Pri generálnej audiencii sa pápež František poďakoval za púť do Svätej zeme
Vatikán 28. mája - Ako je zvykom po návrate Svätého Otca z apoštolských ciest, hlavnou
témou dnešnej generálnej audiencie bola jeho práve skončená púť do Svätej zeme. Pápež
František sa poďakoval tým, ktorí sa na jeho apoštolskej ceste podieľali a v rámci
katechézy pozval veriacich k modlitbe za ďalšie pokračovanie na ceste kresťanov k
jednote a za pokrok v budovaní pokoja na Blízkom východe. Zo Slovenska boli dnes na
zaplnenom Námestí sv. Petra tri väčšie skupiny pútnikov: z Košíc, Prešova a z farnosti
Divín.
«Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo
uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni
boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.» Po zaznení týchto
Ježišových slov z Veľkňazskej modlitby vo viacerých jazykoch sa Svätý Otec prihovoril
prítomným:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Počas minulých dní, ako
viete, som si vykonal púť do Svätej zeme. Bol to veľký dar pre Cirkev a ďakujem zaň
Bohu. On ma viedol v tej požehnanej zemi, v požehnanej zemi, ktorá bola svedkom historickej
Ježišovej prítomnosti, a kde sa udiali kľúčové udalosti pre židovstvo, kresťanstvo
a islam. Znovu chcem vyjadriť svoje uznanie Jeho Blaženosti, patriarchovi Fouadovi
Twalovi, biskupom rôznych rítov, kňazom, a františkánom z Kustódie Svätej zeme. Títo
františkáni sú znamenití! Ich práca je vynikajúca, to všetko, čo robia! Moje vďačné
myšlienky smerujú aj k jordánskym, izraelským a palestínskym autoritám, ktoré ma prijali
s veľkou úctivosťou, a povedal by som tiež s priateľskosťou, ako aj ku všetkým tým,
ktorí spolupracovali na uskutočnení tejto návštevy.
1. Prvoradým cieľom tejto
púte bolo pripomenutie si päťdesiateho výročia historického stretnutia pápeža Pavla
VI. a patriarchu Atenagora. Bolo to po prvý raz, keď Petrov nástupca zavítal do Svätej
zeme. Pavol VI. týmto spôsobom počas Druhého vatikánskeho koncilu položil začiatok
mimotalianskych apoštolských ciest pápežov súčasnej epochy. Toto prorocké gesto rímskeho
biskupa a konštantínopolského patriarchu položilo míľnik na bolestnej, ale sľubnej
ceste jednoty všetkých kresťanov, na ktorej sa odvtedy urobili význačné kroky. Z toho
dôvodu moje stretnutie s Jeho Svätosťou patriarchom Bartolomejom, milovaným bratom
v Kristovi, predstavovalo vrcholný moment návštevy. Spoločne sme sa modlili pri Ježišovom
hrobe a boli tam s nami jeruzalemský grécko-pravoslávny patriarcha Teofilos III. a
arménsky apoštolský patriarcha Nourhan, ako aj arcibiskupi a biskupi z rôznych cirkví
a spoločenstiev, občianski predstavitelia a početní veriaci.
Na tom mieste,
kde zaznela zvesť o zmŕtvychvstaní, sme si uvedomili všetku horkosť a bolesť z rozdelení,
ktoré ešte jestvujú medzi Kristovými učeníkmi, a toto naozaj veľmi bolí a dolieha
na srdce. Ešte sme rozdelení. Na tom mieste, práve tam, kde zaznela zvesť o zmŕtvychvstaní,
tam, kde nám Ježiš dáva život, sme ešte trocha rozdelení, avšak najmä pri tom slávení
preniknutom bratskou vzájomnosťou, úctou a láskou, sme mocne vnímali hlas zmŕtvychvstalého
Dobrého pastiera, ktorý chce vytvoriť zo všetkých svojich oviec jediné stádo. Cítili
sme túžbu uzdraviť doposiaľ otvorené rany a húževnato napredovať na ceste k plnému
spoločenstvu. Ešte raz, podobne ako predošlí pápeži, žiadam o odpustenie za to, čím
sme dopomohli k tomuto rozdeleniu a prosím Ducha Svätého, aby nám pomohol zaceliť
rany, ktoré sme spôsobili ostatným bratom. Všetci sme bratia v Kristovi, a s patriarchom
Bartolomejom sme priatelia, bratia, a zdieľame spoločné želanie kráčať spolu, robiť
všetko to, čo už teraz môžeme: modliť sa spolu, pracovať spolu pre Božie stádo, usilovať
sa o pokoj, ochraňovať stvorenie, a mnohé iné veci, ktoré máme spoločné. Musíme napredovať
ako bratia.
