Pápež František o náboženskej slobode: Namiesto globálneho konfliktu hodnôt globálna spolupráca

Vatikán 20. júna - Univerzita LUMSA v Ríme organizuje v dňoch 20.-21. júna medzinárodnú konferenciu na tému „Náboženská sloboda podľa medzinárodného práva a globálny konflikt hodnôt“. Jej účastníkov dnes vo Vatikáne prijal Svätý Otec. V príhovore k približne 200 prítomným v Sále konzistória pripomenul, že Katolícka cirkev má bohatú históriu podpory náboženskej slobody, ktorá vrcholí deklaráciou II. vatikánskeho koncilu s názvom Dignitatis humanae.

„V skutočnosti, každá ľudská bytosť je hľadačom pravdy o vlastnom pôvode a o vlastnom určení. Vo svojej mysli a vo svojom srdci sa jej rodia otázky a myšlienky, ktoré sa nedajú potlačiť či udusiť, lebo vyvierajú z hĺbky a sú súčasťou prirodzenosti intímnej existencie osoby“, zdôraznil Svätý Otec. Tieto náboženské otázky o zmysle existencie a jej vzťahu ku kozmu, k histórii, potrebujú náboženskú slobodu na to, aby mohli byť naplno vyjadrené.

„Rozum rozpoznáva v náboženskej slobode základné právo človeka, ktoré odráža jeho najvyššiu dôstojnosť, tú, vďaka ktorej môže hľadať pravdu a priľnúť k nej, a rozpoznáva v nej nevyhnutnú podmienku k tomu, aby mohol rozvinúť celý svoj potenciál. Náboženská sloboda nie je len slobodou myslenia alebo súkromného kultu. Je to sloboda žiť podľa etických princípov vyplývajúcich z pravdy, ako súkromne tak aj verejne. Toto je veľkou výzvou v globalizovanom svete, kde oslabené myslenie znižuje aj všeobecnú etickú úroveň a v mene falošnej koncepcie tolerancie sa nakoniec dospieva k prenasledovaniu tých, ktorí obraňujú pravdu o človeku a jej etické dôsledky.“

Štátne ako aj medzinárodné právne inštitúcie, majú podľa Svätého Otca „rozpoznať, garantovať a chrániť náboženskú slobodu, ktorá je právom vnútorne vlastným prirodzenosti človeka, jeho dôstojnosti vyplývajúcej z toho, že je slobodný, a je tiež aj ukazovateľom zdravej demokracie ako aj jedným z hlavných zdrojov legitimity štátu.“

„Náboženská sloboda uznaná v konštitúciách a zákonoch a premietnutá do dôsledného konania, napomáha rozvoju vzťahov vzájomného rešpektu medzi rôznymi vyznaniami ako aj ich zdravej spolupráci so štátom a politickou spoločnosťou, bez toho, aby došlo k pomiešaniu rolí a bez rivality. Namiesto globálneho konfliktu hodnôt je takto možná na základe jadra univerzálne zdieľaných hodnôt globálna spolupráca so zreteľom na všeobecné dobro.

Vo svetle vymožeností rozumu potvrdených a zdokonalených prostredníctvom zjavenia a občianskym pokrokom národov sa javí ako nepochopiteľné a znepokojujúce to, že ešte stále zotrváva diskriminácia a obmedzovanie práv len kvôli príslušnosti a verejnému vyznávaniu určitej viery. Je neprijateľné, že existuje pravé a skutočné prenasledovanie kvôli náboženskej príslušnosti! Toto zraňuje rozum, útočí na mier a ponižuje dôstojnosť človeka.

Dôvodom veľkej bolesti je pre mňa konštatovanie, že najväčší počet týchto diskriminácií vo svete podstupujú kresťania. Prenasledovanie zacielené na kresťanov je dnes dokonca silnejšie než v prvých storočiach Cirkvi a dnes existuje viac kresťanských mučeníkov než v tej dobe. Toto sa odohráva viac než 1700 rokov po Konštantínovom edikte, ktorý kresťanom poskytol slobodu verejne vyznávať svoju vieru.“

Svätý Otec tiež vyjadril nádej, že táto konferencia o náboženskej slobode hlbšie objasní dôvody, ktoré zaväzujú každú právnu inštitúciu rešpektovať a brániť náboženskú slobodu. Nakoniec zúčastneným udelil požehnanie. -zk-