V júnovej rubrike
pre chorých sa jej autorka Andrea Eliášová zamerala na úlohu, akú zohráva v starostlivosti
o chorých kňaz. Dnes pokladáme za samozrejmosť, že v našich nemocniciach stretávame
kňazov či rehoľníkov, ktorí navštevujú chorých. Nebolo to vždy tak. Koľkí však dnes
pri pobyte v nemocnici aj využívajú prítomnosť kňaza? A koľko príležitostí k stretnutiu
s Kristom vo sviatostiach zostáva len tak premrhaných? – pýta sa autorka na úvod.Ako
odpoveď podáva svedectvá dvoch kňazov spojených s duchovnou službou v bratislavskej
nemocnici Milosrdných bratov.
Otec Pavol Zaťko krátko po páde komunizmu
pomáhal v tejto nemocnici rozvíjať systematickú duchovnú starostlivosť o chorých.
No aj sám si prešiel kalváriou, keď mu diagnostikovali rakovinu. Ako prežíva kňaz
takúto situáciu? A je aj prehĺbením jeho služby?
Páter Ján Janok z rehole
redemptoristov, rodák z Dlhého Klčova, čakal na kňazstvo dlhých sedemnásť rokov. Ani
príkoria režimu ho neodradili od tejto túžby. Vyštudoval aj medicínu a osem rokov
pôsobil v Čechách. Dnes vo svojich požehnaných 85 rokoch stále koná kňazskú službu
v nemocničnom prostredí.