Generálna audiencia: Cirkev musí opakovať svojim deťom «Buďte milosrdní»
Vatikán 10. septembra - Cirkev je matka, ktorá nás učí skutkom milosrdenstva. Tejto
téme sa venoval Svätý Otec František v katechéze generálnej audiencie v stredu 10.
septembra, konanej na Námestí sv. Petra. Ešte pred jej začiatkom pápež pozdravoval
pútnikov zhromaždených v Aule Pavla VI., kým na vatikánskom námestí boli predstavované
ďalšie skupiny. Medzi nimi bolo dnes aj takmer 400 Slovákov. Svoju prítomnosť dávali
najjasnejšie najavo – mávajúc slovenskými vlajkami – účastníci 200-člennej v poradí
už Deviatej púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky,
vedenej Mons. Františkom Rábekom. Príslušníci čestnej stráže – v historických uniformách
– mali v závere audiencie možnosť osobne pozdraviť Svätého Otca.
Po katechéze
dnes zaznel teda aj pozdrav v slovenčine, ktorý patril tiež študentom Gymnázia sv.
Mikuláša v Starej Ľubovni, ako aj veriacim farností Čimhová a Hrnčiarovce nad Parnou,
či Žilina: „S láskou pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne účastníkov
Púte Ordinariátu ozbrojených síl a zborov, vedených pánom biskupom Rábekom. Bratia
a sestry, Panna Mária nech sa matersky prihovára za nás a nech nás sprevádza na našej
ceste za Kristom. Zo srdca žehnám všetkých vás i vašich drahých.“
Samotnú
audienciu začal pápež František znakom kríža. Nasledovalo čítanie z 25. kapitoly Evanjelia
podľa Matúša (verše 31-46). Vo viacerých jazykoch boli tak pripomenuté skutky milosrdenstva,
na základe ktorých bude hodnotený náš život v deň posledného súdu. „Dnes
by somchcelzdôrazniť jeden osobitný aspektvýchovného pôsobenia našej matkyCirkvi,
a toako násučí konať skutkymilosrdenstva“ – uviedol Svätý Otec dnešnú tému:
„Dobrý
učiteľ sa sústredí na podstatu. Nestráca sa v detailoch, ale chce odovzdať len to,
čo je skutočne dôležité na to, aby dieťa či žiak našli zmysel a radosť života. Podľa
Evanjelia je podstatou milosrdenstvo. Ježiš to hovorí jasne, keď učeníkom zhrňuje
svoje učenie do slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný vás Otec!» (Lk 6,36). Verná
tomuto učeniu Cirkev nemôže neopakovať to isté svojim deťom: «Buďte milosrdní», ako
je váš Otec a ako bol Ježiš.“
Mimo pripraveného textu Svätý Otec
v rámci katechézy dodal príklad matky, ktorá vychovávala svoje deti k štedrosti. A
keď v čase obeda zaklopal na ich dvere chudobný človek, vysvetlila im, že každé z
nich musí dať kúsok svojej porcie pre toho núdzneho. Toto je milosrdenstvo, dať zo
svojho, dodal Svätý Otec komentujúc príbeh zo života, ktorý sa mu vryl do pamäti.
Po odznení katechézy pápež František osobitne pozdravil veriaci z rôznych
talianskych diecéz, sprevádzaných svojimi pastiermi, predovšetkým pútnikov z diecézy
Treviso, pri príležitosti 100. výročia smrti svätého Pia X., pápeža veľkej pastoračnej
horlivosti. Pozdravil tiež skupinu darcov krvi, námorníkov, ktorým poďakoval za obdivuhodnú
prácu v prospech toľkých bratov pri hľadaní nádeje. Špeciálny pozdrav venoval Svätý
Otec mladým, chorým a novomanželom. Audienciu uzavrel pripomenutím liturgickej spomienky
Mena preblahoslavenej Panny Márie, ktorá pripadne na piatok 12. septembra a všetkých
povzbudil utiekať sa k nej najmä v okamihoch krížov a utrpenia, ale aj ako ku vzoru
oddanosti a vernosti. -jk-
Plné znenie katechézy:
Drahí
bratia a sestry, dobrý deň.
