Kard. Jozef Tomko: Sedembolestná v našej kultúrnej histórii
Matka Ježiša
Krista, Mária z Nazaretu, sa spomína v štyroch evanjeliách a v prameňoch apoštolskej
tradície a priťahuje tak vedeckých, biblických, ako aj umeleckých bádateľov. Je to
postava, ktorá budí obdiv, inšpiruje náboženskú úctu a vedie k modlitbe a básnickej,
maliarskej a hudobnej tvorbe. Dávame jej rôzne názvy a tituly, pod ktorými ju uctievame,
najčastejšie sú to: Panna, Nepoškvrnená, Bohorodička, Božia Matka, Nanebovzatá, Kráľovná
neba, ale aj Bolestná Matka a v našej slovenskej obmene Sedembolestná Panna Mária.
Loretánske litánie obsahujú dlhý zoznam jej titulov, ktoré svedčia o jej bohatej a
hlbokej osobnosti.
Nie div, že mnohé národy si Máriu vyvolili za svoju Patrónku
pod niektorým z názvov, blízkym ich cíteniu, alebo udalosti, spojenej s jej úctou.
Naši severní poľskí susedia majú svoju Čarnú Madonu z Čenstochovej s ranou na počernej
tvári, Maďari si uctievajú „Magna Regina Hungarorum“, zo Slovenska sa kedysi hodne
putovalo do Mariazellu v Rakúsku, dnes sú obľúbené viaceré pútnické miesta, najmä
Šaštín a Levoča, v Taliansku sa putuje k Panne Márii do Loreta a do Pompejí, vo Francúzsku
je to Lurdská Panna Mária, v Portugalsku zas Fatimská Panna, v Chorvátsku je už hodne
známe pútnické miesto Medžugorje, v Argentíne je to Luján, a rad ešte pokračuje, aj
názvy a tituly Panny Márie sa menia ako aj okolnosti, ktoré podporili vznik a rozvinutie
mariánskej úcty na tých miestach.
Nám Slovákom je Panna Mária azda najbližšia
ako Sedembolestná, lebo pod tým názvom si ju uctievame ako Patrónku slovenského národa.
Po celom Slovensku sa v kostoloch a na púťach spieva veľmi známa pieseň: „Sedembolestná
Panna Mária, tebe slovenská spieva krajina“. K nej sa naši veriaci obracajú aj v osobných
modlitbách najmä v ťažkých životných chvíľach.
Úctu k Pane Márii nachádzame v dejinných pamiatkach nášho národa už v
dávnych storočiach. Dosť často sa objavuje aj názov a titul Sedembolestnej Matky Božej.
A náš národ zažil toho utrpenia a bolesti práve dosť. Spomeňme len rozvrat prvých
štátnych útvarov v 9. a 10. storočí, tatársky vpád roku 1241, keď naši predkovia
s rodinami utekali do lesov - kam sa pojazdné hordy neodvážili - a brali si so sebou
mariánske obrázky alebo sošky Bolestnej Matky; v 15. storočí, počas husitských nájazdov
si rodiny uchovávali reliéfy Bolestnej Panny Márie, ktoré sa vyrábali z pálenej hliny
na príkaz kráľa Mateja Korvína. Keď už hrozí vpád Turkov, ostrihomský arcibiskup Ján
Vitéz (ktorý spravoval takmer celé Slovensko), doslovne spomína v pastierskom liste
roku 1470 dávny, dejinný zvyk, že naši predkovia sa v ťažkých časoch obracali o pomoc
k Bolestnej Panne Márii, prosili ju a ona ich vypočula; vyzýva ich, aby sa jej zasvätili
v nebezpečenstve. Jeho nástupca arcibiskup Juraj Selepčéni pred rozhodnou bitkou s
Turkami pri Viedni roku 1683 rozdal vojakom medailóniky s obrazom Bolestnej Matky,
aby vzývali jej pomoc. Aj stará ľudová pieseň z tureckých vojen „Pri trenčianskej
bráne“ je prosbou slovenských junákov o ochranu Panny Márie, pred ich odchodom do
boja: „Bože nám pomáhaj i Panna Mária, aby bola šťastná slovenská krajina“.
