Pápež v rannej homílii: Ján Krstiteľ a povolanie kresťana

Vatikán 24. júna 2014 - Kresťan neohlasuje seba samého, ale Pána – zdôraznil pápež František počas svätej omše zo slávnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa, ktorú dnes ráno slávil v Dome sv. Marty. V homílii hovoril o trojakom povolaní „najväčšieho z prorokov“, ktoré je vyjadrené tromi slovesami: pripravovať, rozoznávať a umenšovať sa. Pripraviť Pánov príchod, rozpoznať, kto je Pán, a uponížiť sa, aby Pán mohol rásť. To je povolanie Jána Krstiteľa, ktorý je stále aktuálnym vzorom pre kresťana. Ján pripravuje cestu pre Ježiša, bez toho, aby si niečo ponechal pre seba. Bol to významný muž, ľudia ho vyhľadávali, išli za ním, pretože Jánove slová boli silné, dotýkali sa sŕdc. Možno mal pokušenie domnievať sa, že je dôležitý, ale keď prišli učitelia Zákona a opýtali sa ho, či je Mesiáš, Ján odpovedal: „Som hlas, iba hlas“, ale „prišiel som, aby som pripravil cestu pre Pána“. To je prvé povolanie Jána Krstiteľa, „pripraviť ľudí, pripraviť srdcia ľudí na stretnutie s Pánom“. Ale kto je Pán? – opýtal sa Svätý Otec a pokračoval:

„A toto je druhé Jánovo povolanie: rozoznať medzi toľkými dobrými ľuďmi, kto je Pán. Duch mu to zjavil a on mal odvahu povedať: ‚Je to on. Toto je Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.‘ Učeníci pozreli na muža, ktorý tadiaľ prechádzal, a nechali ho odísť. Ďalší deň sa stalo to isté: ‚On je to! On je väčší odo mňa.‘ Učeníci išli za ním. Ján počas prípravy hovoril: ‚Po mne prichádza iný...‘ Na základe rozlišovania, ktoré dokáže rozpoznať a označiť Pána, hovorí: ‚Je predo mnou... toto je on!‘“

Tretie Jánovo povolanie je umenšovať sa, pokračoval Svätý Otec. Od tej doby „jeho život začína byť pokorovaním, umenšovaním, aby Pán rástol, až do úplného uponíženia sa“: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ - je prv ako ja, je predo mnou, je ďaleko odo mňa:

„A toto bola najťažšia Jánova etapa, pretože Pán mal štýl, ktorý si on nepredstavoval, až do tej miery, že vo väzení – pretože bol vtedy vo väzení – trpel nielen temnotou cely, ale aj temnotou vo svojom srdci: ‚Je to naozaj on? Nebude to omyl? Veď Mesiáš má štýl veľmi svojrázny... Nedá sa tomu rozumieť ...‘ A pretože bol mužom Božím, prosí svojich učeníkov, aby išli za ním a opýtali sa ho: ‚Si to naozaj ty, alebo máme čakať iného?“

„Jánovo poníženie je dvojaké: jeho ponižujúce usmrtenie ako ceny za akýsi rozmar,“ ale aj poníženie „temnoty duše“. Ján, ktorý vedel „očakávať“ Ježiša, ktorý ho vedel „rozpoznať“, „teraz vidí Ježiša vzdialeného“. „Ten prísľub sa oddialil. A končí v samote, v tme, v ponížení.“ Zostáva sám, pretože sa tak uponížil, aby Pán mohol rásť.“ Ján vidí, že Pán je „ďaleko“, a že on je „ponížený, ale so srdcom v pokoji“:

„Tri povolania jedného človeka: pripravovať, rozpoznávať, nechať rásť Pána, umenšujúc seba. Je pekné vnímať takto aj povolanie kresťana. Kresťan neohlasuje seba samého, ohlasuje iného, pripravuje cestu inému: Pánovi. Kresťan musí vedieť rozlišovať, musí vedieť, ako rozoznať pravdu od toho, čo sa zdá byť pravdou, ale nie je: byť človekom rozlišovania. Kresťan musí byť človekom, ktorý sa vie uponížiť, aby Pán rástol v srdciach a dušiach druhých.“ -jk-