Svätý Otec na Turíce: Duch Svätý nás učí, dáva nám pamäť a reč

Vatikán 8. júna 2014 - Dnes dopoludnia o 10. hodine slávil Svätý Otec v Bazilike sv. Petra spolu s kardinálmi, biskupmi a členmi Rímskej kúrie eucharistickú slávnosť Zoslania Ducha Svätého. V homílii poukázal na činnosť Ducha Svätého, ktorý nás vyučuje, oživuje našu pamäť viery a otvára nám ústa pre vydávanie svedectva. Nasleduje jeho homília v plnom znení:

«Všetkých naplnil Duch Svätý» (Sk 2,4).

Keď sa Ježiš pri poslednej večeri prihováral apoštolom, povedal, že po svojom odchode z tohto sveta im pošle ako dar od Otca Ducha Svätého (porov. Jn 15,26). Tento prísľub sa mocne napĺňa v deň Turíc, keď Duch Svätý zostupuje na učeníkov zhromaždených vo Večeradle. Toto vyliatie, akokoľvek mimoriadne, nezostalo obmedzené iba na tento okamih, ale je to udalosť, ktorá sa obnovovala a naďalej sa obnovuje. Oslávený Kristus po pravici Otca pokračuje v plnení svojho sľubu, zosiela na Cirkev oživujúceho Ducha, ktorý nás vyučuje, oživuje nám pamäť a dáva nám prehovoriť.

Duch Svätý nás vyučuje: je duchovným učiteľom. Vedie nás správnou cestou cez životné situácie. Učí nás ceste, životu. V počiatkoch Cirkvi, sa kresťanstvo nazývalo «Cestou» (Sk 9,2) a Ježiš sám je Cesta. Duch Svätý nás učí nasledovať ho, kráčať v jeho stopách. Skôr než učiteľom náuky je Duch Svätý učiteľom života. A súčasťou života je určite aj vedomosť, poznanie, ale v širšom a harmonickom horizonte kresťanskej existencie.

Duch Svätý nám oživuje pamäť, pripomína nám všetko, čo povedal Ježiš. Je živou pamäťou Cirkvi. A tým, že nám pripomína, dáva nám porozumieť Pánovým slovám. Toto pripomínanie si v Duchu a skrze Ducha sa nezužuje na mnemotechnickú skutočnosť, je to zásadný aspekt Kristovej prítomnosti v nás a v jeho Cirkvi. Duch pravdy a lásky nám pripomína všetko, čo Kristus povedal, umožňuje nám vždy plnšie vstúpiť do zmyslu jeho slov. Všetci máme túto skúsenosť: v istej chvíli, v hocakej situácii, sa k určitej myšlienke pripojí iná, spojená s nejakou staťou Písma... Je to Duch Svätý, ktorý nás vedie touto cestou, cestou živej pamäti Cirkvi. A toto si vyžaduje od nás odpoveď. Čím je naša odpoveď veľkodušnejšia, tým viac sa Ježišove slová v nás stávajú životom, stávajú sa postojmi, rozhodnutiami, gestami, svedectvom. V podstate Duch nám pripomína prikázanie lásky a vyzýva nás, aby sme ho žili.

Kresťan bez pamäti nie je pravým kresťanom, je človekom na polceste, je človekom uväzneným v danej chvíli, ktorý sa nevie postarať o poklad svojho príbehu, nevie ho čítať a žiť ako príbeh spásy. No naopak s pomocou Ducha Svätého môžeme interpretovať vnútorné inšpirácie a udalosti života vo svetle Ježišových slov. A tak rastie v nás poznanie pamäti, múdrosť srdca, ktorá je darom Ducha. Nech Duch Svätý oživuje v nás všetkých kresťanskú pamäť! A v ten deň tam bola spolu s apoštolmi žena pamäti, ktorá od počiatku rozjímala nad všetkými tými vecami vo svojom srdci. Bola tam Mária, naša Matka. Ona nech nám pomáha na tejto ceste pamäti.

Duch Svätý nás vyučuje, pripomína nám, a po ďalšie, dáva nám hovoriť s Bohom a s ľuďmi. Umožňuje nám hovoriť s Bohom v modlitbe. Modlitba je dar, ktorý dostávame zdarma. Je dialógom s ním v Duchu Svätom, ktorý sa modlí v nás a umožňuje nám obrátiť sa na Boha ako na Otca, Otecka, Abba (porov. Rim 8,15; Gal 4,4). A to nie je len ‚spôsob reči‘, ale je to realita, že sme skutočne Božími deťmi. «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi» (Rim 8,14).

Dáva nám hovoriť v prejave viery. Nikto z nás nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán‛ – ako sme to dnes počuli – bez Ducha Svätého. A Duch Svätý nám dáva hovoriť s ľuďmi v bratskom dialógu. Pomáha nám hovoriť s inými ako s bratmi a sestrami, hovoriť v priateľkom duchu, láskavo, s jemnosťou, chápajúc úzkosti a nádeje, smútky a radosti druhých.

Ale je tu ešte viac: Duch Svätý nám dáva hovoriť k ľuďom aj v prorokovaní, tým, že nás robí ‚kanálmi‘ pokornými a poslušnými Božiemu slovu. Proroctvo sa robí úprimne, aby sa otvorene poukázalo na rozpory a nespravodlivosti, ale vždy s jemnosťou a konštruktívnym úmyslom. Preniknutí Duchom lásky môžeme byť znameniami a nástrojmi Boha, ktorý miluje, ktorý slúži, ktorý dáva život.

Súhrnne povedané: Duch Svätý nás učí ceste, pripomína nám a vysvetľuje Ježišove slová, umožňuje nám modliť sa a hovoriť Bohu Otec, dáva nám hovoriť s ľuďmi v bratskom dialógu a dáva nám prehovoriť v proroctve.

V deň Turíc, keď boli učeníci «naplnení Duchom Svätým», bol krst Cirkvi, ktorá sa zrodila ‚vychádzajúc‘, odchádzajúc hlásať všetkým ľuďom Dobrú zvesť. Matka Cirkev, ktorá odchádza, aby slúžila. Spomeňme si na inú matku, našu Matku, ktorá bez otáľania vyšla slúžiť. Matka Cirkev a Matka Mária: obe panny, obe matky, obe ženy. Ježiš rázne prikazoval apoštolom neopúšťať Jeruzalem, kým nedostanú zhora moc Ducha Svätého (porov. Sk 1,4.8). Bez neho nejestvuje žiadna misia, nejestvuje evanjelizácia. Preto s celou Cirkvou, s našou Matkou katolíckou Cirkvou vzývajme: Príď, Duchu Svätý!

(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)