Svätý Otec pri poludňajšej modlitbe: Ježiš priniesol Otcovi do neba svoje rany

Pri poludňajšej modlitbe v 7. veľkonočnú nedeľu 1. júna 2014 pápež František osobitne povzbudil mladých birmovancov, aby boli Ježišovými radostnými svedkami. Do pozornosti veriacich dal aj aktuálny Svetový deň masmédií s jeho témou „Komunikácia v službe kultúry stretnutia“. Pripomenul, že prostriedky spoločenskej komunikácie môžu byť zástancami zmyslu pre jednotu ľudskej rodiny, solidarity a úsilia o dôstojný život pre všetkých. Veriacich vyzval k modlitbe na tento úmysel: „Modlime sa, aby komunikácia v každej svojej forme účinne napomáhala stretnutiu medzi osobami, komunitami a národmi, založenému na úcte a počúvaní sa navzájom.“

V súvislosti s napätou situáciou na Ukrajine a v Stredoafrickej republike vyslovil Svätý Otec nasledujúcu výzvu: „So zármutkom v duši sa modlím za obete napätí, ktoré pretrvávajú v niektorých oblastiach Ukrajiny, ako aj v Stredoafrickej republike. Nanovo z hĺbky srdca vyzývam všetky strany, ktorých sa to týka, k prekonaniu neporozumení a k trpezlivému hľadaniu dialógu a upokojenia. Nech nám Mária, Kráľovná pokoja, všetkým pomáha svojím materským príhovorom. Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!“ Túto výzvu predniesol pápež František počas poludňajšieho príhovoru veriacim na Námestí sv. Petra.

Svoj príhovor pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná venoval obsahu sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý sa vo viacerých krajinách sveta slávi v dnešnú nedeľu.


Plné znenie príhovoru:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa v Taliansku a v iných krajinách slávi Nanebovstúpenie Pána, ktoré sa udialo štyridsať dní po Veľkej noci. Skutky apoštolov opisujú túto udalosť, túto konečnú rozlúčku Pána Ježiša s jeho učeníkmi a s týmto svetom (porov. Sk 1,2.9). Evanjelium podľa Matúša však uvádza Ježišov mandát učeníkom: pozvanie ísť a hlásať všetkým národom posolstvo spásy (porov. Mt 28,16-20). «Ísť», či skôr «odísť», sa stáva kľúčovým slovom dnešného sviatku. Ježiš odchádza k Otcovi a učeníkom prikazuje odísť do sveta.

Ježiš odchádza, vystupuje do neba, teda vracia sa k Otcovi, od ktorého bol poslaný do sveta. Urobil, čo mal urobiť, a tak sa vracia k Otcovi. Ale nejde o nejaké odlúčenie, pretože zostáva s nami navždy, v novej podobe. Svojím nanebovstúpením vzkriesený Pán upriamuje pohľad apoštolov – a aj náš pohľad – do nebeských výšin, aby nám ukázal, že cieľom našej cesty je Otec. On sám nám povedal, že nám ide pripraviť miesto v nebi.

Ježiš však zostáva prítomný a pôsobí v udalostiach ľudských dejín skrze moc a dary svojho Ducha. Je po boku každého z nás, aj keď ho nevidíme na vlastné oči, on tam je! Sprevádza nás, vedie nás, berie nás za ruku a dvíha nás, keď padneme. Vzkriesený Ježiš je nablízku kresťanom prenasledovaným a diskriminovaným. Je blízko každému človeku, ktorý trpí. Je blízko každému z nás, a to aj dnes, je tu s nami na námestí. Pán je s nami! Veríte tomu? Tak to povedzme spoločne: Pán je s nami!

Keď sa Ježiš vracia do neba, prináša Otcovi dar. Aký je to dar? Jeho rany. Jeho telo je krásne, žiadne modriny, žiadne stopy po bičovaní, ale ponecháva si rany. Keď sa vracia Otcovi, ukazuje mu rany a hovorí: ‚Pozri Otče, toto je cena odpustenia, ktoré dávaš.‘ Keď Otec pozerá na Ježišove rany, vždy nám odpúšťa, nie preto, že sme dobrí, ale preto, že Ježiš za nás zaplatil. Pri pohľade na Ježišove rany sa Otec stáva viac milosrdným. Toto veľké dielo dnes Ježiš koná v nebi: ukazuje Otcovi cenu odpustenia, jeho rany. Táto nádherná skutočnosť nás nabáda, aby sme sa nebáli prosiť o odpustenie. Otec vždy odpustí, pretože pozrie na Ježišove rany, pozrie náš hriech, a odpustí ho.

Ale Ježiš je prítomný aj skrze Cirkev, ktorú on poslal, aby pokračovala v jeho poslaní. Posledným Ježišovým slovom jeho učeníkom je príkaz ísť: «Choďte teda, učte všetky národy» (Mt 28,19). Je to jasný mandát, nie je to niečo voliteľné! Kresťanské spoločenstvo je spoločenstvo ‚vychádzajúce, vydávajúce sa na cestu‘. Ba čo viac, Cirkev sa zrodila ‚na odchode‘. Poviete mi: a čo klauzúrne komunity? Áno, aj tie, pretože sú vždy ‚vychádzajúce‘ skrze modlitbu, skrze srdce otvorené svetu, Božím horizontom. A starí, chorí ľudia? Aj oni, cez modlitbu a spojenie s Ježišovými ranami.

Svojim učeníkom misionárom Ježiš hovorí: «Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (v. 20). Na vlastnú päsť bez Ježiša nemôžeme nič urobiť! V apoštolskom diele nestačia naše sily, naše zdroje, naše štruktúry, hoci sú nevyhnutné. Bez prítomnosti Pána a moci jeho Ducha sa naša práca, akokoľvek dobre organizovaná, javí ako neúčinná. Tak poďme vravieť ľuďom, kto je Ježiš.

A spolu s Ježišom nás sprevádza Mária, naša Matka. Ona je už v dome Otca, je Kráľovnou nebies, a tak ju v tomto období vzývame. Ale tak ako Ježiš, aj ona je s nami, kráča s nami, je Matkou našej nádeje.“

(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)


Svätý Otec pripomenul aj včerajšie blahorečenie Matky Speranze pôvodom zo Španielska, zakladateľky kongregácií Služobníc a Synov Milosrdenej lásky, ktoré sa slávilo v stredotalianskom pútnickom mieste Collevalenza. -jb-