Pápež František na Anjel Pána: Vojna je šialenstvo, z ktorého sme sa však nepoučili

Vatikán 14. septembra 2014 - V dnešnú nedeľu, ktorá je aj sviatkom Povýšenia Svätého kríža, smerovala myseľ Svätého Otca ku kresťanom, ktorí pre svoju vieru trpia. Pri pozdrave veriacich, zídených na Námestí sv. Petra k modlitbe Anjel Pána z okna Apoštolského paláca, pripomenul obete vojen, keď sa vrátil ku včerajšej návšteve Redipuglie pri príležitosti 100. výročia Prvej svetovej vojny. Vzápätí upozornil na mierovú misiu OSN, ktorá sa zajtra začne v Stredoafrickej republike. Centrálna myšlienka jeho príhovoru poukazovala na kríž ako znamenie najvyššej lásky Boha k ľudstvu. „Keď pohliadneme na kríž, kde bol pribitý Ježiš, kontemplujeme dôkaz lásky, nekonečnej Božej lásky ku každému z nás a prameň našej spásy. Z tohto kríža pramení Božia milosť, ktorá objíma celý svet. Skrze Kristov kríž je prekonané zlo, porazená smrť a je nám darovaný život, vrátená nádej“ – povedal okrem iného Svätý Otec. Nasleduje plné znenie jeho príhovoru:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Cirkev slávi 14. septembra sviatok Povýšenia Svätého kríža. Niekto, kto nie je kresťan, by sa mohol pýtať: Prečo oslavovať kríž? Môžeme odpovedať, že my neoslavujeme hocijaký kríž alebo všetky kríže. My oslavujeme Ježišov kríž, pretože na ňom sa v maximálnej miere zjavila láska Boha k ľudstvu. To je to, čo nám pripomína Jánovo evanjelium v dnešnej liturgii: «Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna» (3,16). Otec nám daroval Syna, aby nás zachránil, a to si vyžiadalo Ježišovu smrť, smrť na kríži. Prečo? Prečo bol nutný kríž? Pre závažnosť zla, ktoré nás zotročovalo. Ježišov kríž vyjadruje dve veci: všetku negatívnu moc zla a všetku dobrotivú všemohúcnosť Božieho milosrdenstva. Zdá sa, že kríž potvrdzuje Ježišov neúspech, ale v skutočnosti znamená jeho víťazstvo. Tí, ktorí sa mu na Kalvárii posmievali, vraveli: «Ak si Boží Syn, zostúp z kríža» (porov. Mt 27,40). Ale opak bol pravdou: práve preto, že Ježiš bol Božím Synom, bol tam na kríži, verný až do konca plánu Otcovej lásky. A práve preto Boh «povýšil» Ježiša (Flp 2,9) a udelil mu univerzálny kráľovský majestát.

Keď pohliadneme na kríž, kde bol pribitý Ježiš, kontemplujeme dôkaz lásky, nekonečnej Božej lásky ku každému z nás a prameň našej spásy. Z tohto kríža pramení Božia milosť, ktorá objíma celý svet. Skrze Kristov kríž je prekonané zlo, porazená smrť a je nám darovaný život, vrátená nádej. Toto je dôležité: skrze Kristov kríž je nám prinavrátená nádej. Ježišov kríž je naša pravá jediná nádej! To je dôvod, prečo Cirkev oslavuje Svätý kríž, to je dôvod, prečo sa my kresťania žehnáme znakom kríža. Teda my neoslavujeme kríže, ale preslávny Ježišov kríž, znamenie nesmiernej Božej lásky, znamenie našej spásy a cesty k vzkrieseniu.

Keď uvažujeme nad Svätým krížom a oslavujeme ho, myslíme s pohnutím na toľkých našich bratov a sestry, ktorí sú prenasledovaní a zabíjaní kvôli svojej viere v Krista. To sa deje predovšetkým tam, kde náboženská sloboda ešte nie je zaručená ani plne uskutočňovaná. Avšak stáva sa to i v krajinách a prostrediach, ktoré v zásade chránia slobodu a ľudské práva, ale kde sa veriaci, a najmä kresťania, v praxi stretávajú s obmedzeniami a diskrimináciou. Preto dnes na nich pamätáme a modlíme sa osobitne za nich.

Na Kalvárii pod krížom bola Panna Mária (Jn 19,25-27). Je to Panna Bolestná, ktorú budeme zajtra sláviť v liturgii. Jej zverujem súčasnosť a budúcnosť Cirkvi, aby sme všetci vždy dokázali vnímať a prijímať posolstvo lásky a spásy Ježišovho kríža. Jej zverujem najmä manželské páry, ktoré som mohol dnes ráno v Bazilike sv. Petra spojiť v manželstve.“

Nasledovala modlitba Anjel Pána a požehnanie pápeža Františka, po ktorom dodal:

„Drahí bratia a sestry, zajtra sa v Stredoafrickej republike oficiálne začne misia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na podporu mieru v krajine a ochranu civilného obyvateľstva, ktoré vážne trpí následkami trvajúceho konfliktu. Popri uistení o nasadení a modlitbe Katolíckej cirkvi podporujem úsilie medzinárodného spoločenstva, ktoré ide na pomoc Stredoafričanom dobrej vôle. Kiežby čím skôr násilie ustúpilo ceste dialógu, nepriateľské frakcie nechali stranou osobné záujmy a snažili sa zabezpečiť, aby každý občan, prináležiaci k akémukoľvek etniku a náboženstvu, mohol spolupracovať na budovaní spoločného dobra. Pán nech sprevádza túto prácu v prospech pokoja!“

Vrátil sa aj k včerajšej návšteve vojenského pamätníka v Redipuglii v severotalianskom kraji Furlansko-Julské Benátsko, konanej pri príležitosti 100. výročia Prvej svetovej vojny:

„Včera som bol v Redipuglii na rakúsko-uhorskom cintoríne a pri pamätníku. Modlil som sa tam za tých, čo zomreli v dôsledku Prvej svetovej vojny. Čísla sú desivé: hovoria o 8 miliónoch mladých padlých vojakov a asi 7 miliónoch civilistov. Z tohto sa dá pochopiť, akým šialenstvom je vojna! Šialenstvom, z ktorého si ľudstvo doteraz nezobralo ponaučenie, pretože po prvej bola druhá svetová a mnoho ďalších, ktoré sa aj dnes vedú. Kedy si konečne zoberieme ponaučenie z tejto lekcie? Pozývam všetkých, aby pohliadli na Ježiša ukrižovaného, aby pochopili, že nad nenávisťou a zlom možno zvíťaziť odpustením a dobrotou, aby pochopili, že vojenskou odvetou sa len rozmnožuje zlo a smrť!“

V závere dnešného poludňajšieho stretnutia Svätý Otec ešte pozdravoval skupiny pútnikov z Talianska a iných končín sveta. Všetkých poprosil o modlitbu, poprial im požehnanú nedeľu, dobrú chuť k obedu a rozlúčil sa jednoduchým „dovidenia“.

(Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ)