Komunikácia v službe autentickej kultúry stretnutia

Rubrika venovaná Posolstvu Svätého Otca Františka k 48. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov.

V uplynulú nedeľu Cirkev slávila Svetový deň masmédií. Svedčili o tom modlitby pri svätých omšiach za pracovníkov médií, dni otvorených dverí v rozličných inštitúciách, či ocenenia na vyjadrenie uznania pracovníkom médií, ktorí svoj talent dávajú do služby evanjeliu. Medzi ocenenými Cenou Andreja Radlinského udeľovanou Konferenciou biskupov Slovenska bola aj Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu za celý čas jej pôsobenia, čo je už takmer 67 rokov. Svätý Otec pri poludňajšej modlitbe pripomenul, že médiá naozaj môžu podporovať zmysel pre jednotu ľudskej rodiny, solidaritu a úsilie o zaistenie dôstojného života pre všetkých: „Modlime sa, aby komunikácia v každej svojej forme účinne napomáhala stretnutiu medzi osobami, komunitami a národmi, založenému na úcte a počúvaní sa navzájom.“

Priblížme si teraz myšlienky z posolstva Svätého Otca k tohtoročnému Dňu médií. Jeho téma znie: „Komunikácia v službe kultúry stretnutia“: „Žijeme vo svete, ktorý sa stáva stále „menším“ a v ktorom sa teda zdá, že je ľahšie stať sa jedni voči druhým blízkymi. Výdobytky dopravy a komunikačných technológií nás čoraz viac zbližujú i spájajú a globalizácia nás robí vzájomne závislými. Avšak vnútri ľudstva pretrvávajú niekedy značné rozdelenia. Na globálnej úrovni vidíme pohoršujúcu priepasť medzi luxusom najbohatších a biedou najchudobnejších. Často stačí prejsť sa po uliciach mesta, aby sme videli kontrast medzi ľuďmi žijúcimi na chodníkoch a ligotavými svetlami obchodov. Úplne sme si na to všetko zvykli a už sa nás to nedotýka. Svet trpí mnohými formami vyhostenia, vylúčenia na okraj i chudoby a takisto aj konfliktov, v ktorých sa miešajú ekonomické, politické, ideologické a, žiaľ, aj náboženské príčiny.

Svätý Otec v posolstve poukazuje na veľké dobro, ktoré médiá poskytujú, ak sa zamerajú na podporovanie kultúry stretnutia, dialóg a vzájomné obdarovanie. Patrí sem aj schopnosť počúvať druhých. Ako píše, „kultúra stretnutia si vyžaduje, aby sme boli disponovaní nielen dávať, ale aj prijímať od druhých.“ Pápež František v tejto súvislosti upozorňuje aj na problematické aspekty médií: rýchlosť šírenia informácií prevyšuje našu schopnosť uvažovania i úsudku a neumožňuje vyváženú i pravdivú formu sebavyjadrenia. Médiá tak môžu slúžiť stretnutiu, ale žiaľ aj uzatváraniu sa vo vlastnom názore a k vylúčeniu iných. Internet napokon hádže cez palubu tých, ktorým zostáva nedostupný.

Vzhľadom na tieto skutočnosti pápež František konštatuje, že „že komunikácia je napokon viac ľudskou než technologickou vymoženosťou. Čo nám teda v digitálnom prostredí pomáha, aby sme rástli v ľudskosti a vzájomnom porozumení? Musíme napríklad znovu získať určitý zmysel pre pomalosť a pokoj. To si vyžaduje čas a schopnosť vytvoriť ticho na počúvanie. Taktiež potrebujeme byť trpezliví, ak chceme pochopiť tých, ktorí sú iní ako my: človek sa naplno vyjadrí nie vtedy, keď je jednoducho tolerovaný, ale keď vie, že je naozaj prijatý. Ak naozaj túžime počúvať iných, potom sa naučíme pozerať na svet inými očami a oceniť ľudskú skúsenosť, ktorá sa prejavuje v rozličných kultúrach a tradíciách. No dokážeme aj lepšie oceniť veľké hodnoty inšpirované kresťanstvom, napríklad koncepciu človeka ako osoby, manželstvo a rodinu, rozdiel medzi náboženskou a politickou sférou, princípy solidarity i subsidiarity a iné.“

Komunikácia teda má byť v službe autentickej kultúry stretnutia. Čo to pre nás, kresťanov prakticky znamená? „Čo znamená podľa evanjelia stretnúť človeka?“ – pýta sa Svätý Otec v posolstve. „Ako napriek všetkým našim obmedzeniam a hriechom je možné byť naozaj jedni voči druhým blízkymi? Tieto otázky možno zhrnúť do otázky, ktorou sa jedného dňa zákonník, teda komunikátor, obrátil na Ježiša: „A kto je môj blížny?“ (Lk 10, 29). Táto otázka nám pomáha pochopiť komunikáciu cez pojem blízkosti. Mohli by sme ju preložiť takto: ako sa prejavuje „blízkosť“ pri používaní prostriedkov komunikácie a v novom prostredí vytvorenom digitálnymi technológiami? Odpoveď nachádzam v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, ktoré je aj podobenstvom o komunikátorovi. Kto totiž komunikuje, stáva sa blízkym či blížnym. A milosrdný Samaritán sa nielen stáva blížnym, ale ujíma sa človeka, ktorého vidí polomŕtveho na okraji cesty. Ježiš obracia perspektívu: nejde o to, aby sme spoznali druhého ako mne podobného, ale o moju schopnosť stať sa podobným tomu druhému. Komunikovať teda znamená uvedomiť si, že sme ľudské bytosti, že sme Božie deti. Páči sa mi definovať túto moc komunikácie ako „blízkosť“.

Ako ľudia potrebujeme milovať a byť milovaní, píše ďalej Svätý Otec: „Potrebujeme nehu. Preto ani svetu médií nesmie byť cudzia starosť o ľudstvo; aj tento svet je povolaný vyjadrovať nehu. Digitálna sieť môže byť miestom bohatým na ľudskosť; nielen sieťou drôtov, ale sieťou osôb. ... Osobné zaangažovanie sa je samotným koreňom vierohodnosti komunikátora. Práve preto aj kresťanské svedectvo – vďaka tejto sieti – môže dosiahnuť aj na periférie existencie.“

„Nemajte strach stať sa občanmi digitálneho sveta“ – povzbudzuje na záver pápež František. „Prítomnosť Cirkvi vo svete komunikácie a pozornosť, ktorú mu venuje, je dôležitá, aby mohla viesť dialóg s dnešnými ľuďmi a privádzať ich k stretnutiu s Kristom.“
Toľko z posolstva Svätého Otca ku Dňu médií venovaného kultúre stretnutia. Na záver spomeňme aspoň niekoľko mien z radov tých, ktorí v minulosti prispievali ku kultúre stretnutia cez mediálny apoštolát Vatikánskeho rozhlasu: páter Štefan Smržík, páter Stanislav Polčin, páter Rajmund Ondruš, páter Timotej Masár, páter Félix Litva, páter Štefan Senčík, páter František Sočufka. Nielen im, ale aj celému radu ďalších redaktorov a spolupracovníkov slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu počas takmer 67-ročného pôsobenia sa dostalo uznanie Cenou Andreja Radlinského pri príležitosti Dňa médií. Ad maiorem Dei gloriam! -jb-