Peter Dufka SJ: Duchovný zážitok

V stredu tohto týždňa budeme sláviť sviatok Premenenia Pána. Je umiestnený v strede obdobia prázdnin a dovoleniek, akoby chcel naznačiť, že s týmto obdobím má niečo spoločné. Podľa niektorých autorov tento sviatok poukazuje na duchovný zážitok troch apoštolov, ktorý sa do istej miery dá zažiť i počas tohto obdobia.
Udalosti premenenia na hore predchádzali Ježišove slová o utrpení a smrti. Avšak učeníci jeho predpovede nechápali, mali strach a báli sa. Aby ich Ježiš povzbudil, aby im poskytol nový, silný zážitok svojej moci, vystúpil s niektorými z nich na vrch a tam sa pred nimi premenil. Apoštoli zakúsili, aké je dobré byť v blízkosti Božej slávy. Bolo im tak dobre, že tam chceli zostať. Toto premenenie posilnilo ich vieru a pripravilo ich na ťažké obdobie, ktoré malo prísť.
Niektorí duchovní autori sú presvedčení o tom, že silný duchovný zážitok pomáha prekonávať rozličné krízy a ťažkosti, ktorým sa žiadny veriaci človek nevyhne. Je to akoby neviditeľný batoh skúseností a zážitkov so živým Bohom, ktorý by sme mali stále nosiť so sebou. Práve vo chvíľach kríz a bolestí by sme ho mali otvoriť a čerpať z neho vieru, nádej a silu. Je súčasťou našej duchovnej výbavy, na ktorú by sme nemali nikdy zabudnúť.
Obdobie prázdnin a dovoleniek je príležitosťou doplniť do týchto zásob nové bohatstvá a skúsenosti. Skúsme si všimnúť niekoľko presahujúcich zážitkov, ktoré môžeme v tomto období načerpať. Sú nimi stretnutia s osobnosťami, skúsenosť Božej prítomnosti a zážitok duchovnej krásy.

1. Túžba zažiť niečo veľké, stretnúť osobnosť, je v každom jednom z nás. Mnohí ľudia nešetria prostriedky, aby získali zážitok zo stretnutia s hudobnou osobnosťou prostredníctvom koncertu, alebo s osobnosťou výtvarného umenia prostredníctvom výstavy. Všetky tieto stretnutia nie sú len stretnutím s umením, ale predovšetkým s veľkým duchom umelca. Umenie je len forma, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do veľkého ducha umeleckej osobnosti.
Ľudia často rozprávajú o osobnostiach, ktoré ich život výrazne ovplyvnili a ktoré s odstupom rokov opäť vyhľadávajú. Niektorí presne citujú tie slová, ktoré na nich urobili najväčší dojem a ktoré zmenili ich život. Slová rodičov, učiteľov alebo kňaza. Ja osobne si dodnes pamätám niektoré slová učiteľa estetiky na konzervatóriu. Bol dvíhajúcou osobnosťou. Hovoril o zákonitostiach estetiky, oboznamoval nás s umeleckými dielami minulosti, ale popritom sme všetci cítili, ako nás osobnostne dvíha a nadchýna k hodnotám ducha. Po hodinách s ním sme sa všetci cítili lepší, hodnotnejší a vďaka nemu sme akosi objavovali dary, ktorými nás Pán obdaroval. Bol to človek, ktorý pri prednáške alebo osobnom stretnutí celkom zabudol na seba, aby tak napomohol rastu tých druhých.
Lenže každý z nás má skúsenosť i s falošnými osobnosťami. S ľuďmi, ktorí sa ženú za titulom a menom, ktorí si radi privlastňujú diela, ktoré im nepatria a v prítomnosti ktorých sa človek jednoducho necíti dobre. V ich blízkosti sa nemôže slobodne prejaviť, pretože zažije podraz alebo neopodstatnenú kritiku úmernú komplexu menejcennosti, ktorý si takíto ľudia potrebujú liečiť.
Jedným z prázdninových zážitkov a skúseností, ktoré môžu obohatiť náš duchovný život, je teda stretnutie so skutočnou osobnosťou, ktoré napomôže nášmu duchovnému rastu.

