Utorková kázeň pápeža Františka: Boh spolucíti a je nablízku
Vatikán 16. septembra - Kňaz môže prekrásne kázať, no ak nie je ľuďom nablízku, ak
s nimi netrpí a ak im nedodáva nádej, jeho kázne neslúžia na nič, sú márne. Takto
sa dá zhrnúť hlavná myšlienka z rannej homílie Svätého Otca z Domu sv. Marty v deň,
keď si Cirkev pripomína svätých mučeníkov pápeža Kornélia a biskupa Cypriána.
Dnešné
evanjelium (Lk 7,11-17) hovorí o tom, ako sa Ježiš priblížil k pohrebnému sprievodu.
O svojho jediného syna prišla istá vdova z mesta Naim. Vtedy Pán koná zázrak, aby
mladíkovi prinavrátil život. Pápež František vysvetlil, že z Ježišovej strany tu ide
ešte o niečo viac: je týmto ľuďom nablízku. „Boh navštívil svoj ľud“, vravia prítomní
ľudia. Keď Boh navštevuje, je to niečo viac, je to niečo nové, znamená to, že je tu
prítomný osobitným spôsobom. Ježiš je nablízku:
„Bol ľuďom nablízku. Blízky
Boh, ktorý dokáže chápať ľudské srdce, srdce svojho ľudu. Pán zbadá sprievod
a priblíži sa k nemu. Boh navštevuje svoj ľud, je uprostred svojho ľudu a naďalej
sa mu približuje. Blízkosť – to je Božia charakteristika. A potom nasleduje
výraz, ktorý sa v Biblii mnohokrát opakuje: «Pán bol pohnutý veľkým
súcitom». Tým istým súcitom, ktorý, ako hovorí Evanjelium, mal vtedy, keď videl
zástupy, ktoré boli ako ovce bez pastiera. Keď Boh navštevuje svoj ľud,
je mu nablízku, približuje sa k nemu, súcití s ním a je pohnutý.“
Pán
tu bol podľa Svätého Otca hlboko dojatý - rovnako ako aj pred Lazarovým hrobom. Tak
ako ten otec z podobenstva, ktorý videl svojho márnotratného syna ako sa vracia domov:
„Blízkosťou
a súcitom: takto Pán navštevuje svoj ľud. A keď my chceme ohlasovať evanjelium, šíriť
ďalej Ježišovo slovo, toto je spôsob, akým to máme robiť. Odlišný
je spôsob učiteľov, kazateľov tých čias: znalcov zákona, zákonníkov,
farizejov ... vzdialených od ľudu. Hovorili, to áno, hovorili dobre.
Vyučovali zákon, dobre. Ale boli vzdialení. A toto nebolo navštívenie Pána,
bolo to niečo iné. Ľud to nepociťoval ako milosť, lebo chýbala blízkosť, súcit,
čiže znášanie utrpenia spoločne s ľudom.“
Podľa pápeža Františka
je tu ešte aj iné slovo, ktoré charakterizuje Pánovo navštívenie svojho ľudu: Mŕtvy
sa posadil a začal hovoriť. A on, Ježiš, ho vrátil jeho matke:
„Keď Boh
navštevuje svoj ľud, prinavracia ľudu nádej. Vždy. Je možné kázať Božie slovo oslnivým
spôsobom, v histórii existovalo mnoho skvelých kazateľov. Ale ak títo kazatelia nedokázali
zasiať nádej, ich kázeň je neužitočná. Je márnosťou.“
Keď
hľadíme na Ježiša, ktorý prinavrátil mame jej syna živého, „môžeme pochopiť, čo
to znamená, keď Boh navštívi svoj ľud. A vyprosovať si tú milosť,
aby naše kresťanské svedectvo bolo svedectvom prinášajúcim Božie navštívenie
jeho ľudu, čiže blízkosťou, ktorá zasieva nádej.“ -zk, jb-