Apoštolská cesta do Kórey ako impulz pre zmierenie a ekumenizmus

Súčasťou apoštolskej cesty pápeža Františka bude aj svätá omša za pokoj a zmierenie v Kórei. V katedrále Myeong-dong v Soule ju budú v záverečný deň návštevy 18. augusta koncelebrovať so Svätým Otcom všetci 35-ti kórejskí biskupi. Tento moment patrí k najvýznamnejším bodom päťdňového programu pápeža Františka, povedal páter Federico Lombardi na novinárskom brífingu:

„Kórea je krajina rozdelená, ktorá stále nesie následky strašnej vojny, ktorá tam bola v päťdesiatych rokoch a teda je krajinou, ktorá nie je uzmierenou a je dodnes rozdelenou. Situácia je stavom prímeria, ale nie pokoja medzi Severnou a Južnou Kóreou. Preto je aktuálna téma mieru a zmierenia. Rozdelenie Kórey je dôvodom, že táto oblasť je horúcou oblasťou planéty, oblasťou veľkého a ďalekosiahleho medzinárodného napätia. Ísť do Kórey a modliť sa za zmierenie, za pokoj medzi oboma časťami kórejského národa a aj na celom svete je témou mimoriadne významnou.“

Pre Kórejčanov je 38. rovnobežka otvorenou ranou, ktorá vypovedá o smrti a beznádeji. Vytyčuje demilitarizovanú zónu, ktorá oddeľuje obe Kórey, ako akýsi „Berlínsky múr Ázie“, oddeľujúci ľudí, ktorí patria k jednému národu. Na Kórejskom polostrove rastie naliehavosť zjednotenia. „Ak niet vlasti, neexistujem“ – to je nápis vyrytý v mramore, ktorý víta návštevníkov kórejskej metropoly. Vidieť zjednotenie Severu a Juhu, to je nádej, ktorú zdieľajú cirkevní predstavitelia so všetkými Kórejčanmi. Návšteva pápeža Františka predstavuje pre rozdelený národ mimoriadnu príležitosť.

Sestra Ausilia Changová, saleziánka pôsobiaca v diecéze Jeonju, niekdajšia riaditeľka Pápežskej pedagogickej fakulty Auxilium, o význame pápežovej návštevy pre zmierenie hovorí: „V krajine rozdelenej ideológiu sa jeho prítomnosť stane nielen slovom, ale svedectvom o tom, že nemá zmysel rozdelenie, separácia medzi Severom a Juhom. Pápež dá dôraz túto skutočnosť: na nevyhnutnosť zmierenia medzi Severom a Juhom. Toto si vyžaduje vnútorné obrátenie tak u politikov, ako aj u obyvateľstva.“

Zložitú situáciu vytvára prítomnosť dvoch protichodných ideológií a rôzne medzinárodné vplyvy, hovorí páter Gerard Hammond, katolícky misionár Kongregácie Maryknoll, ktorý prekračuje 38. rovnobežku dvakrát alebo trikrát ročne. Závisí od povolenia miestneho ministerstva zahraničných vecí. Robí tak pod hlavičkou protestantskej nadácie „Eugena Bella“, ktorá umožňuje aj zastúpenie katolíkov a ateistov. Pripojí sa k ich skupine, aby doručil pomoc. Ale je to len režim Pchjongjangu, ktorý brzdí proces zjednocovania? „Rozhodne nie. Hoci tento režim má osobitný vzťah s Čínou a Čína chce zachovanie Severnej Kórey, s ktorou priamo susedí, sú tu aj iné krajiny, ktoré sa pozerajú s ľahostajnosťou na otázku zjednotenia národa. Preto je nutné zamerať sa na dialóg medzi Kórejčanmi. Iba mierovými stretnutiami medzi oboma stranami možno dosiahnuť to, čo sa medzinárodnej diplomacii doteraz nepodarilo“ – tvrdí páter Hammond.

Zaujímavosťou je, že podľa štúdie Hyundai Research Institute, v prípade, že by hranice oboch Kóreí boli zrušené na konci roka 2015 a polostrov by sa stal jedným štátom, zjednotená krajina by schopná stať sa do roku 2050 ôsmou najsilnejšou ekonomiku sveta. Predbehla by tak obrov ako Nemecko a Veľká Británia, s príjmom na obyvateľa vyšším než v Japonsku. Aktuálne je Južná Kórea 11. najsilnejšou ekonomikou na svete.

