Pápež v rannej homílii: Láska nečaká, ale dáva, nehovorí, ale koná
Vatikán 27. júna - Pre prejavenie svojej nežnej otcovskej lásky k človeku Boh potrebuje,
aby sa človek stal maličkým. To je myšlienka, ktorú pápež František rozvinul v homílii
svätej omše zo slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú dnes ráno celebroval
v kaplnke Domu sv. Marty.
Nečaká, ale dáva, nehovorí, ale reaguje. Neexistuje
ani tieň pasivity vo svete, ktorý je prejavom Stvoriteľovej lásky k jeho stvoreniam.
Svätý Otec to vysvetlil na začiatku homílie, zameranej na podstatu dnešného sviatku.
Ako povedal, Boh nám dáva milosť a radosť oslavovať v srdci jeho Syna veľké diela
jeho lásky. Dá sa povedať, že dnes je sviatok Božej lásky v Ježišovi Kristovi, Božej
lásky k nám, Božej lásky v nás:
„Existujú dva znakylásky. Prvý, želáska je viac v dávaníakov prijímaní. Druhýznak,
že láskajeviac vskutkoch než
v slovách. Keďhovoríme,žeje viac v dávaníakov prijímaní,
znamenáto, želáskasa
odovzdáva, komunikuje. Ajeprijatámilovaným. Akeďhovoríme,žejeviac v skutkoch než
v slovách, to znamená, že láskavždyckydávaživot, dáva rast.“
Ale pre
„pochopenie Božej lásky“ sa človek potrebuje znovu a znovu usilovať o rozmer nepriamo
úmerný nesmiernosti: malosť, „malosť srdca“ – ako povedal Svätý Otec. Mojžiš pripomína
židovskému národu, že bol vyvolený Bohom, pretože bol „najmenším zo všetkých národov“.
Kým Ježiš v evanjeliu zase chváli Otca, že „ukryl božské veci pred múdrymi a zjavil
ich maličkým.“ Takže to, o čo sa Boh usiluje voči človeku, je „vzťah otec – dieťa“.
Láska ho, hovorí mu: „Som s tebou“:
„Toto je Pánova nežnosťvjeholáske. Tojeto, čonám on komunikuje a
čo námdáva siluv našejslabosti.
Ale aksacítimesilní, nikdy
nezakúsime Pánovo pohladenie, Pánovo láskanie,
také pekné,takékrásne. ‚Neboj sa,
jasomstebou, vezmemťazaruku...‘ Sú to všetko Pánove
slová, ktoré nám umožňujú pochopiťtajuplnúlásku, ktorúmá on knám.
AkeďJežišhovorí osebe,
vraví: ‚Somtichýapokornýsrdcom.‘ Ajon, Boží Syn,
sa ponižuje, abyprijal Otcovu lásku.“
Ďalšie
zvláštne znamenie Božej lásky je to, že on miloval nás ako prvý. On je vždy skôr ako
my. On na nás čaká, zdôraznil Svätý Otec a homíliu ukončil prosbou k Bohu o milosť
vstúpiť do tohto tak tajomného sveta, aby sme dokázali žasnúť a nadobudli pokoj v
tejto láske, ktorá sa dáva, dáva nám radosť a vedie nás cestou života za ruku ako
dieťa:
„Keď prichádzame, onjetam. Keďhohľadáme, onnás hľadal prv. Onjevždyprednami, čakánanás,
abynásprijalvosvojomsrdci, vosvojejláske. AtietodvevecinámmôžupomôcťpochopiťtototajomstvoBožejláskyknám. Na to,
aby nám ju mohol prejaviť, potrebujenašu malosť,
našeponíženie. A potrebuje tiežnášúžas, keďhohľadámeanájdeme hotam, ako nanás čaká.“
-jk-