Na našej ceste katechéz o Cirkvi sa pristavujeme
pri uvažovaní nad charakteristikou Cirkvi ako matky. Minule sme zdôraznili
to, ako nám Cirkev dáva rásť a ako nám silou Božieho slova ukazuje cestu spásy a ochraňuje
nás pred zlým. Dnes by som chcel vyzdvihnúť jeden osobitý aspekt tohto výchovného
pôsobenia našej matky Cirkvi, t. j. ako nás učí skutkom milosrdenstva.
Dobrý
učiteľ sa sústredí na podstatu. Nestráca sa v detailoch, ale chce odovzdať
len to, čo je skutočne dôležité, aby dieťa či žiak našli zmysel a radosť života. To
je pravda. A podstatou podľa Evanjelia je milosrdenstvo. Podstatou evanjelia
je milosrdenstvo. Boh poslal svojho Syna, Boh sa stal človekom, aby nás zachránil,
teda aby nám dal svoje milosrdenstvo. Ježiš to hovorí jasne, keď učeníkom zhrňuje
svoje učenie do slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný vás Otec» (Lk 6,36). Môže
existovať kresťan, ktorý nie je milosrdný? Nie. Kresťan nutne musí byť milosrdný,
pretože toto je centrom Evanjelia. Cirkev, verná tomuto učeniu, nemôže neopakovať
to isté svojim deťom: «Buďte milosrdní», ako je váš Otec a ako bol Ježiš. Cirkev koná
ako Ježiš. Milosrdenstvo. A tak sa Cirkev správa ako Ježiš. Nedáva teoretické prednášky
o láske, o milosrdenstve. Nešíri do sveta nejakú filozofiu, druh múdrosti... Isteže,
kresťanstvo je aj toto všetko, ale ako istý dôsledok, výsledok uvažovania. Matka Cirkev,
tak ako Ježiš, vyučuje príkladom a slová slúžia na to, aby osvetlili význam jej skutkov.
Matka
Cirkev nás učí dávať najesť a napiť tomu, kto má hlad a smäd, zaobliecť toho, kto
je nahý. A ako to robí? Robí to názorným príkladom všetkých svätých mužov a žien,
ktorí boli vzorom takéhoto konania; robí to tiež príkladom mnohých otcov a mám, ktorí
učia svoje deti, že to, čo majú nazvyš, je pre tých, ktorý majú nedostatok i toho
nevyhnutného. Je dôležité vedieť toto. V jednoduchých kresťanských rodinách bolo stále
posvätným pravidlo pohostinnosti: nikdy nechýbal tanier či posteľ pre núdzneho.
Raz
v inej diecéze mi rozprávala jedna mama, že toto chcela naučiť svoje deti a hovorila
im, aby pomáhali a dávali hladným jedlo. Mala tri deti. A jedného dňa počas obeda,
keď bol otec v práci a ona bola so svojimi tromi deťmi, malými, 7, 5 a 4-ročným, zaklopal
ktosi na dvere. Bol tam pán, ktorý požiadal o jedlo a mama mu povedala: ‚Počkajte
chvíľu.‘ Vrátila sa a povedala svojim deťom: ‚Je tam človek, ktorý si pýta jesť Čo
urobíme?‘ Deti odpovedali: ‚Dajme mu, dajme mu.‘ Každý mal svoj tanier s mäsom a zemiakmi.
Mama povedala: ‚Výborne, každému z vás vezmem teda polovičku a dám tomu pánovi. A
deti povedali. ‚Nie mama, takto nie.‘ Mama odpovie: ‚Ale áno, je to tak, musíš dať
zo svojho.‘ A takto táto mama naučila deti dať hladnému najesť, ale zo svojho. Toto
je pekný príklad, ktorý mne veľmi pomohol. Môžete povedať: ‚Ale mne nič nezvýši.‘
Ale daj mu to tvoje. Takto nás to učí matka Cirkev. A vy, mnohé mamy, ktoré ste tu,
viete, čo máte urobiť, aby ste naučili vaše deti deliť sa so svojimi vecami s tým,
kto je v núdzi.