Tradícia
úcty k Bolestnej Matke sa takto tiahne celými našimi dejinami, ako o tom svedčia gotické
a barokové sochy, oltáre, kalvárie, modlitebné bratstvá, do 250 kostolov a kaplniek
zasvätených Sedembolestnej po celom Slovensku. Zvláštnu kapitolu by si zasluhovali
najvyšší pastieri Cirkvi, pápeži, ktorí postupne udeľovali úcte k Sedembolestnej duchovné
výsady: boli to Benedikt XIII. (1724-1730), Pius IX., Pius XI., ktorý ju roku 1927
osobitným dekrétom potvrdil za Patrónku Slovenska; Pavol VI. udelil roku 1964 pútnickému
chrámu v Šaštíne titul baziliky minor a o dva roky vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú
Patrónku Slovenska. Nateraz história vrcholí návštevou pápeža Jána Pavla II., ktorý
tam 1. júla 1995 korunoval jej sochu a predniesol po slovensky pamätnú homíliu.
Naši krajania, ktorí sa vysťahovali do iných krajín si zachovali vieru a úctu
k Sedembolestnej Patrónke Slovenska. V Spojených štátoch severoamerických jej slovenskí
františkáni zasvätili kláštor a pútnické miesto vo Valparaise; okrem viacerých obrazov
a sôch, Sedembolestnej je zasvätená aj slovenská kaplnka v národnej svätyni vo Washingtone.
Na nádvorí nazaretskej baziliky Zvestovania vo Svätej zemi sa od roku 1970 nachádza
pekná mozaika Patrónky Slovenska. Slovenskí misionári šírili úctu k Sedembolestnej
v iných krajinách: Otec Juraj Vojenčiak postavil kaplnku Sedembolestnej na ostrove
Flores, pri Indonézii, a slovenskí saleziáni sa postarali o postavenie kostola zasväteného
v japonskom meste Usa.
Takú slávnu históriu nepozná takmer
nijaký iný sviatok. Ten sa už tradične viaže na dátum 15. septembra. Vytvorila sa
tak zviazanosť, ktorá je dôležitá ako duchovná a pastoračná hodnota a je dokonca zaknihovaná
aj v medzinárodne platnej zmluve. Úcta k Sedembolestnej Patrónke Slovenska má svoju
tradíciu a je stále aktuálna. Aj terajší jubilejný rok nám to pripomína. Je aktuálna,
lebo nás upozorňuje, že aj v terajších ťažkostiach Slovensko má svoju Patrónku, Ochrankyňu
a Pomocníčku. My jej ochranu stále potrebujeme.
Dovoľte mi osobnú spomienku
na prvú audienciu u dnes už svätého Jána Pavla II. po mojom menovaní za biskupa, keď
bolo treba určiť deň biskupskej vysviacky. On s poloúsmevom určil ako samozrejmý deň
15. septembra, sviatok Sedembolestnej Patrónky Slovenska.
Veľký pápež, náš
priateľ a dnes svätý, nás pri svojej návšteve v Šaštíne roku 1995 vyzval, aby sme
tak ako evanjelista Ján prijali Bolestnú Pannu k sebe, do vlastného domu, a prehlásil,
že tu je „dom, v ktorom býva Panna Mária, Matka Slovákov, a v tomto dome sa všetci
cítia ako v matkinom dome“. K tomu ešte pridal dôležitú výzvu: „Ona túži, aby ste
ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa“.
Také prianie mohol vysloviť iba náš veľký priateľ a slovanský pápež. Od neho sa môžeme
učiť vážiť si svoje duchovné a kultúrne hodnoty.