiž cesta života, dobrá vôľa prejavovať dobro blížnemu, nepopierajúc či neumenšujúc jednotlivé identity.

Stretnutie s kňazmi, so zasvätenými osobami, seminaristami a laickými hnutiami bolo príležitosťou pripomenúť si s vďakou a osobitným dojatím početných mučeníkov za vieru. Vďaka prítomnosti niekoľkých starších, ktorí na vlastnom tele zažili hrozné prenasledovania, sa znovu rozozvučala viera toľkých hrdinských svedkov minulosti, ktorí nasledovali Krista až do najkrajnejších dôsledkov. Práve z vnútorného spojenia s Ježišom, zo vzťahu lásky s ním, vyprýštila pre týchto mučeníkov - tak ako pre každého mučeníka - sila čeliť bolestným udalostiam, ktoré ich priviedli k mučeníctvu. Aj dnes, tak ako včera, sila Cirkvi nie je daná natoľko organizačnými schopnosťami alebo štruktúrami, ktoré sú tiež potrebné, avšak svoju silu tam Cirkev nenachádza. Naša sila je Kristova láska! Je to sila, ktorá nás podopiera v ťažkých chvíľach a inšpiruje ku každodennej apoštolskej činnosti, aby sme všetkým ponúkali dobrotu a odpustenie, a tak svedčili o Božom milosrdenstve.

Prechádzajúc hlavnou dopravnou tepnou Tirany, ktorá vedie z letiska na veľké centrálne námestie, som mohol postrehnúť portréty štyridsiatich kňazov, zavraždených počas komunistickej diktatúry, ktorých beatifikačná kauza úspešne prebieha. Títo kňazi patria k stovkám veriacich kresťanov a moslimov, ktorí boli zavraždení, mučení, väznení a poslaní do vyhnanstva iba preto, že verili v Boha. Boli to temné roky, počas ktorých bola zlikvidovaná náboženská sloboda, veriť v Boha bolo zakázané, tisíce kostolov a mešít bolo zničených, prerobených na obchody a kiná, v ktorých sa propagovala marxistická ideológia, náboženské knihy boli spálené a rodičom sa zakazovalo dávať deťom náboženské mená po predkoch. Spomienka na tieto dramatické udalosti je podstatná pre budúcnosť národa. Pamiatka mučeníkov, ktorí vytrvali vo viere, je zárukou pre budúci osud Albánska, pretože ich krv nebola vyliata nadarmo, ale je semenom, ktoré prinesie plody pokoja a bratskej spolupráce. Dnes je Albánsko vskutku príkladom nielen znovuzrodenia Cirkvi, ale aj pokojného spolužitia medzi náboženstvami. Práve preto mučeníci nepredstavujú porazených, ale sú to víťazi: v ich hrdinskom svedectve sa odráža všemohúcnosť Boha, ktorý vždy potešuje svoj ľud, otvárajúc nové cesty a horizonty nádeje.

Toto posolstvo nádeje, založené na viere v Krista a na pamäti minulosti, som zveril všetkým albánskym obyvateľom, ktorých som videl nadšených a radostných na miestach stretnutí a slávení, ako aj v uliciach Tirany. Všetkých som povzbudzoval, aby čerpali vždy nové sily od zmŕtvychvstalého Pána, aby mohli byť evanjeliovým kvasom v spoločnosti a nasadiť sa, ako sa to už deje, v charitatívnych a vzdelávacích činnostiach.

Ďakujem ešte raz Pánovi za to, že mi touto apoštolskou cestou doprial stretnúť sa s odvážnym a silným ľudom, ktorý sa nenechal zlomiť bolesťou. Bratov a sestry v Albánsku opätovne pozývam k odvahe v konaní dobra, aby tak budovali dnešok i zajtrajšok svojej krajiny i Európy. Ovocie mojej návštevy zverujem Panne Márii, Matke dobrej rady, uctievanej v rovnomennej svätyni v Skadare, aby naďalej viedla cestu toho ľudu mučeníkov. Tvrdá skúsenosť minulosti nech ho upevňuje v stále väčšej otvorenosti voči bratom, zvlášť tým najslabším, a nech z neho urobí priekopníka dynamizmu lásky, takého potrebného v dnešnom spoločensko-kultúrnom kontexte. Chcel by som, aby sme dnes všetci pozdravili tento odvážny a pracovitý ľud, ktorý sa v pokoji usiluje o jednotu. [potlesk]

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