Ranná homília určená kňazom: Pamätáš na svoju prvotnú lásku k Ježišovi?
„Ako sa darí prvej láske?“ To znamená: som do teba zamilovaný tak, ako v prvý deň?
Som s tebou šťastný alebo ťa ignorujem? To sú univerzálne otázky, ktoré si podľa pápeža
Františka treba klásť často. A neplatí to len pre manželské páry, ale aj pre kňazov,
biskupov. Treba si ich klásť pred Ježišom, pretože je to on, ktorý sa nás pýta tak,
ako to urobil aj v Petrovom prípade: «Šimon, syn Jánov, miluješ ma?» Pápež František
v piatok 6. júna 2014 v kaplnke Domu sv. Marty v rannej homílii nadviazal na dialóg
z Jánovho evanjelia (Jn 21,15-19), v ktorom sa Kristus trikrát pýta prvého z apoštolov,
či ho miluje viac, než ostatní. Ako poznamenal, bol to spôsob, ako priviesť Petra
späť k „prvotnej láske“:
„Toto je otázka, ktorú kladiem sebe, mojim bratom
biskupom a kňazom: ako to vyzerá s láskou dnes? S tou, ktorou je Ježiš? Je
taká, ako tá prvá? Som zamilovaný tak, ako v prvý deň? Alebo ma práca
a starosti nútia hľadieť na iné veci a na lásku tak trochu zabúdam?
Nuž, manželia sa hádajú, a to je normálne. Keď však lásky niet, aj bez
hádky sa vzťah pretŕha.“
„Nikdy nezabudnime
na prvú lásku, nikdy“, hovorí Svätý Otec a upozorňuje na ďalšie tri aspekty, na ktoré
hodno pamätať v dialogickom vzťahu kňaza s Ježišom. Treba byť predovšetkým pastierom,
tak ako Ježiš naliehal na Petra: «Pas moje ovce». Štúdium a túžba byť intelektuálom,
to nasleduje až po tom:
„Pas! S teológiou, s filozofiou, s patrológiou,
s tým, čo študuješ, ale pas. Buď pastierom! Lebo Pán nás povolal pre toto.
A biskup vkladá svoje ruky na našu hlavu preto, aby sme boli pastiermi. Je to druhá
otázka. Tou prvou je: ‚Ako to vyzerá s tvojou prvou láskou?‛ Toto je druhá: ‚Som pastier
alebo som zamestnanec tejto neziskovky, ktorá sa volá Cirkev?‛ Je tu rozdiel. Som
pastierom? To je otázka, ktorú si musím klásť. Musia si ju klásť biskupi,
a aj kňazi, všetci. Pas! Len tak ďalej!“
Podľa Svätého Otca,
pre pastiera zasväteného Ježišovi niet „slávy“ ani „velebnosti“. „Nie, bratku, končí
sa to najbežnejším spôsobom, a častokrát aj tým najpokornejším: na lôžku, musia ťa
kŕmiť, musia ťa obliecť... Neužitočný, chorý... Naším určením je „skončiť tak, ako
skončil On: láska, ktorá umiera ako pšeničné zrnko, a tak sa neskôr dostaví ovocie;
no ja ho neuvidím“, povedal Svätý Otec.
Nakoniec je tu štvrtý aspekt. Podľa
Svätého Otca je to to najsilnejšie slovo, ktorým Ježiš uzatvára svoj dialóg s Petrom:
«Nasleduj ma!»: „Ak sme stratili orientáciu alebo nevieme ako odpovedať na lásku,
ak nevieme odpovedať na požiadavku byť pastiermi, ak nám
chýba odpoveď alebo istota v tom, že Pán nás nenechá samých ani v tých
najhorších chvíľach života, v chorobe, On nám hovorí:«Nasleduj ma!».
A toto je naša istota. V Ježišových šľapajach. Touto cestou. «Nasleduj ma!».“
Kiež
všetkým nám kňazom a biskupom Pán dáva „milosť vždy nachádzať alebo pamätať si prvotnú
lásku, to, aby sme boli pastiermi, to, aby sme sa nehanbili skončiť pokorení na lôžku
alebo aj prísť o myseľ. A nech nám vždy dá milosť kráčať za Ježišom, v jeho stopách.
Nech nám dá milosť nasledovať ho,“ uzavrel svoju homíliu pápež František. -zk-