2. Ďalším cieľom tejto púte bolo povzbudiť v tejto oblasti cestu
k mieru, ktorý je zároveň Božím darom i ovocím ľudského úsilia. Urobil som tak v
Jordánsku, v Palestíne a v Izraeli. A robil som to zakaždým ako pútnik, v mene Boha
a človeka, s veľkým súcitom v srdci voči deťom tej zeme, ktoré už pridlho žijú vo
vojne a majú právo na to, aby konečne zakúsili dni pokoja! Preto som pobádal veriacich
kresťanov, aby sa nechali «pomazať» so srdcom otvoreným a poddajným voči Duchu Svätému,
aby tak boli vždy viac schopní prejavov pokory, bratstva a zmierenia. Pokora, bratstvo,
zmierenie. Duch Svätý umožňuje zaujať tieto postoje v každodennom živote voči ľuďom
rozličných kultúr a náboženstiev, aby sa tak stali dômyselnými tvorcami pokoja. Pokoj
sa tvorí s dômyslom. Nemáme továrne na pokoj, to nie. Vytvára sa každodenne, s dômyslom
a aj s otvoreným srdcom, aby tento Boží dar zostúpil. Preto som povzbudzoval kresťanských
veriacich, aby sa nechali «pomazať».
V Jordánsku som poďakoval autoritám a
ľudu za ich nasadenie pri prijímaní početných utečencov pochádzajúcich z vojnových
území, za ich humanitárne úsilie, ktoré si zasluhuje a vyžaduje trvalú podporu od
medzinárodného spoločenstva. Zapôsobila na mňa veľkodušnosť jordánskeho ľudu pri prijímaní
utečencov, mnohých, ktorí sa uchyľujú pred vojnou na toto územie. Nech Pán požehnáva
tento pohostinný ľud, nech ho hojne požehná. A našou úlohou je modliť sa, aby Pán
žehnal tejto pohostinnosti, a žiadať všetky medzinárodné inštitúcie, aby pomáhali
tomuto ľudu v diele pohostinnosti, ktoré vykonáva.
Počas púte som i na iných
miestach povzbudzoval príslušné autority, aby vyvinuli úsilie pre zmiernenie napätí
v blízkovýchodnej oblasti, najmä v sužovanej Sýrii, ako aj pokračovali v hľadaní spravodlivého
riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu. Z tohto dôvodu som pozval izraelského
a palestínskeho prezidenta, ktorí sú obaja mužmi pokoja, tvorcami pokoja, aby prišli
do Vatikánu modliť sa spolu so mnou za pokoj. A prosím, žiadam vás o to, aby ste nás
nenechali samých. Modlite sa, veľa sa modlite, aby nám Pán daroval pokoj, aby zasial
pokoj v tej požehnanej zemi! Počítam s vašimi modlitbami. Silno sa modlite v tomto
čase, veľmi proste, aby zavládol pokoj.
3. Táto púť vo Svätej zemi bola rovnako
príležitosťou upevniť vo viere kresťanské komunity, ktoré veľmi trpia, a vyjadriť
poďakovanie celej Cirkvi za prítomnosť kresťanov v tejto oblasti a na celom Blízkom
východe. Títo naši bratia sú odvážnymi svedkami nádeje a lásky, sú v tej zemi «soľou
a svetlom». Svojím životom viery, modlitbou a významnou výchovnou a charitatívnou
činnosťou sa zasadzujú v prospech zmierenia a odpustenia, prispievajúc tak k všeobecnému
dobru spoločnosti.
Touto púťou, ktorá bola vskutku Pánovou milosťou, som chcel
priniesť slovo nádeje, a zároveň som ním bol aj sám obdarovaný! Dostalo sa mi ho od
bratov a sestier, ktorí «dúfajú proti každej nádeji» (porov. Rim 4,18), napriek toľkým
utrpeniam v podobe úteku z vlasti z dôvodu konfliktu, či v rozličných častiach sveta
vo forme diskriminácie a znevažovania kvôli ich viere v Krista. Stojme naďalej pri
nich! Modlime sa za nich a za mier vo Svätej zemi a na celom Blízkom východe. Modlitba
celej Cirkvi nech súčasne podopiera i cestu k plnej jednote kresťanov, aby svet uveril
v Božiu lásku, ktorá v Ježišovi Kristovi prišla prebývať uprostred nás. Teraz vás
všetkých pozývam, aby sme sa spoločne pomodlili k Panne Márii, Kráľovnej pokoja, Kráľovnej
jednoty medzi kresťanmi, k «Mame» všetkých kresťanov. Nech nám daruje pokoj, celému
svetu, a nech nás sprevádza na tejto ceste jednoty.“
(Preklad: Agnes Jenčíková
CJ)
Svätý Otec sa spolu so zhromaždením pomodlil Zdravas´, Mária.
Ako zvyčajne, nasledovali pozdravy jednotlivým jazykovým skupinám, spoločná spievaná
modlitba Otče náš a apoštolské požehnanie.
Pápež František sa dnes ráno stretol
s premiérom Bulharska Plamenom Orešarským. Ešte pred generálnou audienciu prijal aj
Mons. Francesca Folla, stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri UNESCO. -jb-