Štvrtková homília Svätého Otca: Priznanie vlastných hriechov otvára srdce

Vatikán 18. septembra – Odvaha priznať si, že sme hriešnici, nás otvára Ježišovmu pohladeniu a jeho odpusteniu. To je odkaz Svätého Otca z rannej svätej omše v Dome sv. Marty.

Dnešná liturgia nám v evanjeliu (Lk 7, 36-50) predstavuje hriešnicu, ktorá Ježišovi umýva nohy vlastnými slzami, natiera mu ich voňavým olejom a utiera ich svojimi vlasmi. Ježiš je pozvaný do domu farizeja, muža na úrovni, kultivovaného, ktorý chcel počuť Ježiša a jeho učenie, chcel sa o ňom dozvedieť viac. No vo svojom vnútri súdi ako hriešnicu, tak i Ježiša, pretože uvažuje takto: «Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.» Podľa slov Svätého Otca to nebol zlý človek, no nedokázal pochopiť gesto ženy.

„Nedokáže pochopiť základné gestá, tieto základné ľudské gestá. Možnože tento muž už zabudol ako sa hladí dieťa či ako sa utešuje starenka. Vo svojich teóriách, myšlienkach, či vo svojom živote toho, kto je pri moci - pretože bol možno poradcom farizejov - už zabudol na základné životné gestá, prvé gestá, ktoré sme my všetci, hneď po narodení, začali prijímať od našich rodičov.“

Ako zdôraznil Svätý Otec, Ježiš farizeja napomína s pokorou a nehou. Jeho trpezlivosť, láska, vôľa spasiť všetkých ho vedie k tomu, že mu vysvetľuje, čo vlastne tá žena urobila a tiež ktoré zdvorilostné gestá neprejavil on zo svojej strany. A za šumu pohoršených prítomných hovorí žene: «Tvoje hriechy sú odpustené.» «Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!»

„Slovo o ‚záchrane‛ - «Tvoja viera ťa zachránila» - hovorí len žene, ktorá je hriešnicou. A hovorí jej to preto, lebo dokázala svoje hriechy oplakať, dokázala ich vyznať, povedať: ‚som hriešnica‛, dokázala si to priznať. Ježiš tieto slová nehovorí ostatným prítomným, ktorí síce neboli zlí, no mysleli si, že nie sú hriešnikmi. Hriešnikmi boli tí druhí: mýtnici, prostitútky..., títo boli hriešnikmi. No slovo: ‚Si zachránený, si zachránená, zachránila si sa‛ Ježiš hovorí jedine tomu, kto si vie otvoriť srdce a priznať si, že je hriešnikom. Spása vchádza do srdca jedine vtedy, keď my sami otvárame srdce v pravde našich hriechov.“

Ako pripomenul pápež František, privilegovaným miestom stretnutia s Ježišom sú naše vlastné hriechy. Môže nám to síce znieť ako heréza, ale hovoril to už sv. Pavol, ktorý sa chválil výlučne dvoma vecami: svojimi hriechmi a zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý ho spasil.

„Preto priznanie si vlastných hriechov, uznanie vlastnej biedy, toho čím sme a čo sme schopní vykonať alebo sme to vykonali, predstavuje práve tie dvere, ktoré sa otvárajú Ježišovmu pohladeniu, jeho odpusteniu, jeho slovu: ‚Choď v pokoji! Tvoja viera ťa zachraňuje!‛, lebo si mal odvahu otvoriť svoje srdce tomu jedinému, ktorý ťa môže spasiť.“

Pokrytcom Ježiš hovorí: „Prostitútky a mýtnici vás predchádzajú do Nebeského kráľovstva“. „Toto sú silné slová!“, hovorí Svätý Otec a dodáva: „Lebo tí, čo sa považujú za hriešnikov, otvárajú svoje srdce pri vyznaní hriechov, pri stretnutí s Ježišom, ktorý za nás všetkých vydal svoju krv“. -zk-