Homília Svätého Otca v Campobasse: Sloboda adorovať Boha a slúžiť mu v našich bratoch

«Múdrosť naopak zachránila od lopôt tých, ktorí jej slúžili» (Múd. 10,9).

Prvé čítanie nám pripomenulo charakteristiky Božej múdrosti, ktorá oslobodzuje od zla a útlaku tých, ktorí sa dali do služby Pánovi. On v skutočnosti nie je neutrálny, ale so svojou múdrosťou stojí na strane zraniteľných, tých, čo sú diskriminovaní a utláčaní, ktorí sa mu s dôverou zverujú. Táto skúsenosť Jakuba a Jozefa vyrozprávaná v Starom zákone, ukazuje dva základné aspekty života Cirkvi: Cirkev je ľud, ktorý slúži Bohu, je ľudom, ktorý žije v slobode darovanej Bohom.

Sme predovšetkým ľud, ktorý slúži Bohu. Služba Bohu sa uskutočňuje rôznymi spôsobmi, osobitne v modlitbe a v adorácii, v ohlasovaní evanjelia a vo svedectve lásky. A vždy je obrazom Cirkvi Panna Mária, «služobnica Pána» (Lk 1,38; porov. 1,48). Rýchlo po tom, ako prijala zvestovanie anjela a počala Ježiša, Mária sa ponáhľa na cestu, aby pomohla staršej príbuznej Alžbete. Tak ukazuje, že privilegovanou cestou služby Bohu je služba bratom, ktorí sú v núdzi.

V škole Matky sa Cirkev učí stať sa každý deň „služobnicou Pána“, byť pripravená vydať sa na cestu, aby vyšla v ústrety situáciám veľkej núdze, aby bola starostlivá o maličkých a vylúčených. Ale službu lásky sme my všetci povolaní žiť v bežných skutočnostiach, čiže v rodine, vo farnosti, v práci, so susedmi... Je to láska každodenná, láska v obyčajných veciach.

Svedectvo lásky je hlavnou cestou evanjelizácie. V tomto Cirkev bola vždy „v prvej línii“, svojou materskou a bratskou prítomnosťou, ktorou zdieľa ťažkosti a krehkosť ľudí. Týmto spôsobom sa kresťanská komunita snaží spoločnosti vštepiť ten „prídavok duše“, ktorý umožňuje pozerať vždy ďalej a dúfať.

Je to práve to, čo vy, drahí bratia a sestry tejto diecézy, robíte s veľkodušnosťou, podporení pastoračnou horlivosťou vášho biskupa. Všetkých vás povzbudzujem, kňazov, zasvätené osoby i veriacich laikov, aby ste vytrvali na tejto ceste, slúžiac Bohu v službe bratom a šíriac všade kultúru solidarity. Tak veľmi je potrebné toto úsilie, zoči-voči situáciám materiálnej a duchovnej neistoty, najmä tvárou v tvár nezamestnanosti, rane, ktorá si zo strany všetkých vyžaduje vynaloženie všetkých síl a veľkú odvahu. Lebo výzva práce je výzvou, ktorá sa osobitne dotýka zodpovednosti inštitúcií, sveta podnikania a financií. Je nevyhnutné postaviť dôstojnosť osoby do centra každej perspektívy a každej činnosti. Ostatné záujmy, aj keď legitímne, sú druhoradé. V centre je dôstojnosť ľudskej osoby! Prečo? Lebo ľudská osoba je obrazom Božím, bola stvorená na obraz Boží a my všetci sme Božím obrazom!

Takže Cirkev je ľudom, ktorý slúži Pánovi. Preto je to ľud, ktorý okusuje svoje oslobodenie a žije v tejto slobode, ktorú jej On dáva. Skutočnú slobodu dáva vždy Pán! Predovšetkým slobodu od hriechu, od egoizmu vo všetkých formách: slobodu darovať sa a urobiť to s radosťou, ako Panna Mária z Nazaretu, ktorá je slobodná od seba samej, neuzatvára sa vo svojom stave – a mala by na to veľmi dobrý dôvod! –myslí však na toho, kto je v tej chvíli vo väčšej núdzi. Je slobodná v slobode Boha, ktorá sa uskutočňuje v láske. Toto je tá sloboda, ktorú nám Boh daroval a my ju nesmieme stratiť: sloboda adorovať Boha, slúžiť Bohu a slúžiť mu aj v našich bratoch.

Toto je sloboda, ktorú s Božou milosťou zažívame v kresťanskej komunite, keď sa dáme do vzájomnej služby. Bez závisti, bez skupinkovania, bez klebiet... Slúžiť jedni druhým. Slúžiť si! Tak nás Pán oslobodzuje od ambícií a rivalít, ktoré podkopávajú jednotu spoločenstva. Oslobodzuje nás od nedôvery, od smútku. Pozrite, tento smútok je nebezpečný, lebo nás zráža k zemi. Zráža nás... Je nebezpečný! Dávajte pozor! Pán nás oslobodzuje od strachu, od vnútornej prázdnoty, od izolácie, od horekovania a sťažovania sa. Ani v našich komunitách nechýbajú negatívne postoje, ktoré robia jednotlivcov zahľadenými do seba, starajúc sa viac o sebaobranu, než o sebadarovanie. Ale Kristus nás vyslobodzuje z tejto existenciálnej šede, ako sme odpovedali v responzóriu žalmu: «Ty si moja pomoc, ty si moje oslobodenie». Preto učeníci, my, Pánovi učeníci, aj keď zostávame vždy slabými a hriešnikmi – všetci sme nimi! – ale napriek tomu, že sme naďalej slabí a hriešni, sme povolaní žiť s radosťou a odvahou našu vieru, spoločenstvo s Bohom a s bratmi, adoráciu Boha, a sme povolaní s pevnosťou čeliť námahám a skúškam života.

Drahí bratia a sestry, Svätá Panna, ktorú si osobitne uctievate s titulom „Matka vyslobodenia“ (Madonna della Libera), nech vám vyprosí radosť slúžiť Pánovi a kráčať v slobode, ktorú nám daroval On sám: v slobode adorácie, modlitby a služby druhým. Nech vám Mária pomôže byť cirkvou materskou, cirkvou prijímajúcou a starostlivou voči všetkým. Nech je stále pri vás, pri vašich chorých, starých, ktorí sú múdrosťou ľudu, pri vašich mladých. Pre všetok váš ľud nech je znamením útechy a bezpečnej nádeje. Nech nás Matka vyslobodenia sprevádza, pomáha nám, utešuje, nech nám dá pokoj a radosť.

(Preklad: Zuzana Klimanová)