Pápež František na Anjel Pána: Bratské napomenutie je vecou lásky

Vatikán 7. septembra 2014 - V príhovore na Anjel Pána v dnešnú 23. nedeľu v cezročnom období sa pápež František zameral na tému bratského napomínania. Ako povedal, je to služba, ktorú si môžeme a máme navzájom preukazovať. Po modlitbe vyslovil Svätý Otec medzi aktuálnymi apelmi opäť aj modlitbu za pokoj na Ukrajine, ale tiež pozdravil Slovákov, ktorí boli dnes pod oknami Apoštolského paláca.

Nasleduje plné znenie príhovoru:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele, úryvok z 18. kapitoly Matúša, predstavuje tému bratského napomínania v spoločenstve veriacich. Teda ako mám napomínať iného kresťana, keď robí, čo nie je dobré. Ježiš nás učí, že keď sa môj brat kresťan dopustí hriechu proti mne, keď ma zraňuje, mám byť k nemu milosrdný a predovšetkým mám s ním hovoriť osobne a objasniť mu, že to, čo povedal alebo urobil, nie je dobré. A ak ma môj brat nepočúvne? Ježiš naznačuje postupné kroky: po prvé vráť sa a hovor s ním spolu s dvoma alebo tromi ďalšími ľuďmi, aby si lepšie uvedomil chybu, ktorú urobil. Ak napriek tomu neprijíma napomenutie, je potrebné povedať to spoločenstvu. A ak nepočúvne ani spoločenstvo, je treba, aby pocítil rozkol a oddelenie, ktoré sám spôsobil tým, že sa vzdialil od spoločenstva s bratmi a sestrami vo viere.

Fázy tejto cesty naznačujú pričinenie, ktoré Pán vyžaduje od svojej komunity pri sprevádzaní toho, kto chybí, aby sa nestratil. Najprv je potrebné, aby sa nešlo s vecou „na bubon“ a zabránilo sa pletkám v spoločenstve – to je prvá vec, zabrániť tomuto. «Choď a napomeň ho medzi štyrmi očami» (porov. verš 15). Postoj miernosti, opatrnosti, pokory, pozornosti voči tým, ktorí sa dopustili chyby, aby sa zabránilo ubližovaniu a zabitiu brata slovami. Pretože viete, že aj slová môžu zabíjať! Keď ohováram, keď nespravodlivo kritizujem, keď brata „deriem z kože“ svojím jazykom, to znamená ničiť povesť iného! Aj slová zabíjajú. Dajme si na to pozor.

Zároveň táto diskrétnosť, keď sa s ním porozprávam osamote, má aj ten dôvod, aby sme hriešnika zbytočne nezahanbili. Keď o tom hovoríme medzi nami, nikto si to nevšimne a všetko je v poriadku. Je to v duchu prípadnej potreby pristúpiť k nasledujúcim postupným krokom, ktoré predpokladajú účasť niektorých svedkov a potom aj komunity. Cieľom je pomôcť tomu človeku, aby si uvedomil, čo urobil, a že svojím pochybením urazil nie jedného, ale všetkých. Cieľom je tiež pomôcť nám odpútať sa od hnevu alebo odporu, ktoré robia len zlo: tá horkosť srdca, ktorá vzbudzuje hnev a zášť, ktoré nás privádzajú k urážkam a útokom. Je veľmi smutné vidieť, ako z úst kresťana vychádzajú urážky alebo agresia. Je to zlé. Rozumiete? Žiadne nadávky! Urážať nie je kresťanské. Chápete? Urážať nie je kresťanské.

V skutočnosti pred Bohom sme všetci hriešnici, ktorí potrebujú odpustenie. Všetci. Ježiš nám predsa povedal, aby sme nesúdili. Bratské napomenutie je vecou lásky a pospolitosti, ktoré musia vládnuť v kresťanskom spoločenstve, je to vzájomná služba, ktorú si môžeme a máme preukazovať jedni druhým. Napomínať brata je služba, a je možná a efektívna iba vtedy, ak si je každý vedomý toho, že je hriešnik a potrebuje Pánovo odpustenie. To isté svedomie, ktorým spoznávam chybu toho druhého, pripomína ešte predtým mne, že som pochybil a toľkokrát.

