Vatikán/ USA 10. septembra – Prefekt kongregácie per východné cirkvi kardinál Leonardo
Sandri včera vystúpil na inauguračnom samite organizácie Na obranu kresťanov (In Defense
of Christians - IDC). Na tomto zhromaždení, ktoré sa vo Washingtone koná od 9. do
11. septembra, sa zúčastňujú experti na ľudské práva, viacerí verejní činitelia, diplomati,
či zástupcovia kresťanskej diaspóry Blízkeho východu. Hlavným dôvodom samitu je priviesť
všetkých členov kresťanskej diaspóry na Blízkom východe k jednote a solidarite.
Kardinál
Sandri sa vo svojom príhovore, ktorý adresoval Stálej rade Konferencie biskupov USA,
sústredil na situáciu kresťanov na Blízkom východe, s dôrazom na Irak a Sýriu. Konflikty
pretrvávajúce v týchto krajinách podľa jeho slov „zraňujú ľudskú
dôstojnosť, najmä kresťanských bratov a sestier, ako katolíkov,
tak aj iných kresťanov“. Kardinál Sandri spomenul utrpenie tých
najslabších skupín obyvateľstva, ako sú deti, ženy a starci, pripomenul množstvo utečencov,
ale aj unesených biskupov a kňazov v Sýrii. Keďže samit sa odohrával v USA, nemohol
nespomenúť aj dvoch brutálne zavraždených amerických novinárov v Iraku.
V
príhovore sa kardinál zaoberal aj otázkou ťažkej situácie kresťanských cirkví na Blízkom
východe: „Cirkvi, ktoré v apoštolskej ére veľkou časťou prispeli k šíreniu
evanjelia, sú teraz otrasené od základov a ich existencia je ohrozená“. Spomenul
cirkev v Jeruzaleme, Antiochijskú cirkev, ako aj Chaldejskú cirkev Babylónie. „Ak
sú tieto cirkvi - historické matky evanjelizačnej misie – zasiahnuté pri základoch,
my ako ich deti, nemôžeme zostať ticho“, povedal kardinál Sandri. Pokračujúca
prítomnosť týchto cirkví na mieste ich pôvodu sa dotýka zdroja spoločnej kresťanskej
viery. „Boh si vybral túto časť sveta za «kolísku univerzálneho plánu
spásy».“ Citujúc slová pápeža Františka z plenárneho zasadania členov východnej
kongregácie v novembri 2013 pripomenul náš dlh vďačnosti voči týmto cirkvám.
V
mene „bratov kresťanského východu“ kardinál poďakoval americkým
biskupom a za ich pozornosť a štedrosť veriacich voči Zbierke pre Svätú zem, ktorá
sa koná každý rok na Veľký piatok, ako aj za účasť na modlitbe za pokoj v Iraku (17.
augusta) a v neposlednom rade aj za osobitnú zbierku pre Irak z minulej nedele.
Zdôraznil,
že irackí utečenci sa nachádzajú v stave extrémnej núdze a okrem základných potrieb
na prežitie je tiež dôležité vynaložiť úsilie pre zabezpečenie ich návratu do ich
domovov, či premiestniť ich do bezpečnejších častí krajiny. Kresťania by tiež nemali
byť nútení odísť zo svojej krajiny, pretože to by podľa kardinála viedlo len k zhoršeniu
destabilizácie Iraku. Biskupov a najmä apoštolské nunciatúry vyzval k tomu, aby dohliadali
nad efektívnym použitím zozbieraných prostriedkov.
Z hľadiska vzťahov s islamským
svetom kardinál spomenul koncilovú deklaráciu Nostra Aetate, ako aj apoštolskú
exhortáciu Ecclesia in Medio Oriente, kde sa hovorí o dialógu spájajúcom v
sebe jasnosť ako aj bratskú úctu. Biskupom pripomenul aj zodpovednosť k výchove veriacich
v tomto smere.
Na záver zdôraznil, že ako americkí občania sú povolaní podporovať
rolu OSN, ktoré je prítomné aj v New Yorku a je „orgánom na konanie rozhodnutí
a intervencií v medzinárodných záležitostiach“, aby sa tak stalo efektívnejším
fórom, vďaka ktorému by sa predišlo opakovaniu násilia. -zk-