Homília Svätého Otca: Nesúďme druhého, prosme za neho pred Bohom
Kto súdi brata, robí chybu a skončí tak, že bude súdený tým istým spôsobom, upozornil
pápež František vo svojej rannej homílii počas omše v Dome sv. Marty v pondelok 23.
júna. Boh je jediný sudca a kto je súdený, vždy bude môcť rátať s obranou zo strany
Ježiša, ako svojho prvého obhajcu, a tiež zo strany Ducha Svätého. Ten, kto súdi svojho
brata, si podľa slov Svätého Otca uzurpuje miesto a rolu, ktorá mu neprináleží. Zároveň
je toto súdenie jeho vlastnou porážkou, lebo skončí ako obeť svojho vlastného nedostatku
milosrdenstva. Po čítaní evanjelia (Mt 7,1-5) o smietke a brvne v oku pápež František
zdôraznil, že osoba, ktorá súdi, robí chybu, pletie si veci a speje k vlastnej porážke,
lebo si privlastňuje miesto Boha, ktorý jediný je sudcom. Označenie „pokrytci“, ktoré
Ježiš viackrát použil na adresu zákonníkov, je v skutočnosti aktuálne pre každého.
Ako povedal Svätý Otec, ten, kto súdi, robí to hneď, na rozdiel od Boha, ktorý si
na vynesenie súdu necháva čas.
„Preto ten, kto súdi, robí chybu. Jednoducho
preto, že sa stavia na miesto, ktoré mu nepatrí. Ale nielen že robí chybu, ale tiež
je popletený. Je tak znepokojený tým, čo chce súdiť, tou osobou, tak
veľmi je tou myšlienkou prenasledovaný, že mu tá smietka nedá spať!
Hovorí:‚ Ale ja ti chcem tú smietku vybrať!‛ A nevšimne si to brvno, ktoré
má v oku on. Pletie si veci: verí, že brvno je smietkou. Zamieňa si skutočnosť.
Žije v ilúzii. Ten, kto súdi, skončí prehrou, dopadne zle, lebo tá istá
miera, ktorú použil, bude použitá pri jeho súde. Tento sudca, hrdý, sebaistý, robí
chybu, lebo si berie miesto patriace Bohu, a tak ide do prehry. V čom je tá
prehra? V tom, že bude súdený mierou, ktorou sám súdi.“
Podľa slov Svätého
Otca, jediný, komu prináleží súdiť, je Boh a tí, ktorým on dá na to právomoc, pričom
poukázal na Ježišov príklad:
„Ježiš pred Otcom nikdy neobviňuje! Naopak,
obraňuje! On je prvým Zástancom - Paraklétom. Potom nám posiela druhého,
ktorým je Duch Svätý. On je obhajca: stojí pred Otcom, aby nás bránil pred žalobami.
A kto je žalobcom? V Biblii sa nazýva žalobcom zlý duch, satan. Ježiš bude súdiť,
to áno: na konci sveta, ale dovtedy oroduje, obhajuje...“
Nakoniec,
ten, kto súdi, je „napodobňovateľom kniežaťa tohto sveta, ktorý je ľuďom stále v pätách,
aby ich pred Otcom obviňoval,“ povedal pápež František a svoje myšlienky zhrnul v
podobe prosby: „Nech nám Pán dá milosť napodobňovať Ježiša orodovníka, obrancu a advokáta,
zástancu nás i tých druhých. A nech nám dá milosť nenapodobňovať to druhé, čo nás
nakoniec zničí:
„Ak chceme ísť Ježišovou cestou, viac než žalobcami musíme
byť obhajcami druhých pred Otcom. Keď vidím nepeknú vec na druhom, idem
ho brániť? Nie. Ale mlč, choď sa modliť a obhajuj ho u Otca,
ako to robí Ježiš. Modli sa zaňho, ale nesúď ho! Lebo keď to urobíš, potom
keď vykonáš nepeknú vec ty, budeš súdený. Dobre na to pamätajme, prospeje nám to v
každodennom živote, keď k nám príde túžba súdiť druhých, ohovárať ich, čo je tiež
istou formou súdenia.“ -zk-