Preto sme vždy na začiatku svätej omše vyzvaní uvedomiť si pred Pánom, že sme hriešnici, a vyjadriť slovami a gestami úprimnú ľútosťou srdca. Hovoríme: ‚Zmiluj sa nado mnou, Pane. Som hriešnik!‘ Vyznávam všemohúcemu Bohu svoje hriechy. A nehovorím: ‚Pane, zmiluj sa nad týmto, čo je vedľa mňa, alebo nad touto, ktorí sú hriešnici.‘ Nie! Zmiluj sa nado mnou. Všetci sme hriešnici, ktorí potrebujú Pánovo odpustenie. Je to Duch Svätý, ktorý hovorí k nášmu duchu a dáva nám spoznať naše chyby vo svetle Ježišových slov.

A ten istý Ježiš nás pozýva všetkých, svätých i hriešnikov, k svojmu stolu, zvolávajúc nás z križovatiek ciest v rôznych situáciách života (porov. Mt 22,9-10). A medzi podmienkami, ktoré sú spoločné pre účastníkov slávenia Eucharistie, sú dve základné, dve podmienky ako správne ísť na omšu: všetci sme hriešnici a všetkým Boh dáva svoju milosť. To sú dve podmienky, ktoré otvárajú dvere, aby sme správne vstúpili do slávenia svätej omše. Musíme vždy pamätať na to, že najprv máme ísť k bratovi s bratským napomenutím.
Vyprosujme si to všetko na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie, ktorej liturgický sviatok narodenia budeme zajtra sláviť.“


Po modlitbe Anjel Pána a trojitom Sláva Otcu, ako to má Svätý Otec František vo zvyku, udelil všetkým apoštolské požehnanie. Následne dodal niekoľko výziev. Začal aktuálnou situáciou na Ukrajine:
„Drahí bratia a sestry, v týchto posledných dňoch boli podniknuté významné kroky v snahe o prímerie v oblastiach postihnutých konfliktom na východnej Ukrajine, aj keď dnes bolo počuť málo upokojujúce správy. Predsa však dúfam, že prinesú úľavu pre obyvateľstvo a prispejú k úsiliu o trvalý mier. Modlime sa, aby podľa logiky rokovaní mohol začatý dialóg pokračovať a priniesť očakávané ovocie. Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás.“

Druhý apel Svätého Otca smeroval dnes do južnej Afriky, do Lesothského kráľovstva, ktoré je enklávou na území Juhoafrickej republiky:
„Svoj hlas tiež pripájam k hlasu biskupov Lesotha, ktorí vydali apel na mier v tejto krajine. Odsudzujem všetky prejavy násilia a prosím Pána, aby bol v Lesothskom kráľovstve znovu nastolený pokoj v spravodlivosti a bratstve.“

Do tretice pápež František dnes poďakoval všetkým ľuďom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prejavujú solidaritu s irackým obyvateľstvom:
„Túto nedeľu konvoj asi 30 dobrovoľníkov Talianskeho červeného kríža odchádza do Iraku, do oblasti Dahuk, neďaleko Erbilu, kde sú sústredené desiatky tisíc vysídlených Iračanov. Vyjadrujem úprimné uznanie za tento veľkorysý a konkrétny skutok, udeľujem požehnanie všetkým z nich a všetkým ľuďom, ktorí sa snažia o konkrétnu pomoc našim prenasledovaným a utláčaných bratom. Pán nech vás požehnáva.“

Medzi skupinkami pútnikov z rôznych krajín Svätý Otec dnes osobitne pozdravil aj Slovákov, študentov Strednej zdravotníckej školy sv. Bazila Veľkého z Prešova. Na záver Svätý Otec ešte raz pripomenul zajtrajší sviatok Narodenia Panny Márie: „Mali by to byť jej narodeniny. A čo sa robí, keď mama slávi narodeniny? Pozdravujeme ju, blahoželáme... Zajtra majte na pamäti od skorého rána, vo vašom srdci a na vašich perách, že treba pozdraviť Pannu Máriu a vysloviť Zdravas Mária, ktoré vychádza zo srdca syna a dcéry. Dobre si to zapamätajte!“

Rozlúčil sa s prosbou o modlitbu a prianím požehnanej nedele i dobrej chuti k obedu.

(Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ)