Z tlačovej konferencie počas návratu zo Svätej zeme
Vatikán 27. mája - Svätou omšou slávenou vo Večeradle pápež František zavŕšil svoju
trojdňovú návštevu vo Svätej zemi. Púť bohatá na významné slávenia, stretnutia, gestá,
dojmy. Napriek námahe Svätý Otec na spiatočnej ceste zotrval medzi novinármi na palube
lietadla asi 50 minút a odpovedal na najrozličnejšie otázky o apoštolskej ceste i
o aktuálnych pálčivých témach, veľmi jednoduchým, priamym a spontánnym spôsobom. Bližšie
vysvetlil aj pozvanie do Vatikánu, ktoré adresoval dvom prezidentom Peresovi a Abbásovi.
Nemá ísť o politickú mediáciu, ale o moment modlitby za pokoj: „Veľa sa
modlím kPánovi, aby títodvajavodcovia a obe vládymali odvahupohnúť
savpred. Tojejedinácesta kpokoju.“
Počas tlačovej konferencie
na palube, ktorú moderoval páter Federico Lombardi SJ, mali možnosť položiť pápežovi
otázku viacerí novinári. Cristiana Caricato z talianskej TV 2000 sa opýtala na pápežove
gestá, ktoré upútali pozornosť sveta: Boli vopred naplánované, alebo prišli spontánne?
Išlo napr. dotyk rozdeľujúceho múra, pobozkanie Kameňa pomazania súčasne s patriarchom
Bartolomejom, bozk na ruky svedkom holokaustu a ďalšie. Pápež František odpovedal:
„Najautentickejšie gestásútie, ktorénie sú vopred pripravované, ale jednoducho prídu, nie?Uvažoval
som v tom zmysle, že niečo by samohlo urobiť,
aležiadne zo spomenutých gest nebolovopred plánované.
Niektoré, napr.pozvanieobochprezidentovk modlitbe, bolo pripravené vopred, bolototiž veľalogistických problémov, množstvo,
keďžesa muselo zohľadniťajúzemie,
miesto, kde sa to urobí, a to nie je jednoduché,
všakže? Na toto sa myslelo vopred pri jednom stretnutí,
ale nakoniecz toho vzišlo to,čo sa, dúfam,dobre vydarilo.“
Frank Rocca z katolíckej agentúry CNS z USA sa
v súvislosti s rozhodnými postojmi pápeža proti sexuálnemu zneužívaniu mladistvých
zo strany kléru opýtal, či sa rovnako prísne postupuje aj v prípade, že by išlo o
biskupa.
Pápež ubezpečil, že v tejto veci niet privilegovaného zaobchádzania
a znovu označil spomenuté delikty za zradu Pánovho tela, za svätokrádež a niečo podobné
ako sú napr. takzvané ‚čierne omše‘. Novinárov informoval, že zakrátko bude v Dome
sv. Marty sláviť svätú omšu za účasti niekoľkých osôb, ktoré boli obeťami zneužívania,
a potom s nimi bude mať aj osobitné stretnutie, spolu s kardinálom O'Malleym z príslušnej
komisie. „V tejto veci musíme pokračovať s nulovou toleranciou,“ uzavrel pápež František.
V
súvislosti s otázkou francúzskych žurnalistov smerujúcou k európskej politike a výsledkom
volieb Svätý Otec zopakoval svoje znepokojenie nad vysokou nezamestnanosťou, ktorá
vo viacerých krajinách poznačuje veľkú časť mladej generácie. Poukázal i na problém
skrytých foriem eutanázie.
K politike smerovala aj otázka redaktora brazílskeho
kanála „Globo“. Na otázku možného vrátenia Jeruzalema Palestíne Svätý Otec vysvetlil,
že z pohľadu Vatikánu, ktorý sa zameriava na náboženský aspekt, má byť Jeruzalem „mestom
pokoja troch náboženstiev, pričom konkrétne politické kroky sú záležitosťou samotných
krajín. Zo strany Cirkvi potvrdil presvedčenie, že je pri tom nevyhnutné postupovať
cestou dialógu, k čomu je potrebná odvaha: „Je k tomu potrebná odvaha a veľa
sa modlím kPánovi, aby títodvajavodcovia a obe vládymali odvahupohnúť
savpred. Tojejedinácesta kpokoju.“
Nemecký rozhlasový novinár
sa pýtal, či sa pri stretnutí s patriarchom Bartolomejom okrem podpísania spoločnej
deklarácie hovorilo aj o konkrétnych praktických krokoch. Svätý Otec zdôraznil dôležitosť
neobmedziť sa na dialóg iba na poli teologickom, ale uskutočňovať dialóg stretnutia:
„kráčať spolu, modliť sa spolu, pracovať spolu na toľkých veciach, ktoré je možné
robiť spoločne, vzájomne si pomáhať“. Ako konkrétne príklady uviedol vzájomné
poskytovanie kostolov na bohoslužbu či snahu o ujednotenie dátumu slávenia Veľkej
noci. „S patriarchom Bartolomejom spolu hovoríme ako bratia. Vo vzájomnej láske
hovoríme o ťažkostiach našich úradov. A jednou z vecí, ktorej sme sa dosť
venovali je otázka ekológie. On je ňou veľmi znepokojený, a ja
tiež, hovorili sme dosť veľa o spoločnej práci v tejto problematike.“
V
odpovedi na otázku japonského novinára o problémoch náboženskej slobody v Ázii, osobitne
v Severnej Kórei a Číne, pápež František hovoril okrem iného aj o svojom záujme o
ázijský kontinent, pričom povedal, že po augustovej ceste na Ázijské stretnutie mládeže
v Južnej Kórei a januárovej návšteve Srí Lanky bude nasledovať aj apoštolská cesta
na Filipíny, do oblastí postihnutých katastrofou cunami.
Novinár talianskej
agentúry ANSA sa zaujímal, či pápež František bude v budúcnosti nasledovať príklad
svojho predchodcu a vo chvíli, keď pocíti ubúdanie síl, odíde do dôchodku. „Urobím
to, čo mi Pán dá urobiť: budem sa modliť, hľadať Božiu vôľu. Ale
myslím si, že Benedikt XVI. nebude jediným prípadom. Nastala situácia, že nemal síl
a úprimne povedané, ako muž viery, veľmi ponížený, urobil rozhodnutie.
Nazdávam sa, že u neho ide o inštitúciu: pred 70 rokmi emeritní biskupi takmer neexistovali.
Čo sa stane s emeritnými pápežmi? Myslím si, že musíme na neho pozerať
ako na inštitúciu. On otvoril dvere, dvere emeritných pápežov. Budú aj ďalší, či nie?
To vie Boh. Ale tieto dvere sú otvorené. Ja som presvedčený, že biskup Ríma, pápež,
ktorý sa cíti, že jeho sily ubúdajú - pretože dnes sa dožívame dlhého veku -, by si
mal klásť rovnaké otázky, aké si položil pápež Benedikt.“
Svätý
Otec na otázku novinárov vysvetlil aj stav kauzy blahorečenia pápeža Pia XII., v ktorej
sa podľa jeho slov pre chýbajúci zázrak zatiaľ nemôže postupovať ďalej. Obšírnejšie
sa vyjadril aj k otázke prípravy synody o rodine a postupu reformy Rímskej kúrie.
-jk, jb-