Pápežove slová mladým o rozlišovaní povolania: Panna Mária, Cirkev a definitívnosť

V sobotu 28. júna večer sa vo Vatikánskych záhradách Svätý Otec stretol s mladými ľuďmi rímskej diecézy, ktorí sú na ceste rozlišovania pri hľadaní svojho životného povolania. Stretnutie s mladými v predvečer slávnosti sv. Petra a Pavla je tradíciou, ktorú pred niekoľkými rokmi začal Benedikt XVI. a pápež František v nej pokračuje. Stretnutie sa odohrávalo pri Lurdskej jaskynke Vatikánskych záhrad. Po privítaní zo strany vikára rímskej diecézy kardinála Valliniho sa Svätý Otec mladým spontánne prihovoril. Stojac na mariánskom mieste modlitby poukázal na Pannu Máriu, ktorá má nezastupiteľné miesto v našom živote a ktorá nám pomáha aj pri definitívnom výbere životného povolania. Svätý Otec mladým pripomenul, ako Panna Mária sprevádzala aj svojho Syna cestou jeho povolania, ktorá bola veľmi tvrdá a bolestná. „Ona nás vždy sprevádza,“ zdôraznil pápež František a myšlienku ďalej rozvinul:

„Keď mi nejaký kresťan povie, nie že nemiluje Pannu Máriu, ale že necíti potrebu hľadať Pannu Máriu alebo sa k nej modliť, cítim smútok. Pamätám si ako raz, asi pred 40-timi rokmi, bol som v Belgicku na jednej konferencii a bol tam jeden pár katechétov, obaja univerzitní profesori, s deťmi, pekná rodinka a veľmi dobre hovorili o Ježišovi. V istom momente som povedal: ‚A úcta k Panne Márii?‛ A oni na to: ‚Ale my sme už prekonali túto etapu. Poznáme Ježiša Krista tak, že nepotrebujeme Pannu Máriu.‛ A to, čo mi prišlo na um a čo som cítil v srdci, bolo: ‚Úbohé siroty!‛ Je to tak, nie? Lebo kresťan bez Panny Márie je sirotou.

Aj kresťan bez Cirkvi je sirotou. Kresťan potrebuje tieto dve ženy, dve ženy-matky, dve ženy-panny: Cirkev a Pannu Máriu. A na otestovanie správnosti kresťanského povolania si treba položiť otázku: Ako je to s mojím vzťahom s týmito mojimi dvoma Matkami – s Matkou Cirkvou a Matkou Máriou? Toto nie je zbožná myšlienka, nie, je to čistá teológia. Toto je teológia. Ako je to s mojím vzťahom s Cirkvou, s mojou matkou Cirkvou, so svätou Matkou hierarchickou Cirkvou? A ako je to s mojím vzťahom k Panne Márii, ktorá je mojou Mamou, mojou Matkou? Toto nám prospieva: nikdy sa jej nespúšťať a nekráčať osamote. Želám vám dobrú cestu rozlišovania. Pre každého z nás má Pán svoje povolanie, to miesto, kde on chce, aby sme žili náš život. Ale treba ho hľadať, nájsť. A potom pokračovať, ísť vpred.“

Ďalšou vecou, ktorú Svätý Otec zdôraznil mladým, ktorí sú na ceste rozlišovania svojho povolania, bol zmysel pre definitívne záväzky. Ako pápež František často opakuje, uvedomovať si to je dnes zvlášť dôležité, keďže žijeme v kultúre provizória, kde sa robia rozhodnutia vždy len dočasne:

„Oženíš sa, vydáš sa? ‚Áno, áno, ale len dokiaľ potrvá láska, potom sa každý opäť vráti do svojho domu...‛ Jeden chlapec, rozprával mi istý biskup, istý mladý muž v kvalifikovanom zamestnaní mu povedal: ‚Chcel by som sa stať kňazom, ale len na desať rokov‛. Tak to dnes chodí, to je provizórium. Máme strach z definitívnosti. A povolanie, akékoľvek povolanie, aj povolania do určitého „stavu“, ako je manželstvo, zasvätený život, kňazstvo, sa musí vyberať s perspektívou definitívnosti. A
proti tomuto sa stavia kultúra provizória. Je to časť kultúry, v ktorej nám prichodí v tejto dobe žiť, no musíme v nej žiť a zvíťaziť nad ňou.“

Stretnutie pápeža s mladými Rímskej diecézy ukončil spev Salve Regina, ku ktorému ich Svätý Otec sám pozval a po ktorom im udelil svoje požehnanie. -zk-