Pápež František blahorečil 124 kórejských mučeníkov prvej generácie
Južná Kórea 16. augusta – Pápež František dnes v Soule za 800-tisícovej účasti blahorečil
124 kórejských mučeníkov. Blahoslavený Pavol Yun Ji-Chung (Jun Dži-Čung,
1759-1791) so spoločníkmi predstavujú prvú generáciu kórejských katolíkov. Obrad beatifikácie
vykonal Svätý Otec František pri pontifikálnej svätej omši, ktorú slávil na námestí
Gwanghwamun v Soule. Námestie uprostred kórejskej metropoly pred rovnomennou historickou
bránou je symbolom histórie krajiny. Na tomto mieste pred dvoma storočiami predvádzali
odsúdených kresťanov pred tým, než bola vykonaná poprava v neďalekom Só So-Mun, kde
bola neskôr vybudovaná svätyňa. Počas príchodu na dnešnú slávnosť sa Svätý Otec zastavil
aj vo Svätyni mučeníkov zo Só So-Mun, položil tam kyticu kvetov a zotrval v tichej
modlitbe.
Eucharistické slávenie sa začalo o 10. hodine miestneho času (3:00
nášho času). Žiadosť o vykonanie beatifikácie Svätému Otcovi predniesol predseda Komisie
pre beatifikáciu biskup Francis Xavier Ahn Myong-ok. Postulátor procesu potom prečítal
životopisnú charakteristiku Božích služobníkov. Následne pápež František slávnostným
výrokom v latinskom jazyku vyhlásil Pavla Jun Dži-Čunga a jeho 123 spoločníkov za
blahoslavených, čím im Cirkev priznala verejnú úctu. Na odkaz kórejských mučeníkov
pre dnešok sa Svätý Otec zameral vo svojej homílii:
Homília Svätého Otca
Františka pri blahorečení Pavla Jun Dži-Čunga a 123 kórejských
mučeníkov
„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“
(Rim 8,35). Týmito slovami nám sv. apoštol Pavol hovorí o sláve našej viery v Ježiša:
Kristus nielenže vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, ale tým, že nás zjednotil so
sebou samým, nám daroval účasť na svojom večnom živote. Kristus je víťaz a jeho víťazstvo
je aj naším víťazstvom!
V dnešný deň slávime toto víťazstvo u Pavla Jun Dži-Čunga
a jeho 123 spoločníkov. Ich mená sa pripočítavajú k menám svätých mučeníkov Andreja
Kim Taegona, Pavla Čong Hasanga a spoločníkov, ktorých som si pred malou chvíľou uctil.
Všetci títo žili a zomreli pre Krista a teraz s ním kraľujú v radosti a sláve. Spolu
so sv. apoštolom Pavlom nám odkazujú, že smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna nám
Boh daroval víťazstvo, ktoré prevyšuje všetky ostatné. Vskutku, „ani smrť,
ani život,... ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude
môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
(Rim 8,38a.39).
Víťazstvo mučeníkov a ich svedectvo o sile Božej lásky prinášajú
v Kórei ešte aj dnes svoje ovocie, v Cirkvi, ktorá sa zásluhou ich obety rozmáha.
Slávnosť blahorečenia Pavla a jeho spoločníkov nám ponúka príležitosť, aby sme sa
v duchu vrátili k prvopočiatkom, k zrodu kórejskej Cirkvi. Pozýva vás, kórejskí katolíci,
aby ste si pripomenuli veľké veci, ktoré Boh v tejto zemi vykonal, a aby ste ich strážili
ako poklad, odkaz viery a kresťanskej lásky, ktorý vám zverili vaši predkovia.
