Svätý Otec prijal arménskeho katolikosa Arama I.

Vatikán 5. júna - Svätý Otec dnes v Klementínskej sále prijal katolikosa Arménskej apoštolskej cirkvi Cilície Arama I. Ich stretnutie vyvrcholilo spoločnou modlitbou v kaplnke Redemptoris Mater v Apoštolskom paláci.

Svätý Otec v úvode svojho príhovoru spomenul, že pred mesiacom mal česť prijať vo Vatikáne katolikosa Karekina II., hlavu Katolikátu Arménskej apoštolskej cirkvi so sídlom v Ečmiadzine a zároveň vyjadril radosť z dnešného stretnutia s katolikosom Arménskej apoštolskej cirkvi Cilície. Ocenil úsilie Arama I. o jednotu kresťanov, jeho aktivitu v Ekumenickej rade cirkví a Rade cirkví Blízkeho východu, ako aj jeho podporu Zmiešanej komisii dialógu medzi Katolíckou cirkvou a východnými pravoslávnymi cirkvami.

Svätý Otec ďalej spomenul neľahké dejiny Arménskeho národa a vyzval všetkých k dôvere a nádeji: „Vaša Svätosť reprezentuje časť kresťanského sveta hlboko poznamenanú históriou plnou skúšok a utrpení, prijatých s odvahou z lásky k Bohu. Arménska apoštolská cirkev bola nútená stať sa putujúcim ľudom, zažívajúc tak veľmi osobitným spôsobom vlastný stav putovania smerom k Božiemu kráľovstvu. História emigrácie, prenasledovania a mučeníctva tak mnohých veriacich, zanechali hlboké rany v srdciach všetkých Arménov. Treba ich vidieť a ctiť si ich ako rany Kristovho tela: práve preto sú zároveň príčinou neotrasiteľnej nádeje a dôvery v prozreteľné milosrdenstvo Otca.

Dôvera a nádej: je ich veľmi treba. Potrebujú ich kresťanskí bratia Blízkeho východu, a najmä tí, ktorí žijú v zónach sužovaných konfliktami a násilím. Potrebujeme ich aj my, kresťania, ktorí nemusíme čeliť takým ťažkostiam, ale ktorí často riskujeme, že sa stratíme v púšťach ľahostajnosti a zabudnutia na Boha či v prežívaní konfliktov medzi bratmi, alebo podľahneme v našich vnútorných zápasoch s hriechom. Ako Ježišovi nasledovníci sa musíme naučiť s pokorou si vzájomne niesť bremená, pomáhajúc si tak navzájom byť viac kresťanmi, viac Ježišovými učeníkmi. Kráčajme teda spoločne v láske, ktorou nás miloval Kristus a vydal seba samého Bohu za nás ako obetu ľúbeznej vône (porov. Ef 5,1-2).“

V súvislosti s blížiacim sa slávením Turíc Svätý Otec v závere svojho príhovoru vyzval k vzývaniu Ducha Svätého, ktorý je inšpirátorom cesty k jednote kresťanov, ako aj učiteľom v posilňovaní „bratských pút, ktoré nás zjednocujú prostredníctvom jedného krstu a jednej viery“. Nakoniec zhromaždenie zveril pod ochranu Panny Márie, „Matky jednoty, ktorá bola prítomná vo Večeradle spolu s apoštolmi“. -zk-