Príhovor pápeža na stretnutí s Komunitou sv. Egídia: Kto sa pozerá na Pána, vidí ostatných

V nedeľu 15. júna sa pápež František stretol vo večerných hodinách s členmi Komunity sv. Egídia, najprv v starobylej mariánskej bazilike v rímskej štvrti Trastevere a následne v jej neďalekom sídle. Biskup Ríma najprv pozdravil zhromaždených veriacich na námestí pred bazilikou, kde ho privítali zakladateľ komunity prof. Andrea Riccardi a jej súčasný predseda Marco Impagliazzo spolu s rímskym vikárom kardinálom Agostinom Vallinim a miestnym farárom Mons. Marcom Gnavim.

Vnútri Baziliky Santa Maria in Trastevere Svätého Otca už čakalo široké zastúpenie členov Komunity sv. Egídia: chudobní, prisťahovalci, bezdomovci, ľudia s hendikepom, od detí až po starcov. Prof. Andrea Riccardi v príhovore na uvítanie priblížil pápežovi Františkovi „sen byť Cirkvou všetkých najmä pre chudobných“, ktorý bol impulzom pre vznik Komunity sv. Egídia v roku 1968.

Nasledovalo sedem svedectiev, vypovedajúcich o napĺňaní tohto sna. Sýrsko-pravoslávny arcibiskup z Damasku Dionisius Jean Kawak začal slovami:
„Prichádzam zo Sýrie, Vaša Svätosť. Nosím so sebou, v mojej mysli a srdci, utrpenie ľudí, ktorí sú rukojemníkmi vojny, väzňami patovej situácie. Sýrsky ľud je v zajatí zla. Ako väzni sú náš metropolita Mar Gregorios Yohanna Ibrahim a grécko-pravoslávny biskup Bulos Yazıji priateľmi tejto komunity. Väzňami je tu mnoho kňazov. Myslím na pátra Paula Dall'Oglia, na pátrov Mahera Mahfuza a Michela Kayyala a namnohých laikov. Ďakujeme všetkým, ktorí sa neustále za nich modlia s vierou a vytrvalosťou, ako je tomu v tejto bazilike každý večer už vyše roka.“

Deväťdesiatročná starenka sa v mene starých ľudí poďakovala za pozornosť a lásku, ktorú im Svätý Otec prejavuje a na svedectvo o zmysle ich života, ktorý objavila v komunite, povedala: „Modlitba je naša najdôležitejšia služba. Umožní nám zájsť ďaleko, aj keď nemôžeme viac chodiť sami, a podporiť tých, ktorí sú chorí, chudobní, väznení, odsúdení na smrť.“

Pestrú paletu členov komunity doplnila aj 12-ročná Františka, ktorá sa na periférii Ríma venuje práve starostlivosti o starších ľudí v miestnom dome dôchodcov spolu so skupinou rovesníkov. Po nej hovoril mladý 28-ročný muž, nezamestnaný, otec troch detí, a poprosil Svätého Otca o požehnanie pre svoju rodinu. „Sme slabí, ale nie sme smutní alebo vyľakaní“ – uviedla 58-ročná Adriana v závere rozprávania svojho nie ľahkého životného príbehu. Na stretnutí zastupovala telesne znevýhodnených členov Komunity sv. Egídia, v ktorej našla svoj domov. Spolu so svojím synom sa Svätému Otcovi predstavil aj Róm z bývalej Juhoslávie. Aj jemu komunita pomohla nájsť svoju dôstojnosť. „Dnes som šťastným človekom, mám peknú rodinu, prácu, byt... Ale k tomuto viedla dlhá cesta!“– dodal s hrdosťou, že patrí do Komunity sv. Egídia.

Ako posledný porozprával svoj príbeh Svätému Otcovi 29-ročný moslim z Afganistanu, ktorý emigroval, keď mal 18 rokov, pretože v jeho krajine bola vojna. V závere rozprávania o strastiplnej ceste, keď preskakoval míny, keď sa schovával pod kolesami kamiónov, keď videl svojho najlepšieho priateľa, ako zmizol vo vlnách mora, Svätému Otcovi povedal: „Je to po prvýkrát, čo hovorím o tomto úseku mojej cesty, pretože mi ešte stále robí zle, spomínať na to. Verím, že ma zachránil Boh a modlitba mojich rodičov a mnohých, ktorí ma sprevádzali. Viem, že Vy ste sa boli modliť na Lampedúze, a to silno zapôsobilo na mnohých mne podobných. Máme Vás radi. Vďaka!“

Svätý Otec František sa po pozornom vypočutí každého svedectva postavil a osobne pozdravil jednotlivých členov Komunity sv. Egídia. Potom sa prihovoril všetkým prítomným:

„Drahí priatelia, prichádzam na návštevu Komunity sv. Egídia tu v Trastevere, kde vznikla. Vďaka za vaše srdečné prijatie. Zišli sme sa tu okolo Krista, ktorý sa z mozaiky pozerá na nás nežnými a hlbokými očami spolu s Pannou Máriou, ktorú objíma svojím ramenom. Táto starobylá bazilika sa stala pre mnohých Rimanov a pútnikov miestom dennej modlitby. Modliť sa v centre mesta neznamená zabúdať na ľudské a mestské periférie. Znamená to počúvať a prijímať tu evanjelium lásky, aby sme sa stretávali s našimi bratmi a sestrami na perifériách mesta a sveta!“

Každá komunita je k tomu povolaná, pokračoval Svätý Otec a zdôraznil, že „všetko sa začína modlitbou“:

„Kto sa pozerá na Pána, vidí ostatných. Aj vy ste sa naučili vidieť ostatných, najmä tých najchudobnejších. A prajem vám, aby ste zažívali to, čo povedal prof. Riccardi, že medzi vami sa nedá odlíšiť, kto pomáha a komu sa pomáha. Pozornosť, ktorá pomaly prestáva byť pozornosťou, pretože sa mení na stretnutie, objatie. Prelína sa to, kto pomáha a komu sa pomáha. Kto je hlavná postava? Obaja, alebo lepšie povedané, objatie.

