Pápež František: Nádej pre Zimbabwe plynie z Kristovho vzkriesenia

Vatikán 2. júna - Svätý Otec v príhovore biskupom Zimbabwe, ktorí sú vo Vatikáne na návšteve Ad limina apostolorum pripomenul bohatú kresťanskú históriu krajiny ležiacej na juhu Afriky: Po rokoch pôsobenia zahraničných misionárov, ktoré sa spájajú najmä s činnosťou misijných staníc a škôl na výchovu domorodej inteligencie, sa dnes pozoruje hojné ovocie. Mnoho politických lídrov na rozličných úrovniach vyšlo práve z cirkevných škôl. Katolícke nemocnice sú prínosom už mnoho desaťročí. Misie sa premenili na domorodé diecézy a miestna cirkev má dnes svojich domácich kňazov, pričom naďalej rastú domáce povolania.

Okrem tohto vďakyvzdania sa pápež František dotkol aj mimoriadne náročnej politicko-ekonomickej situácie krajiny v posledných rokoch. Zdôraznil, že Cirkev stojí pri trpiacom ľude krajiny: „Cirkev vo vašej krajine pevne stála pri jej ľude predtým i potom, ako krajina získala nezávislosť, a aj teraz v nesmiernom utrpení, keď milióny opustili krajinu vo frustrácii a beznádeji, mnohí prišli o život a bolo preliatych mnoho sĺz.“

Konkrétne vyzdvihol iniciatívu biskupov v roku 2007, spojenú s pastierskym listom s názvom „Boh počuje nárek utláčaných“, ktorým vystúpili proti sociálnej nespravodlivosti. Tento ich hlas označil za prorocký, pričom dnes je potrebné pokračovať v ceste konverzie a uzdravovania celonárodných spoločenských rán, pre utuženie jednoty: „Viem, že mnohí ľudia dospeli až k svojim ľudským limitom a nevedia, kam sa obrátiť. Uprostred tohto všetkého vás prosím, aby ste povzbudzovali veriacich nikdy nespúšťať z očí to, ako Boh počúva a odpovedá na ich prosby, tak ako sa v spomenutom liste hovorí, že «Boh nemôže nedopriať sluchu volaniu chudobných.»“

Svätý Otec v tejto súvislosti dal do centra samotnú kerygmu o zachraňujúcom pôsobení Boha: „Evanjelium o Kristovom vzkriesení musí byť v Zimbabwe ohlasované a žité. Nikdy nazabudnime na lekciu, ktorú nám dáva vzkriesenie: «Na zrovnanom poli sa znovu objaví život, tvrdohlavý a neporaziteľný. Bude ešte veľa zlých vecí, avšak dobro sa vždy vráti, znovu vzklíči a rozšíri sa. Každý deň sa vo svete nanovo rodí krása, vzkriesená a premenená skrze drámy dejín»“ (Evangelii gaudium, 276).

Ďalej pripomenul jednotlivé pastoračné akcenty, ako starostlivosť o kňazov, prípravu katechétov pre formovanie veriacich vo viere, sprevádzanie mladých na ceste k manželstvu i neskôr ako otcov a matky rodín. V radostnom veľkonočnom duchu poprial biskupom, aby sa katolíci v Zimbabwe pod ich vedením stali „soľou pre africkú zem a svetlom pre svet.“ Spolu s ľudom krajiny ich zveril Panne Márii, Kráľovnej Afriky a Matke Cirkvi. -jb-