Pápež František na Anjel Pána: Staňme sa občerstvením a útechou pre druhých

V nedeľu 6. júla sa Svätý Otec František na poludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra modlitbu Anjel Pána. Najprv sa im z okna Apoštolského paláca prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V evanjeliu tejto nedele nachádzame Ježišovo pozvanie. Hovorí takto: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním» (Mt 11,28). Keď to Ježiš hovorí, má pred očami ľudí, ktorých denne stretá na uliciach Galiley. Mnohých jednoduchých, chudobných, chorých ľudí, hriešnikov, vylúčených na okraj spoločnosti... Títo ľudia sa vždy náhlili za ním, aby počúvali jeho slová, slová, ktoré dávali nádej! – Ježišove slová vždy dávajú nádej! – A tiež preto, aby sa dotkli čo i len lemu jeho rúcha. Ježiš sám vyhľadával tieto zástupy, vysilené a sklesnuté ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9,35-36) a vyhľadával ich preto, aby im ohlasoval Božie kráľovstvo a uzdravoval mnohých na tele i na duchu. Teraz volá všetkých k sebe: «Poď ku mne» a sľubuje im posilu a osvieženie.

Toto Ježišovo pozvanie siaha až k súčasnosti, aby prišlo k mnohým bratom a sestrám, ktorí sú utláčaní zlými životnými podmienkami, ťažkými životnými situáciami a neraz bez účinných oporných bodov. V najchudobnejších krajinách, ale aj na predmestiach najbohatších krajín, existuje veľa unavených ľudí, sklesnutých pod neznesiteľným bremenom opustenosti a ľahostajnosti. Ľahostajnosť: koľko zla spôsobí núdznym ľudská ľahostajnosť! A o to viac ľahostajnosť kresťanov. Na okraji spoločnosti je mnoho mužov a žien, ktorí svedčia o ľahostajnosti, ale aj o nespokojnosti so životom a o frustrácii. Mnohí sú nútení emigrovať zo svojej domoviny, riskujúc svoj vlastný život. Podstatne viacerí znášajú denne ťažobu ekonomického systému, ktorý vykorisťuje človeka, ukladá mu neznesiteľné jarmo, ktoré nechcú niesť niektorí privilegovaní. Každému z týchto synov Otca, ktorý je v nebi, Ježiš hovorí: «Poďte ku mne všetci.» Ale to hovorí aj tým, ktorí majú všetko, ale ktorých srdce je prázdne a bez Boha. Aj im Ježiš adresuje túto výzvu: «Poď ku mne.» Ježišovo pozvanie je pre všetkých. Ale zvlášť pre tých, ktorí trpia najviac.

Ježiš sľubuje, že dá odpočinok všetkým, ale dáva nám tiež pozvanie, ktoré je ako prikázanie: «Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29). Pánovo jarmo spočíva v tom, že s bratskou láskou zoberieme na seba bremeno tých druhých. Keď sa nám raz dostalo Kristovho občerstvenia a útechy, sme povolaní, keď príde náš čas, stať sa občerstvením a útechou pre bratov, s tichým a pokorným postojom, napodobňujúc Majstra. Miernosť a pokora srdca nám pomáhajú nielen prevziať na seba ťarchu druhých, ale aj nezmýšľať o nich cez naše osobné náhľady, naše posudzovanie, našu kritiku alebo našu ľahostajnosť.

Vzývajme Pannu Máriu, ktorá prijíma pod svoj plášť všetkých vysilených a sklesnutých, aby sme skrze vieru, žiariacu a dosvedčovanú v živote, boli svedkami úľavy pre tých, ktorí potrebujú pomoc, nehu a nádej.“

Po modlitbe a apoštolskom požehnaní pápež František pozdravil jednotlivé skupiny pútnikov. Na záver pripomenul svoju včerajšiu návštevu dvoch diecéz v juhotalianskom regióne Molise. Tamojším obyvateľom na diaľku vyjadril srdečnými slovami svoju vďaku za ich vrúcne prijatie nielen vo svojom kraji, ale i vo svojich srdciach. „Nikdy na to nezabudnem!“, odkázal im a na záver poprosil všetkých prítomných: „Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Aj ja sa modlím za vás.“

(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)