Zjednotenie je jedným z najdôležitejších poslaní miestnej cirkvi, zaangažovanej v prvej línii do programu pomoci, a to vďaka špeciálnej Komisii pre zmierenie. Podľa pátra Timotea Lee-Eun-Hyunga, člena komisie v juhokórejskej diecéze, ktorá je najbližšia k deliacej 38. rovnobežke, „komisia má niekoľko cieľov, z ktorých najdôležitejším je evanjelizácia Severnej Kórey, od kedy tam nie je sloboda náboženského vyznania. Predovšetkým sa však snažíme nájsť spôsob, ako sa aspoň pokúsiť o výmenu správ o dianí v Južnej a Severnej Kórei, a tiež dať im pocítiť lásku, ktorú k nim cítime. Ďalšia vec, ktorú robíme, je pomoc ľuďom, ktorí utekajú zo Severnej Kórey a prichádzajú sem v hrozných podmienkach. Pomáhame týmto ľuďom usadiť sa tu v Južnej Kórei“.

Kňaz okrem ďalších projektov s veľkým dôrazom spomína modlitbu: „Modlíme sa spoločne. Je to tá najdôležitejšia vec. Máme napríklad niektoré kostoly v blízkosti demilitarizovanej zóny, kde sa každú stredu zhromažďujeme, aby sme sa modlili za ľudí v Severnej Kórei.“ Páter Timoteo sa priznáva, že možnosť vykonávať pastoráciu v blízkosti hraníc ho veľmi inšpiruje. „Pobyt v blízkosti hraníc neznamená mať limity v pastoračnej činnosti, naopak sa cítim oveľa bližšie k zjednoteniu. A potom to, že som tak blízko, posilňuje moje duchovné povolanie. Bezpochyby, zjednotenie a evanjelizácia Severnej Kórey sú pre nás katolíkov veci prvoradého významu.“

Kórejskí katolíci sa dnes v úsilí o budovanie pokoja a zmierenia zapájajú so širokej ekumenickej spolupráce. Ide tu aj o uzdravenie rán spoločnej histórie krajiny. Dvadsiate storočie bolo pre kórejský ľud časom veľkého utrpenia. Invázia a okupácia zo strany Japonska, neistá situácia po vojne, vytvorenie dvoch štátov, vojna medzi Severom a
Juhom v rokoch 1950-1953, ktorej dôsledkom sú roky napätia a konfliktov, s neustálou hrozbou novej vojny. V tomto storočí sa kresťania usilovne snažia o to, aby sa ich prítomnosť stala významnejšou pre budovanie pokoja a pre dodržiavanie ľudských práv, a to snahou o spoluprácu s inými náboženstvami. Práve okolo týchto otázok sa vyvinulo mnoho vzťahov medzi kresťanmi rôznych tradícií, a tie dali počiatok každodennému ekumenizmu, ktorý sa v posledných rokoch rozrástol.

V roku 1946 vznikla Národná rada cirkví v Kórei, ktorá spolupracuje s Katolíckou cirkvou už od konca 60. rokov. V roku 1965 sa začali rozhovory s anglikánskymi komunitami, a od roku 1967 sa slávi Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov s ekumenickou účasťou. Jedným z plodov tohto obdobia bol medzikonfesionálny preklad Biblie, publikovaný v roku 1977. V roku 2000 bolo vytvorené ekumenické fórum, ktoré odvtedy usporadúva každoročné stretnutia na konkrétne témy s dôrazom na každodenný ekumenizmus. V roku 2009 bol v Kórei vyhlásený Ekumenický rok. Rok 2013 bol rokom Valného zhromaždenia Svetovej rady cirkví v kórejskom Busane. Posilnil sa vzťah medzi Národnou radou cirkví v Kórei a biskupskou konferenciou, ale otvorili sa tiež nové možnosti pre dialóg s niektorými pentekostálnymi spoločenstvami, ktoré predstavujú rastúcu zložku kórejského kresťanského sveta. Zo zhromaždenia v Busane vzišla tiež myšlienka vytvorenia Komisie pre vieru a formáciu na riešenie teologických otázok ako je vzájomné uznávanie krstu.

V septembri 2012 Presbyteriánska cirkev v Kórei uznala krst Katolíckej cirkvi a niekoľko týždňov potom Konferencia biskupov Kórey urobila rozhodnutie o uznaní krstu pravoslávnych a anglikánskych kresťanov a pokračuje v úvahách o krste iných evanjelických komunít, najmä vo vzťahu k vysluhovaniu sviatosti manželstva u konfesionálne zmiešaných párov, čo je jednou z hlavných otázok v oblasti ekumenického dialógu v Kórei.

Toto úsilie pomohlo posilniť snahu o zmierenie a pokoj, v perspektíve, ktorá prekračuje ekumenické svedectvo. Kresťania boli promótormi zrodu Kórejskej konferencie náboženstiev za pokoj v roku 1986 s vedomím, že náboženstvo musí prelomiť múry násilia, aby pomohlo ľuďom tejto krajiny žiť v porozumení a súlade. -jk, jb-