Svätý Otec v homílii: Dovolím Bohu, aby kráčal so mnou?
Vatikán 8. septembra 2014 - Hľadiac na príbeh Márie sa pýtajme, či dovolíme Bohu,
aby kráčal s nami. Túto otázku položil pápež František pri dnešnej rannej svätej omši
zo sviatku Narodenia Panny Márie, ktorú slávil v Dome sv. Marty. Svoju meditáciu Svätý
Otec zameral na stvorenie a na to, že Boh vstupuje do nášho príbehu. Upozornil, že
pri čítaní Knihy Genezis by sme mohli byť v nebezpečenstve považovať Boha za čarodejníka,
ktorý robil veci s kúzelnou paličkou. Ale nebolo to tak, poznamenal, pretože Boh nechal,
aby veci išli podľa vnútorných zákonitostí, ktoré vložil do všetkého, aby sa stvorenie
vyvíjalo a prišlo k plnosti. Pán dal všetkému vo vesmíre autonómiu, ale nie nezávislosť:
„Boh
nie jekúzelník, je tvorca! Ale keď
v šiestydeň tohto príbehuprichádzastvoreniečloveka,dáva mu inú autonómiu,trochuodlišnú, ale nie nezávislú,autonómiu,
ktoroujesloboda. Človeku
hovorí, abypokračovalvpríbehu,
robí ho zodpovednýmzastvorenie, aby
vládol nad ním, aby hoviedol ďalej, atakdoviedolkplnostičasov.
Ačo predstavovaloplnosťčasu?
To, čo malvo svojomsrdci:
príchod svojhoSyna. PretožeBoh–ako sme počuli u sv. Pavla–nás
všetkýchpredurčil, aby sme sa stali podobnými
obrazu Syna.“
A toto je cesta ľudstva, cesta človeka. „Boh chcel,
aby sme boli ako jeho Syn a aby jeho Syn bol ako my“ – pokračoval Svätý Otec a
sústredil pozornosť na úryvok z dnešného evanjelia (Mt 1,1-16. 18-23), ktorý rozpráva
o Ježišovom pôvode. Ako poznamenal, v „tomto zozname sú svätí, ale aj hriešnici,
ale príbeh pokračuje, lebo Boh chcel, aby ľudia boli slobodní“. Keď človek „zneužil
svoju slobodu, Boh ho vyhnalz raja“,
ale s prísľubom a človek odišiel z raja s nádejou. Hriešnik, ale s nádejou. Prví
ľudia však „nekráčajú svojou cestou sami, Bohkráčasnimi. PretožeBohuzavrel
zmluvu, zmluvu naveky,nie pretúto chvíľu.
Je Bohom času, jeBohomdejín,
jeBohom, ktorýkráča spolusosvojimideťmi“. A to až k plnosti času,
keď sa jeho Syn stane človekom. Boh, ako dodal Svätý Otec, „kráčasospravodlivýmiihriešnikmi“.
Kráča „so všetkými, aby prišli na stretnutie, konečnéstretnutie človekasním“.
Evanjelium
uzatvára tento príbeh storočí Jozefom a Máriou v malom mestečku. „Boh veľkých
dejínje tiežv tomto malompríbehu, pretožechcekráčaťskaždým.“ Pápež František ďalej citujúc sv. Tomáša povedal: „Nebojte
saveľkých vecí, alevšímajte si tiežmalé,tojebožské“. A tak je
Boh vo veľkých veciach, ale aj v malých, zopakoval Svätý Otec a pokračoval:
„On
je Pánom, ktorý kráčasnami, aje
aj Pánomtrpezlivosti. Božiatrpezlivosť.
Trpezlivosť, ktorúmal sovšetkýmitýmitogeneráciami. So všetkýmitýmito ľuďmi, ktorí
žilisvojpríbehomilostiahriechu. Boh jetrpezlivý.
Bohkráčasnami, lebochce, aby sme sa všetci pripodobnili obrazujehoSyna. Od chvíle,keď námpristvorenídal slobodu– nienezávislosť–, až podnesstálekráča.“
A
tak prichádzame k Márii. Dnes sme v predsieni tohto príbehu narodenia Panny Márie.
Prosme v modlitbe, aby nám Pán dal jednotu pre spoločné napredovanie na ceste a pokoj
do srdca. Toto je milosť pre dnešok:
„Dnes môžemehľadieť
naPannu Máriu, maličkú, svätú, bezhriechu, čistú,predurčenú,aby sa
stalaMatkouBožou, atiež
pozrieť napríbeh, ktorý jeza nami,takýdlhý, trvajúci storočia,a
môžeme sa pýtať: ‚Akoja kráčam mojímpríbehom? Nechám Boha, abyišielso
mnou? Dovolím, aby on kráčalso mnou, alebo
chcemísťsám? Nechám, aby ma pohladil,
aby mi pomohol, aby mi odpustil, aby ma posunul
dopredu v ústrety k stretnutiusJežišomKristom?‘ To bude koniecnašej cesty: stretnutie
sPánom. Dnes bude užitočné položiť si túto otázku:‚Dovolím, aby mal Boh so mnou trpezlivosť?‘ Atakpripohľadenatento veľkýpríbehana tútomalú krajinumôžemechváliťPánaapokorneprosiť, aby námdaroval pokoj,ten
pokoj srdca, ktorý nám lenonmôžedať, ktorýnámdá, iba keď
mu dovolímekráčaťsnami.“ -jk-