Svätý Otec v rannej homílii: Novosťou evanjelia je láska k nepriateľom

Vatikán 11. septembra 2014 - Jedine s milosrdným srdcom môžeme naozaj nasledovať Ježiša, povedal pápež František pri dnešnej svätej omši v Dome sv. Marty. Zdôraznil tiež, že kresťanský život „nie je autoreferenčný“, je až do konca darom, bez sebectva, a že iba takto bude možné milovať aj svojich nepriateľov, ako to od nás žiada Pán.

«Milujte svojich nepriateľov!» Pri tomto citáte z dnešného evanjelia (Lk 6,27-38) sa Svätý Otec pozastavil vo svojej homílii. Ako povedal, Ježiš v ňom naznačuje cestu bezhraničnej lásky. Ježiš od nás žiada, aby sme sa modlili za tých, ktorí s nami nakladajú zle, pokračoval pápež a položil dôraz na slovesá, použité Pánom: Milujte, preukazujte dobro, žehnajte, modlite sa a neodopierajte. „To znamená skutočne darovať seba samého, dať srdce práve tým, ktorí nás nemajú radi, ktorí nám robia zlo, teda nepriateľom. V tomto je novosť evanjelia.“ Ježiš nám totiž ukazuje, že milovať tých, ktorí majú radi nás, nie je záslužné, pretože to isté robia hriešnici. Kresťania sú však povolaní milovať svojich nepriateľov: «Dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká.» Zaiste – pripustil Svätý Otec – evanjelium je novosťou, neľahkou na uskutočňovanie, ale v tom spočíva nasledovanie Ježiša.

„‚Otče, ja sa na to necítim, takto konať!‘ ‚No, keď sa na to necítiš, je to tvoj problém, ale kresťanstvo spočíva v tomto!‘ Taká je cesta, ktorej nás učí Ježiš. ‚V čo teda môžeme dúfať?‘ Vydať sa Ježišovou cestou, ktorá je milosrdenstvom. Byť milosrdní, ako je milosrdný náš Otec. Jedine s milosrdným srdcom budeme môcť robiť až do konca všetko, čo nám radí Pán. Kresťanský život nie je autoreferenčný. Je životom, ktorý vychádza zo seba a dáva sa druhým. Je darom, láskou a láska sa nevracia k sebe, nie je sebecká, dáva sa.“

Ježiš od nás chce, aby sme boli milosrdní a nesúdili, pokračoval Svätý Otec. Častokrát „sa zdá, že sme boli vymenovaní za sudcov tých druhých: rečami, ohováraním a súdením všetkých“. Ale Pán nám hovorí:«Nesúďte, a nebudete súdení.» A nakoniec žiada, aby sme odpúšťali, a tak bude odpustené nám. „Každý deň to hovoríme v Otčenáši ‚odpusť nám, ako i my odpúšťame‘. Ak neodpúšťam, ako môžem prosiť Otca o odpustenie?“

„Toto je kresťanský život. ‚Ale otče, to je hlúposť!‘ Áno, počuli sme v týchto dňoch svätého Pavla, ktorý hovoril to isté: Kristov kríž sa javí ako bláznovstvo, ktoré nemá nič do činenia so svetskou múdrosťou. ‚Otče, takže byť kresťanom, znamená stať sa v určitom zmysle hlúpym?‘ Áno. V určitom zmysle áno. Znamená to odmietnuť svetskú chytrosť a robiť to, čo chce od nás Ježiš, čo pri vyúčtovaní, keď robíme bilanciu, vyzerá ako v náš neprospech.“

„Avšak toto je Ježišova cesta: veľkodušnosť, ušľachtilosť a bezhraničné sebadarovanie.“ Preto Ježiš prišiel na svet a takto konal: dával, odpúšťal, nehovoril o druhých zle a nesúdil. „Byť kresťanom je neľahké a kresťanmi sa môžeme stať jedine Božou milosťou, nie svojimi silami“, povedal pápež a
pokračoval:

„A sem patrí modlitba, ktorú sa máme modliť každý deň: ‚Pane, daruj mi milosť stať sa dobrým kresťanom, dobrou kresťankou, pretože ja to nedokážem.‘ Ak toto čítame, na prvýkrát sa zľakneme. Avšak vezmime Evanjelium a čítajme šiestu kapitolu Lukáša druhýkrát, tretíkrát aj štvrtýkrát... Urobme to a prosme Pána o milosť chápať, čo znamená byť kresťanom, a tiež o milosť, aby kresťanov urobil z nás on, pretože to nemôžeme urobiť sami.“ -jk-