Posolstvo pápežskej rady: Cestovný ruch pre rozvoj miestnych komunít

Vatikán 17. júla - „Turizmus a rozvoj spoločenstva“ je témou Svetového dňa cestovného ruchu, ktorý pripadá na 27. september. Propagátorom tohto dňa je Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO). Táto téma nie je cudzia ani Cirkvi, ktorá aktívne vstupuje do tejto oblasti množstvom svojich aktivít, často spájajúcich duchovné a rekreačné aspekty. Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich vydala k blížiacemu sa Svetovému dňu cestovného ruchu svoje posolstvo.

Posolstvo sa zameriava najmä na vzťah turistu k miestnemu spoločenstvu, s ktorým sa dostáva do kontaktu v destinácii, ktorú si zvolil. Hovorí o dôležitosti vytvorenia „vzťahu vzájomnosti, ktorý by viedol k ich vzájomnému obohateniu“. Vnímavosť na ľudskú dimenziu aj s jej kultúrnou a duchovnou zložkou nachádza v kresťanstve silnú oporu. Rozvoj miestneho spoločenstva je totiž zviazaný s integrálnym ľudským rozvojom, o ktorom hovorí sociálna náuka Cirkvi. Pavol VI. v encyklike Populorum progressio píše, že „rozvoj sa neobmedzuje len na jednoduchý hospodársky rast. Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný, t.j. musí povznášať celého človeka a každého človeka“ (č. 14). Aby turizmus mohol prispieť k takémuto integrálnemu rozvoju, musí byť zameraný na dosiahnutie „vyrovnaného rozvoja, ktorý by bol udržateľný a rešpektujúci tri oblasti: ekonomickú, sociálnu a oblasť životného prostredia, v zmysle ekológie ako aj v zmysle kultúrneho kontextu“.

Turizmus je hnacím prvkom ekonomického rozvoja, keďže výrazným spôsobom prispieva k národnej ekonomike a rastu HDP. Preto v ňom Cirkev vidí „jeden z najuskutočniteľnejších a najudržateľnejších spôsobov redukcie chudoby v najzaostalejších oblastiach“, kde by mohol prispieť k tvorbe pracovných miest, rozvoju infraštruktúr a ekonomického rastu. V posolstve sa však uvádza, že je nevyhnutné, „aby ekonomický benefit pocítili všetky sektory miestnej spoločnosti“, aby mal
„priamy dosah na rodiny“. Má sa preto v čo najväčšej miere opierať o využitie miestnych ľudských zdrojov. Takto pozitívny dopad cestovného ruchu pocítia aj ekonomicky znevýhodnené skupiny: ženy, mladí ľudia či etnické menšiny.

Posolstvo Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, podpísané 1. júla predsedom rady kardinálom Antoniom Maria Vegliò, korešponduje s myšlienkami Svätého Otca Františka o vytváraní tzv. „kultúry stretnutia“. Píše sa v ňom, že cestovný ruch má prispieť k
„stretnutiu vo vzájomnej úcte, tak, aby miestni obyvatelia aj návštevníci mohli vytvoriť plodný dialóg, ktorý by viedol k tolerancii, úcte a vzájomnému pochopeniu“.

Posolstvo poukazuje na viaceré projekty, v rámci ktorých Cirkev v rôznych častiach sveta využíva tento potenciál cestovného ruchu. Existuje množstvo asociácií, ktoré organizujú zájazdy do rozvojových zón, alebo takzvaný „solidárny či dobrovoľnícky turizmus“ , v rámci ktorého osoby využívajú čas dovoleniek a prázdnin pre účasť na pomocných projektoch v rozvojových krajinách.

Mnohé biskupské konferencie, diecézy a rehoľné kongregácie ponúkajú programy udržateľného a solidárneho turizmu v znevýhodnených zónach, kde pomáhajú miestnym komunitám vytvárať miesta rozjímania, šíriac formáciu a osvetu, podávajúc rady pre vytváranie miestnych projektov.

Aj mnohé farnosti v turistických zónach prijímajú návštevníkov, pričom im ponúkajú liturgický, formačný a kultúrny program, aby čas dovolenky „bol prospešný pre ľudský a duchovný rast, s presvedčením, že ani v tomto čase nemôžeme zabudnúť na Boha, ktorý na nás nikdy nezabúda“ (Záverečné vyhlásenie VII. svetového kongresu pastorácie cestovného ruchu 23. -27. apríla 2012). Ide o takzvanú „pastoráciu vľúdnosťou“, ktorá sa vyznačuje pohostinnosťou v duchu otvorenosti a bratstva. Aby však pohostinnosť bola účinná, je nevyhnutná spolupráca s ďalšími súvisiacimi sektormi.

Tieto príklady cestovného ruchu sú čoraz významnejšie, keďže narastá počet takzvaných „turistov reálneho zážitku“ , ktorí sa snažia o vytvorenie pút s miestnym obyvateľstvom a túžia sa cítiť ako členovia hostiacej komunity, mať spoluúčasť na ich každodennom živote, kde sú veľmi dôležitými stretnutie a dialóg.
Keďže hlavnou misiou Cirkvi je evanjelizácia, aj takto chce pokorne ponúknuť spoluprácu v odpovedi na konkrétne situácie národov, najmä tých najnúdznejších. Ako sa píše v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium pápeža Františka: „Evanjelizujeme aj vtedy, keď sa snažíme čeliť rozličným výzvam, pred ktorými sa ocitáme“ , uzatvára svoje posolstvo k svetovému dňu cestovného ruchu Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. -zk-