2. Ďalším z presahujúcich zážitkov prázdnin a dovoleniek sú zdanlivo bežné udalosti, za ktorými vnímavý človek cíti Božiu prítomnosť. Takáto vnímavosť si však vyžaduje istú dispozíciu ľudského ducha, bez ktorej človek len tupo hľadí na okolitý svet a na náhodné udalosti. O ľuďoch bez tejto dimenzie a citlivosti ducha Andrej Sládkovič napísal: „Beda tomu, kto v kameni vidí len obyčajný kameň, beda tomu, kto v mori vidí len vodu“.
Istý môj známy mi s nadšením popísal udalosť, ktorá sa mu prihodila len pred niekoľkými dňami. Prechádzali autom po diaľnici riedko obývanej oblasti amerického štátu Wyoming, ktorá pripomínala cestu cez púšť. Desiatky míľ žiadne známky života, iba nekonečne dlhá, rovná diaľnica. Už dlhší čas potrebovali tankovať, ale benzínová pumpa sa akosi neobjavila. Zrazu spozorovali policajné auto. Dopravní policajti ich z dôvodu požiaru na diaľnici nasmerovali na obchádzku, ktorá nielenže značne predĺžila cestu, ale znamenala prechod cez celkom neobývané územie, samozrejme bez benzínovej pumpy. Stmievalo sa a červená kontrolka paliva signalizovala takmer prázdnu nádrž. Nocovať na opustenej ceste druhej triedy v cudzej krajne nebolo nič príjemné. Zrazu jeden z trojčlennej posádky vytiahol ruženec a s hlbokou vierou sa ho začal modliť. Nedal sa vyrušiť ani špekuláciami spolucestujúcich, ktorí sa postupne k modlitbe pridali. Šofér sa po tichej úvahe rozhodol vrátiť k policajnej hliadke v nádeji, že palivo vystačí. Ešte sa modlili posledné Zdravasy ruženca, keď sa im akoby zázrakom podarilo doraziť k hliadke. Nemalé prekvapenie zažili po zistení, že bolo treba prekonať len niekoľko stoviek metrov v opačnom smere diaľnice, aby sa dostali k benzínovej pumpe. Všetci si vydýchli. Keď mali plnú nádrž, čakalo ich ďalšie prekvapenie. Požiar na diaľnici sa podarilo eliminovať, a tak mohli pokračovať po hlavnom ťahu cesty. Bola to náhoda? Môj známy náhodu vylúčil a odnášal si z cesty hlboký duchovný zážitok.

3. Ďalším z dovolenkových zážitkov je skúsenosť z pútnických miest, ktorá súvisí s duchovnou krásou. Nedávno ma môj kolega z Portugalska pozval na púť do Fatimy. Bol to pre mňa hlboký zážitok, ale nie menší zážitok som mal z návštevy farnosti, v ktorej sa duchovne formoval môj spolubrat. Bola to nesmierne živá farnosť v centre Lisabonu (Igreja de Săo Nicolau). Pred niekoľkými rokmi jej však hrozilo, že zanikne. Farský kostol totiž navštevovalo tak málo ľudí, že biskup uvažoval o jeho zrušení. Ako posledný pokus o záchranu menoval nového správcu farnosti. Ten však nepriniesol žiadne revolučné zmeny. Začal len s duchovnou a liturgickou formáciou miništrantov, založil zbor a v chráme zaviedol 24-hodinovú adoráciu pred eucharistiou. Postupne sa opustený chrám zmenil na jeden z najnavštevovanejších kostolov v celom mesta. Nič mimoriadne. Jednoduchá duchovná krása nezostala bez odozvy.

Milí priatelia, nech nám obdobie prázdnin a dovoleniek prispeje k duchovným zážitkom prostredníctvom stretnutí so skutočnými osobnosťami, prostredníctvom nevšedných udalostí bežného života, ale i prostredníctvom duchovnej krásy pútnych miest či liturgie.