Matka Cirkev učí, že treba stáť blízko chorého. Koľko len svätcov
a svätíc slúžilo Ježišovi týmto spôsobom! A koľko jednoduchých mužov a žien každý
deň uskutočňuje tento skutok milosrdenstva v izbách nemocníc či domovov dôchodcov,
či v ich vlastných domovoch, keď pomáhajú chorému členovi rodiny.
Matka Cirkev
učí, že máme stáť blízko človeku vo väzení. Mohli by ste povedať: ‚Ale otče, nie,
to je nebezpečné, sú to zlí ľudia.‘ Každý z nás je však toho schopný. Dobre počúvajte:
Každý z nás je schopný urobiť tú istú vec, ktorú urobil ten muž, alebo tá žena, čo
sa nachádza vo väzení. Všetci sme schopní hrešiť a urobiť to isté, urobiť chybu v
živote. Ten človek nie je horší od teba, ani odo mňa! Milosrdenstvo prekonáva každý
múr, každú prekážku a vedie ťa k tomu, aby si vždy hľadal tvár človeka, osoby. Je
to práve milosrdenstvo, ktoré mení srdce a život a ktoré dokáže znovu obnoviť človeka
a umožňuje mu nanovo sa začleniť do spoločnosti.
Matka Cirkev náš učí i to,
aby sme boli nablízku opustenému a umierajúcemu v samote. Práve to na uliciach Kalkaty
robila blahoslavená Tereza a mnohí kresťania, ktorí sa neboja držať za ruku človeka,
ktorý opúšťa tento svet. A aj tu milosrdenstvo udeľuje pokoj tomu, kto odchádza a
tomu, kto zostáva, robiac nás schopnými cítiť, že Boh je väčší než smrť a že zostávajúc
v ňom i táto posledná rozlúčka znamená len „Dovidenia!“... A toto dobre chápala blahoslavená
Tereza. Hovorievali jej: ‚Matka, toto je strata času.‘ Nachádzajúc umierajúcich ľudí
na ulici, ľudí, ktorých telo začínali ohrýzať myši z ulice, ona ich prinášala domov,
aby zomreli čistí, spokojní, cítiac lásku a v pokoji. Ona týmto všetkým dávala posledné
„zbohom“. Mnohí muži a ženy robili podobne. A teraz ich čakajú tam pri bráne, aby
im otvorili nebo. Toto znamená pomáhať ľuďom zomrieť v pokoji.
Drahí bratia
a sestry, týmto spôsobom je Cirkev matkou – vyučuje svoje deti skutkom milosrdenstva.
Toto sa naučila od Ježiša; naučila sa, že práve v tomto spočíva podstata pre spásu.
Nestačí milovať toho, kto miluje nás. Ježiš hovorí, že toto robia aj pohania. Nestačí
robiť dobro tomu, kto ho preukazuje nám. Preto, aby sa svet zmenil k lepšiemu, je
potrebné konať dobro voči tomu, kto nie je schopný nám ho opätovať, podobne ako to
náš Otec urobil nám, keď nám daroval Ježiša. Koľko sme zaplatili za našu spásu? Nič!
Všetko je to zadarmo. Robiť dobre bez očakávania niečoho iného na oplátku. Len tak
bez odplaty. Takto urobil Otec s nami a my musíme robiť to isté. Rob dobro a choď
vpred! Aké pekné je žiť v Cirkvi, v našej matke Cirkvi, ktorá nás učí týmto veciam,
ktoré nás učil Ježiš.
Vzdávajme vďaky Pánovi za to, že nám dal milosť mať Cirkev
ako matku, ktorá nás učí ceste milosrdenstva, ktorá je cestou života. Ďakujme Pánovi.