Kard. Parolin v Mexiku: Posolstvo pápeža Františka k problému migrácie

Vatikán/Mexiko 15. júla – Hranica medzi Mexikom a USA je najmä od 80. rokov minulého storočia miestom enormného prílivu emigrantov z Mexika a Latinskej Ameriky, v drvivej väčšine ilegálnych. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin sa 14. júla v hlavnom meste Mexika zúčastnil na kolokviu zameranom na problematiku aktuálneho prílivu imigrantov z Latinskej Ameriky do USA. Seminár organizovali Ministerstvo zahraničných vecí Mexika spolu s Mexickým veľvyslanectvom pri Svätej stolici. Na seminári okrem zástupcov Vatikánu vystúpili odborníci z Mexika, USA a viacerých krajín strednej Ameriky, medzi nimi aj riaditeľ Inštitútu Zeme z univerzity Columbia v New Yorku prof. Jeffrey Sachs či predseda Latinskoamerickej rady biskupských konferencií CELAM Mons. Carlos Aguiar Retes.

Seminár bol rozdelený do štyroch panelov. Prvý z nich bol zameraný na bezpečnosť, ľudské práva migrantov a ich zraniteľnosť, pričom úvahy smerovali aj k verejnej politike a normatívnym rámcom v súvislosti s imigráciou. Druhý panel bol venovaný problematike detskej imigrácie a potrebe vhodného regionálneho prístupu v riešení tejto mimoriadne naliehavej otázky. Podľa posledných údajov, od októbra 2013 do júna 2014 prišlo ku hraniciam USA s Mexikom ilegálne viac než 57-tisíc detí a maloletých bez sprievodu dospelých. V treťom paneli seminára sa hovorilo o potrebe podpory porozumenia medzi národmi i medzi jednotlivcami, kde by sa migrant chápal ako prostriedok a partner rozvoja krajiny. Nosnou témou štvrtého panela bola ochrana osoby migranta a otázka ako čeliť trestnej činnosti páchanej voči migrantom ako aj problematika poskytovania humanitárnej pomoci.

Pri príležitosti spomínaného seminára Svätý Otec zaslal účastníkom svoje posolstvo, v ktorom emigráciu považuje za prejav fenoménu globalizácie: „Globalizácia je fenomén, ktorý nám kladie otázky najmä v jednom z jej hlavných prejavov, ktorým je emigrácia. Ide o jedno zo „znamení“ týchto čias, ktoré žijeme, a ktoré nás prinavracia k Ježišovým slovám «Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?» (Prečo neviete posúdiť túto dobu?) (Lk 12, 57). Napriek veľkému prílivu migrantov prítomných na všetkých kontinentoch a takmer vo všetkých krajinách, sa na migráciu ešte stále hľadí ako na jednotlivú krízovú situáciu alebo ako na náhodný a sporadický fakt, zatiaľ čo sa už stala charakteristickým prvkom a výzvou našich spoločností.

Je to fenomén, ktorý so sebou prináša veľké prísľuby spolu s rôznorodými výzvami. Mnohé osoby nútené k emigrácii trpia a častokrát tragicky umierajú. Mnohé z ich práv sú porušované, sú nútení k odlúčeniu sa od svojich rodín a žiaľ, naďalej sú predmetom rasistických a xenofóbnych postojov.

Svätý Otec v tejto súvislosti zacitoval časť svojho tohtoročného Posolstva pre Svetový deň migrantov a utečencov: „Je nevyhnutná zmena postoja k migrantom a utečencom zo strany všetkých. Od postoja obrany a strachu, nezáujmu a vylučovania – ktoré v konečnom dôsledku zodpovedajú práve „kultúre vyraďovania“ – treba prejsť k postoju vychádzajúceho z „kultúry stretnutia“, ktorá jediná je schopná vytvárať spravodlivejší a bratskejší svet.“

Svätý Otec zdôraznil problém emigrácie desiatok tisícov detí, ktoré emigrujú v extrémnych podmienkach bez doprovodu dospelých, pričom veľmi často trpia chudobou a násilím. Ich evidentný nárast zaznamenaný práve na hranici Mexika s USA začína predstavovať humanitárnu krízovú situáciu. Ochranu a pomoc týmto deťom musí podľa Svätého Otca sprevádzať aj „informačná politika o nebezpečenstvách týchto ciest a najmä podpora rozvoja v ich domovských krajinách. Tvárou v tvár tejto výzve je tiež nevyhnutné upozorniť celú medzinárodnú komunitu, aby mohli byť prijaté nové formy legálnej a bezpečnej migrácie“.

Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin vo svojom vystúpení na kolokviu poukázal práve na spomenutú zmenu spoločenského postoja a mentality. „Je evidentné, že fenomén migrácie nemôže byť vyriešený len prostredníctvom legislatívnych opatrení či verejnými politickými rozhodnutiami, akokoľvek by boli dobré, a o to menej len silami bezpečnosti a poriadku. Riešenie migračného problému vedie cez kultúrnu a sociálnu konverziu do takej hĺbky, ktorá umožní prejsť od „kultúry uzavretosti“ ku „kultúre prijatia a stretnutia“.

Riešiť vážny problém migrácie možno podľa Mons. Parolina jedine v širokej spolupráci na všetkých úrovniach: „Ak nám ide o nájdenie uspokojivých riešení, ktoré budú mať pozitívny dopad na ľudskú mobilitu, bude nevyhnutné uznať, že jednotlivci, organizácie občianskej spoločnosti, rôzne verejné a súkromné inštitúcie ako aj samotné krajiny od seba navzájom závisia a že v konečnom dôsledku je nevyhnutná spolupráca.“
Okrem účasti na kolokviu kardinál Parolin absolvoval viacero ďalších podujatí. Stretol sa s mexickým prezidentom Enriqueom Peñom Nietom, ako aj s ministrami zahraničných vecí niekoľkých latinskoamerických krajín. Súčasťou jeho programu bolo aj vystúpenie pred zástupcami mexických médií a napokon stretnutie s mexickými biskupmi v Guadalupe. -zk-