Pápež František na slávnosť Božieho Tela: Obnovme si pamäť, aby sme rozoznali pravý chlieb

Vatikán 19. júna 2014 - Liturgické slávenie dnešnej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi na priestranstve pred Lateránskou bazilikou, ktorému tradične predsedá pápež, sa začalo o 19. hodine. V homílii Svätý Otec František inšpirovaný príbehom oslobodenia Izraelitov z Egypta položil otázku, akým pokrmom sa chceme sýtiť. Snívame azda o chutných jedlách, ale v otroctve? Poukázal na potrebu uzdravenia pamäti, ktoré je podmienkou správneho rozlišovania medzi pravým a falošným pokrmom.

Plné znenie homílie:
«Pán, tvoj Boh…ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal» (porov. Dt 8, 2-3). Tieto slová Deuteronómia sa vzťahujú na históriu Izraela, ktorého Boh vyviedol z Egypta, z domu otroctva, a štyridsať rokov ho viedol na púšti do zasľúbenej zeme. Len čo sa vyvolený ľud usadí v krajine, dosiahne určitú autonómiu, istý blahobyt a hrozí mu, že zabudne na smutné udalosti z minulosti, získané milosti na zásah Boha a jeho nekonečnú dobrotu. Preto Písmo nabáda pamätať si, pamätať na celú cestu prejdenú púšťou, v čase hladu a zúfalstva. Výzva je vrátiť sa k základom, k skúsenosti úplnej závislosti na Bohu, kedy bolo prežitie zverené do jeho rúk, aby človek pochopil, že «nežije len z chleba, ale z toho, čo vychádza z Pánových úst» (Dt 8,3).
Okrem fyzického hladu človek nesie v sebe ešte iný hlad, hlad, ktorý nemôže byť nasýtený obyčajným jedlom. Je to hlad po živote, hlad po láske, hlad po večnosti. A znamenie manny – ako aj celá skúsenosť Exodu – obsahuje v sebe aj túto dimenzii: bol to druh pokrmu, ktorý uspokojuje túto hlbokú túžbu, ktorá je v človeku. Ježiš nám dáva toto jedlo, dokonca on sám je živý chlieb, ktorý dáva svetu život (porov. Jn 6,51). Jeho telo je skutočný pokrm pod spôsobom chleba. Jeho krv je skutočný nápoj pod spôsobom vína. To nie je len jedlo, ktorým sa nasýti naše telo, ako mannou. Kristovo telo je nový chlieb, ktorý je schopný dávať život, večný život, pretože podstata tohto chleba je Láska.

V Eucharistii sa komunikuje Pánova láska k nám. Láska taká veľká, že nás živí sebou samým. Nesebecká láska, vždy k dispozícii pre každého hladného človeka vnúdzi, aby regeneroval svoje sily. Zažiť skúsenosť viery znamená nechať sa živiť Pánom a budovať svoju vlastnú existenciu nie na hmotných dobrách, ale na skutočnosti, ktorá sa nepomíňa: Božie dary, jeho Slovo a jeho Telo.

Ak sa pozrieme okolo seba, zistíme, že existuje veľká ponuka pokrmov, ktoré nie sú od Pána, a ktoré zdanlivo uspokojujú viac. Niektorí sa nasycujú peniazmi, iní úspechmi a márnosťami, iní mocou a pýchou. Ale pokrm, ktorý nás naozaj živí a nasycuje, je len ten, ktorý nám dáva Boh! Pokrm, ktorý nám ponúka Pán, je iný ako tie ostatné, a možno sa nám nezdá taký chutný ako niektoré pochúťky, ktoré nám ponúka svet. Tak snívame o iných jedlách, ako Židia na púšti, ktorí oplakávali mäso a cibuľu, ktoré jedli v Egypte, ale zabudli, že tie jedlá jedli pri stole otroctva. V tých chvíľach pokušenia mali pamäť, ale chorú pamäť, oklieštenú, otrockú, nie slobodnú pamäť.

Každý z nás dnes sa môže pýtať: A ja? Kde chcem jesť? Pri ktorom stole sa chcem sýtiť? Pri Pánovom stole? Alebo snívam o chutných jedlách, ale v otroctve? Každý z nás sa dnes môže tiež pýtať: Aká je moja pamäť? Tá Pánova, čo ma zachraňuje, alebo tá o cesnaku a cibuli otroctva? Akou pamäťou si nasycujem svoju dušu? Toto je naša úloha: obnoviť si pamäť.

Otec nám hovorí: «Kŕmil som ťa mannou, ktorú si nepoznal.» Obnovme si pamäť a naučme sa rozpoznať falošný chlieb, ktorý mámi a kazí, pretože je výsledkom sebectva, sebestačnosti a hriechu.

Čoskoro v procesii budeme nasledovať Ježiša, skutočne prítomného v Eucharistii. Hostia je naša manna, prostredníctvom ktorej nám Pán dáva sám seba. Na neho sa obráťme s dôverou: Ježišu, ochraňuj nás pred pokušeniami svetského pokrmu, ktorý z nás robí otrokov, je to otrávený pokrm. Očisťuj našu pamäť, aby nezostávala v zajatí sebeckej a svetskej oklieštenosti, ale aby bola živou spomienkou na tvoju prítomnosť v celej histórii tvojho ľudu, pamäťou, ktorá sa stáva ‚pamätníkom‘ tvojho výkupného gesta lásky. Amen.

(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)

Slávnosť každoročne uzatvára procesia s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou k Bazilike Santa Maria Maggiore, so záverečným eucharistickým požehnaním Svätého Otca.