Tajuplnou
Božou prozreteľnosťou nedosiahla kresťanská viera brehy Kórey skrze misionárov, ale
vstúpila do nej skrze srdcia a mysle samotného kórejského ľudu. Vyvolala ju intelektuálna
zvedavosť a pátranie po náboženskej pravde. Cez počiatočné stretnutie s evanjeliom
kórejskí kresťania otvorili svoje mysle pre Ježiša. Túžili vedieť viac o tomto Kristovi,
ktorý trpel, umrel a vstal z mŕtvych. Učenie o Kristovi ich rýchlo priviedlo k stretnutiu
so samotným Pánom, k prvým krstom, k túžbe po sviatostnom a plnohodnotnom cirkevnom
živote a k začiatkom misionárskej služby. Medzi iným to prinieslo svoje ovocie v spoločenstvách,
ktoré sa nechávali inšpirovať prvotnou Cirkvou, v ktorej veriaci mali skutočne jedno
srdce a jednu myseľ, a nedbajúc o tradičné sociálne rozdiely mali všetko spoločné
(porov. Sk 4,32).
Táto história nám veľa hovorí o dôležitosti, dôstojnosti
a kráse laického povolania! So svojím pozdravom sa obraciam na početných veriacich
laikov, ktorí sú tu prítomní, obzvlášť na kresťanské rodiny, ktoré každodenne svojím
príkladom učia mladých viere a zmierujúcej láske Krista. Špeciálnym spôsobom pozdravujem
mnohých prítomných kňazov; svojou veľkodušnou službou ďalej odovzdávajú bohaté dedičstvo
viery, zušľachtené predošlými generáciami kórejských katolíkov.
Evanjelium
dnešného dňa má pre nás všetkých dôležitý odkaz. Ježiš prosí Otca, aby nás posvätil
v pravde a ochraňoval vo svete. Významné je tu predovšetkým to, že keď nám Ježiš vyprosuje
u Otca posvätenie a ochranu, neprosí o to, aby sme boli vzatí zo sveta. Vieme, že
posiela svojich učeníkov, aby sa stali kvasom svätosti a pravdy vo svete: soľou zeme,
svetlom sveta. Práve v tomto nám mučeníci ukazujú cestu.
Po istom čase, ako
boli v tejto zemi zasadené prvé semienka viery, si mučeníci a kresťanská komunita
museli vybrať medzi nasledovaním Ježiša alebo sveta. Počuli varovanie Pána, t. j.
že ich svet bude kvôli nemu nenávidieť (Jn 17,14); poznali cenu toho, čo znamená byť
učeníkom. Pre mnohých z nich to znamenalo prenasledovanie a neskôr útek do hôr, kde
zakladali katolícke osady. Boli pripravení na veľké obete a ochotní byť pozbavení
všetkého, čo by ich mohlo odlúčiť od Krista: hmotných dobier a pôdy, prestíže a cti,
lebo vedeli, že ich pravým pokladom je jedine Kristus.
V súčasnosti veľmi často
zažívame, že naša viera je skúšaná svetom, a rozličnými spôsobmi sa nám ponúka znížiť
sa vo viere ku kompromisom, zmierniť radikálnosť požiadaviek evanjelia a prispôsobiť
sa duchu doby. Avšak mučeníci nám pripomínajú, aby sme nad všetko postavili Krista
a na všetko ostatné v tomto svete pozerali vo vzťahu k Nemu a k jeho Večnému kráľovstvu.
Provokujú nás položiť si otázku, či existuje niečo, pre čo by sme boli ochotní aj
zomrieť.
Príklad mučeníkov nás okrem iného učí aj dôležitosti činorodej lásky
v živote viery. Rýdzosť ich svedectva o Kristovi sa prejavovala v uznaní rovnakej
dôstojnosti všetkých pokrstených, čo ich viedlo k forme života v bratstve, a bolo
výčitkou pre skostnatené sociálne štruktúry ich doby. Ich zamietavý postoj oddeľovať
od seba dvojité prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu v nich vzbudil veľký záujem o
potreby svojich bratov. Ich príklad nám má v mnohom čo povedať; nám, čo žijeme v spoločnosti,
kde povedľa značného bohatstva potichu narastá čoraz väčšia chudoba, kde sa len zriedkakedy
načúva výkriku chudobných a kde nás Kristus neustále volá a žiada, aby sme ho milovali
a slúžili mu, držiac za ruku našich bratov a sestry v núdzi.
