Pápež František novým metropolitom: „Dôvera v Boha odstraňuje každý strach“

Vatikán 29. júna – Pri dnešnej slávnosti sv. apoštolov Petra a Pavla Svätý Otec František odovzdal páliá 24 novým arcibiskupom metropolitom. Slávnosť v Bazilike sv. Petra sa konala za prítomnosti delegácie Ekumenického patriarchátu z Konštantínopolu vedenej pergamským metropolitom Ioannisom Zizioulasom. V úvode slávnosti diakoni priniesli páliá položené symbolicky na hrobe sv. Petra v priestore pod hlavným oltárom, tzv. „Confessio“. Noví arcibiskupi metropoliti pochádzajúci z 23 krajín sveta spoločne zložili prísahu po tom, ako ich Svätému Otcovi predstavil kardinál protodiakon Renato Raffaele Martino. Pápež František následne požehnal páliá a založil ich na plecia metropolitom pochádzajúcim z Indie, Pakistanu, Vietnamu, Filipín, Indonézie, Mjanmarska, Brazílie, Uruguaja, Čile, Kostariky, USA, Nigérie, Ugandy, Tanzánie, Malawi, Madagaskaru, Poľska, Talianska, Francúzska, Anglicka, Škótska, Nemecka a Rakúska. Udelenie pália každému z metropolitov sprevádzal znak pokoja.

Svätá omša pokračovala liturgiou slova, pri ktorej pápež František predniesol nasledujúcu homíliu:

Homília Svätého Otca Františka pri udeľovaní pálií metropolitom

„Na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, hlavných patrónov Ríma, s radosťou a vďakou vítame delegáciu vyslanú ekumenickým patriarchom, cteným a milovaným bratom Bartolomejom, na čele s metropolitom Ioannisom. Prosme Pána nech i táto návšteva pomôže posilniť vzájomné bratské puto týchto dvoch sesterských Cirkví pri ich kráčaní smerom k plnému spoločenstvu, ktoré si tak veľmi želáme.

«Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky» (Sk 12,11). V začiatkoch Petrovho pôsobenia v kresťanskej komunite v Jeruzaleme, vládla ešte obava z dôvodu prenasledovania niektorých členov Cirkvi Herodesom. Nechal usmrtiť Jakuba a teraz dal uväzniť i samotného Petra, aby sa zapáčil ľudu. Kým bol Peter držaný vo väzení a spútaný v okovách, začul hlas anjela, ako mu hovorí: «Vstaň rýchlo!... Opáš sa a obuj si sandále! ... Prehoď si plášť a poď za mnou!» (Sk 12,7-8). Reťaze spadli a dvere väzenia sa samé otvorili. Peter si uvedomil, že Pán ho «vyslobodil z Herodesovej ruky»; pochopil, že Boh ho vyslobodil z obáv aj z
reťazí. Áno, Pán nás vyslobodzuje z každej obavy a z každej reťaze, aby sme mohli byť skutočne slobodní. Dnešná liturgická slávnosť dobre vystihuje túto realitu slovami refrénu responzóriového žalmu: «Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.»

Tu je náš problém: problém strachu a útočiska v pastoračnom pôsobení. My – pýtam sa – drahí bratia biskupi, bojíme sa? Z čoho máme strach? A ak máme strach, aké útočiská hľadáme v našom pastoračnom živote, aby sme cítili istotu? Hľadáme snáď podporu u mocných tohto sveta? Alebo sa dávame oklamať pýchou, ktorá vyhľadáva pocit uspokojenia a uznania, a tam sa nám zdá byť to miesto istoty? Drahí bratia biskupi, do čoho vkladáme našu istotu?

Svedectvo Apoštola Petra nám pripomína, že naše pravé útočisko je dôvera v Boha: tá odstraňuje každý strach a robí nás slobodnými od každého otroctva a od každého svetského pokušenia. Dnes biskup Ríma i ostatní biskupi, zvlášť metropoliti, ktorí prijali pálium, cítime výzvu na základe príkladu svätého Petra, aby sme si preverili našu dôveru v Pána.

Peter znovu nadobudol dôveru, keď mu Ježiš trikrát povedal: «Pas moje ovce!» (Jn 21,15.16.17). A on, Šimon, v tom istom čase trikrát vyznáva svoju lásku k Ježišovi, naprávajúc tak trojité zapretie počas Pánovho utrpenia. Peter v sebe stále cíti spaľujúcu ranu z
toho zlyhania voči Pánovi v onej noci zrady. Teraz, keď sa ho on pýta: «Máš ma rád?», Peter nevkladá dôveru v samého seba a vo vlastné sily, ale v Ježiša a v jeho zľutovanie: «Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád» (Jn 21,17). Tu miznú obavy, neistota, ustráchanosť.