V chudobných je prítomný Ježiš, ktorý sa stotožňuje s nimi. Sv. Ján Zlatoústy píše: «Pán prichádza k tebe v postoji chudobného...» (Homílie na Matúšovo evanjelium LXVI, 3: s. 58, 629). Ste a zostaňte spoločenstvom s chudobnými. Vidím medzi vami aj mnoho starších. Som rád, že ste ich priateľmi a blížnymi. Zaobchádzanie so starými, ako aj s deťmi, je indikátorom pre zviditeľnenie kvality spoločnosti. Keď sú starší ľudia odsúvaní, keď sú izolovaní a neraz odchádzajú bez lásky, to je zlé znamenie! Ako je naopak dobré to spojenectvo, ktoré vidím tu medzi mladými a starými, v ktorom všetci prijímajú aj dávajú! Starčekovia a starenky s ich modlitbami sú veľkým prínosom pre Komunitu sv. Egídia. Národ, ktorý sa nestará o svojich starších, ktorý nechráni svojich mladých, je národom bez budúcnosti, bez nádeje.“

Svätý Otec zopakoval, že deti a mladí posúvajú dejiny dopredu svojou biologickou silou a seniori svojou pamäťou, lebo „keď spoločnosť stratí pamäť, končí“. V tomto duchu pápež František zareagoval na svedectvo 90-ročnej starenky a zameral sa na aktuálny bolestný problém Európy, kultúru odsúvania. Zdôraznil, že na udržanie rovnováhy musí byť centrom svetovej ekonomiky človek, nie idol peňazí. Podľa jeho slov je potrebné odsúvať veci.

„Len si uvedomme tendenciu pôrodnosti v Európe: v Taliansku, Španielsku, Francúzsku... A odsúvanie seniorov cez postoje odstupu, za ktorými je skrytá eutanázia. Neslúžia, a to, čo neslúži, sa vyraďuje. Čo neprodukuje, sa odsúva. Kríza je dnes taká veľká, že sú vyraďovaní aj mladí ľudia.“

Svätý Otec upozornil na konkrétne alarmujúce čísla: 75 miliónov mladých ľudí vo veku 25 rokov a menej, ktorí ani nepracujú ani neštudujú v Európe, ktorá „nie je zostarnutá, ale unavená a nevie, čo robiť“, poznamenal.

„Európa je unavená. Musíme jej pomôcť omladnúť, nájsť jej korene. Je to pravda, že poprela svoje korene. To je pravda. Ale musíme jej pomôcť znovu ich nájsť. Počnúc chudobnými a starými ľuďmi sa začína so zmenou spoločnosti. Ježiš o sebe hovorí: «Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným» (Mt 21,42). Aj chudobní sú v istom zmysle ‚kameňom‘ pre výstavbu spoločnosti. Dnes, žiaľ, špekulatívna ekonomika z nich robí ešte chudobnejších, zbavuje ich toho podstatného, ako je domov a práca. To je neprijateľné! Kto žije solidaritu, neprijíma to a reaguje. A to slovo ‚solidarita‘chcú mnohí odstrániť zo slovníka, pretože pre istú kultúru sa zdá byť nevhodným slovom. Nie! Solidarita je kresťanské slovo! A preto ste rodinou pre ľudí bez domova, priateľmi osôb so zdravotným postihnutím, ktorí, keď sú milovaní, prejavujú veľkú ľudskosť. Okrem toho tu vidím aj mnoho ‚nových Európanov‘, migrantov, ktorí sem prišli po bolestivých a riskantných cestách. Komunita ich prijíma s láskavosťou a prejavuje im, že cudzinec je náš brat, ktorého máme spoznať a pomôcť mu. A to nás omladzuje.“

Pápež František z tohto miesta pozdravil aj ostatných členov Komunity sv. Egídia v iných krajinách sveta a povzbudil ich, aby boli Božími priateľmi, priateľmi chudobných a priateľmi pokoja. V krajinách trpiacich vojnou sa majú usilovať o oživovanie nádeje, „hľadať to, čo spája, nie to, čo rozdeľuje“. Tak „budú požehnaní a budú požehnaním“ pre svet. V príhovore pokračoval výzvou k modlitbe a k dialógu. „Bez dialógu sa svet dusí“ – povedal Svätý Otec. Avšak dialóg je možný iba počnúc vlastnou identitou, dodal a v tomto kontexte upozornil na potrebu viesť dialóg bez potierania vlastnej identity a na nevyhnutnosť priateľstva medzi náboženstvami.

„Kráčajte ďalej touto cestou: modlitba, chudobní a pokoj. Takto napomôžete rastu súcitu v srdci spoločnosti, čo je skutočná revolúcia, revolúcia súcitu a nehy, a napomôžete priateľstvu namiesto preludom nepriateľstva a ľahostajnosti“

Svätý Otec ukončil svoj príhovor prosbou, aby Pán Ježiš, ktorý na mozaike baziliky objíma svoju najsvätejšiu Matku, objal všetkých členov Komunity sv. Egídia a
zahrnul ich svojím milosrdenstvom. Prítomných uistil o svojej modlitbe a rovnako poprosil o modlitbu. -jk-