Ak budeme nasledovať
príklad mučeníkov a uveríme Pánovmu slovu, potom pochopíme nádheru slobody a radosť,
s ktorou oni kráčali v ústrety smrti. Okrem iného tiež pochopíme, že dnešná slávnosť
je aj slávnosťou nespočetného množstva anonymných mučeníkov tejto krajiny a zvyšku
sveta, ktorí najmä v poslednom storočí vydali svoj život za Krista či znášali ťažké
prenasledovanie pre jeho meno.
Dnešný deň je dňom veľkej radosti pre všetok
kórejský ľud. Odkaz blahoslaveného Pavla Jun Dži-Čunga a jeho spoločníkov – ich bezúhonnosť
v hľadaní pravdy, ich vernosť najvyšším princípom náboženstva, ktoré sa rozhodli prijať,
ako aj ich svedectvo kresťanskej lásky a solidarity voči všetkým – toto všetko tvorí
súčasť bohatej histórie kórejského ľudu. Odkaz, ktorý mučeníci zanechali, môže byť
inšpiráciou pre všetkých ľudí dobrej vôle pracovať vo vzájomnom súlade na vytvorení
viac spravodlivej, slobodnej a zmierenej spoločnosti, prispievajúc tak k mieru a obrane
opravdivých ľudských hodnôt v tejto krajine a v celom svete.
Nech modlitby
všetkých kórejských mučeníkov, zjednotené s modlitbami Panny Márie, Matky Cirkvi,
nám získajú milosť zotrvať vo viere a v každom dobrom diele, vo svätosti a čistote
srdca, a v apoštolskom zápale vydávania svedectva o Kristovi v tomto milovanom národe,
v celej Ázii až po končiny zeme. Amen.
Preklad: Martina Korytiaková
Na
záver slávnosti prehovoril v mene kórejskej Cirkvi arcibiskup Soulu, kardinál Andrew
Yeom Soo-jung, ktorý okrem vyjadrenia vďaky Svätému Otcovi poukázal na miesto
kórejských veriacich v rámci celej spoločnosti:
„Katolícka cirkev v Kórei
má teraz 103 svätých mučeníkov a vďaka dnešnej beatifikácii
navyše aj 124 blahoslavených. Táto lokalitaGwanghwamun je historickým
miestom, kde boli umučení mnohí naši predkovia vo viere. Nachádzali sa tu aj
hlavné úrady vládne dynastie Chosun. Katolícka cirkev v Kórei vyrástla z krvi mučeníkov
a ukázala sa byť dobrým príkladom pre kórejskú spoločnosť
podporovaním spravodlivosti aľudských práv. Preto som
presvedčený, že dnešné blahorečenie je príležitosťou pre upevnenie
svornosti a jednoty nielen medzi kórejskými katolíkmi, ale v kórejskom národe a vo
všetkých ostatných ázijských národoch, prostredníctvom univerzálnej bratskej vzájomnosti.
Kórejská cirkev sa bude stále usilovať byť svetlom asoľou pre
evanjelizáciu sveta a byť tiež cirkvou chudobnou pre chudobných, utláčaných
a odsúvaných na okraj, dávajúc im pocítiť radosť evanjelia.“
Slávenie, ktoré malo skutočne monumentálny charakter, sa zároveň nieslo
v mimoriadne úctivej atmosfére. Disciplinovanosť a kultivovanosť Kórejčanov v prežívaní
podujatia urobili silný dojem na prítomných zástupcov zahraničných médií. „Nikdy predtým
som nevidel liturgický znak pokoja prejavený s takou eleganciou a nábožnosťou“, povedal
vyslaný redaktor Vatikánskeho rozhlasu Sean-Patrick Lovett. -jb-