Peter zažil, že Božia vernosť je väčšia než naše nevernosti a je silnejšia než naše zapretia. Uvedomuje si, že vernosť Pána odstraňuje naše obavy a prekonáva každú ľudskú predstavu. Aj na nás sa dnes Ježiš obracia s otázkou: «Miluješ ma?“ Robí tak práve preto, lebo pozná naše obavy a naše ťažkosti. Peter nám ukazuje cestu: dôverovať jemu, ktorý o nás «vie všetko», spoliehajúc sa nie na našu schopnosť byť vernými, lež na jeho neochvejnú vernosť. Ježiš nás neopustí nikdy, pretože nemôže zaprieť seba samého (porov. 2 Tim 2,13). Je verný. Tá vernosť, ktorú Boh neochvejne potvrdzuje aj nám pastierom, idúc poza naše zásluhy, je prameňom našej dôvery a nášho pokoja. Vernosť Pána voči nám v nás vždy roznecuje túžbu slúžiť mu a slúžiť bratom v láske.

Ježišova láska musí Petrovi stačiť. Nesmie podľahnúť pokušeniu zvedavosti, závisti, ako vtedy, keď vidiac nablízku Jána, sa pýta Ježiša: «Pane, a čo bude s
týmto?» (Jn 21,21). No Ježiš, vidiac tieto pokušenia, mu odpovedal: «Čo teba do toho? Ty poď za mnou!» (Jn 21,22). Táto Petrova skúsenosť nesie dôležitý odkaz aj pre nás, drahí bratia arcibiskupi. Pán dnes opakuje mne, vám, a všetkým pastierom: Poď za mnou! Nestrácaj čas otázkami či zbytočnými rečami; nezdržiavaj sa pri sekundárnych záležitostiach, ale pozeraj na podstatu a nasleduj ma. Nasleduj ma aj napriek ťažkostiam. Nasleduj ma v kázaní evanjelia. Nasleduj ma svedectvom života v súlade s darom milosti krstu a vysviacky. Nasleduj ma tým, že budeš o mne hovoriť tým, s ktorými žiješ, deň čo deň, v námahe práce, dialógu a
priateľstva. Nasleduj ma v ohlasovaní evanjelia všetkým, zvlášť tým najposlednejším, aby nikomu nechýbalo Slovo života, ktoré oslobodzuje z každej obavy a udeľuje dôveru v Božiu vernosť. Nasleduj ma!“

(Preklad: Martina Korytiaková)

Po vyznaní viery v spoločných modlitbách zazneli prosby v ruštine, portugalčine, čínštine, francúzštine a v jorubskom jazyku z oblasti Nigérie, Beninu a Toga. Slávenie pokračovalo bohoslužbou obety, pri ktorej boli hlavnými koncelebrantmi pápeža štyria z nových metropolitov. Pri svätej omši ďalej koncelebrovalo 50 kardinálov, 70 biskupov a 350 kňazov.

Na záver slávnosti Svätý Otec František spolu s pravoslávnym metropolitom Joannisom zostúpili k hrobu sv. Petra. Po krátkej modlitbe vyjadrili bratský vzťah oboch cirkví bozkom pokoja. Nasledovalo uctenie starobylej bronzovej sochy sv. Petra na pravej strane hlavnej lode baziliky, pri príležitosti dnešného sviatku tradične oblečenej do zlatom zdobeného červeného rúcha. Počas slávnosti spoločne účinkovali vatikánsky spevácky zbor Cappella Sistina a Synodálny zbor Moskovského patriarchátu.

Z celkového počtu 27 nových metropolitov sa traja nemohli fyzicky zúčastniť. Páliá pre nich prevzal predstaviteľ Kongregácie pre biskupov. Páliá, ktoré sú znakmi hodnosti a pastierskej úlohy arcibiskupov metropolitov, sú utkané z vlny jahniat na vyjadrenie postoja pastiera, ktorý ochotne berie zranenú ovečku na svoje plecia. Kríže na páliu naznačujú rany Ježiša Krista, Dobrého pastiera, ktorý dal za svoje ovce aj vlastný život.

Na slávnosť sv. Petra a Pavla prišli do Vatikánu veriaci v hojnom počte. Na poludnie sa Svätý Otec pomodlil z okna Apoštolského paláca modlitbu Anjel Pána a prítomným na Námestí sv. Petra udelil apoštolské požehnanie. Po modlitbe osobitne vyzval k solidarite s trpiacim obyvateľstvom Iraku, pričom vyzval k
hľadaniu národnej jednoty pokojnou cestou dialógu, s vylúčením násilia. Na tento úmysel sa spolu s celým námestím pomodlil Zdravas´ Mária.

(Poludňajší príhovor bude publikovaný samostatne.)

Mnohí obyvatelia Ríma využili príležitosť prezrieť si aj pestrofarebné obrazce s náboženskými výjavmi a symbolmi, vytvorené z lupeňov kvetov, ktoré počas noci zostavili stovky umelcov z celého sveta na dlažbe ulice Via della Conciliazione. Tradícia s názvom „Infiorata romana“ má svoje počiatky v 17. storočí. Pápež František na záver svojho príhovoru umelcov pozdravil a poďakoval im za ich príspevok k oslave sviatku sv. Petra a Pavla. V Ríme bolo pri tejto príležitosti spolu 60 delegácií umeleckých kvetinárov z celého sveta a v rámci mesta Ríma vytvorili 3000 metrov štvorcových kvetinových kobercov. -jb-