Stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami v kostole Getsemani

Vatikán/Jeruzalem 26. mája - Popoludní v závere súkromnej návštevy u ekumenického patriarchu Konštantínopolu v priľahlých priestoroch pravoslávneho kostola na Olivovej hore, pápež a patriarcha spoločne požehnali prítomných veriacich. Medzi pozvanými boli podobne ako pri včerajšej ekumenickej modlitbe v Bazilike Svätého hrobu, prítomní aj predstavitelia Grécko-pravoslávnej cirkvi a Arménskej apoštolskej cirkvi i predstavitelia františkánskej kustódie. V neďalekom, asi 500m vzdialenom kostole Getsemani, zverenom kustódii, sa o 16.15 aplauzom na privítanie Svätého Otca začalo stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi, rehoľnými sestrami a seminaristami. Po príchode k oltáru pápež František pobozkal kameň, na ktorom sa podľa tradície Ježiš potil krvou, a zotrval chvíľu v tichej modlitbe.

Latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal v uvítacom príhovore okrem iného povedal: „Sme radi, že po stopách Ježiša sme tu, aby sme sa spolu modlili.“ Prítomnosť asi 100 rôznych kongregácií na svätých miestach Jeruzalema označil za „silu a bohatstvo“ miestnej cirkvi.

Svätý Otec si pred začiatkom bohoslužby slova položil na plecia štólu pápeža Pavla VI. spred 50 rokov, s vyobrazením apoštolov Petra a Ondreja. Po prežehnaní a úvodnej modlitbe nasledovalo čítanie Lk 22,39-46. Diakon v taliančine čítal úryvok o Ježišovej modlitbe v Getsemanskej záhrade. Uprostred čítania pobozkal kameň, posvätné miesto, na ktoré sa čítanie vzťahovalo, a pokračoval v čítaní úryvku evanjelia.

Nasledovala meditácia Svätého Otca, v ktorej prítomným okrem iného povedal: „Vy, drahí bratia a sestry, ste povolaní nasledovať Pána s radosťou v tejto požehnanej krajine! Je to dar a zodpovednosť. Vaša prítomnosť tu je veľmi dôležitá. Celá Cirkev je vám vďačná a podporuje vás modlitbou.“

Po speve modlitby Otče náš v arabčine Svätý Otec udelil asi štyrom stovkám prítomných kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier a seminaristov požehnanie. Za spevu Christus vincit Svätý Otec cez sakristiu kostola prešiel do záhrady, kde zasadil olivovník v blízkosti toho, ktorý tam posadil pred 50 rokmi pápež Pavol VI. Na tomto mieste sa nachádza aj osem starých stromov, ktoré si pamätajú Ježišovo utrpenie. Vzápätí sa odobral do Večeradla, kde ho čkalo slávenie svätej omše s ordinármi Svätej zeme a pápežským sprievodom. -jk-


Meditácia Svätého Otca v Getsemani

«Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním» (Lk 22,39)

Keď nadíde hodina označená Bohom pre záchranu ľudstva z otroctva hriechu, Ježiš odchádza sem, do Getsemanskej záhrady, na úpätí Olivovej hory. Zhromažďujeme sa na tomto svätom mieste, posvätenom modlitbou Ježiša, jeho úzkosťou, jeho krvavým potom. Posvätenom predovšetkým jeho «áno» vôli Otcovej lásky. Máme takmer obavu priblížiť sa pocitom, ktoré Ježiš zakúsil v tejto hodine. Vstupujeme po špičkách do tohto vnútorného priestoru, kde sa rozhodlo o dráme sveta.

V tejto hodine Ježiš cítil nevyhnutnosť modliť sa a mať blízko seba svojich učeníkov, svojich priateľov, ktorí ho nasledovali a bližšie zdieľali jeho poslanie. Ale tu, v Getsemanskej záhrade, sa nasledovanie stáva ťažkým a neistým. Prevažujú tu pochybnosti, únava a zdesenie. V postupujúcom približovaní sa Ježišovho umučenia učeníci zaujímajú rôzne postoje voči Majstrovi: postoj blízkosti, vzdialenia sa, pochybnosti.

Bude osožné pre nás pre všetkých, biskupov, kňazov, zasvätené osoby, seminaristov, opýtať sa na tomto mieste: ‚Kto som ja pred mojím Pánom, ktorý trpí?‘

Som jedným z tých, ktorí sú pozvaní Ježišom aby s ním bdeli, zaspia a namiesto toho, aby sa modlili, sa snažia uniknúť zatvárajúc oči pred realitou?

Alebo spoznávam sám seba v tých, ktorí utiekli zo strachu, opustili Majstra v najtragickejšej hodine jeho pozemského života?

Možno je vo mne dvojtvárnosť, falošnosť toho, ktorý ho predal za tridsať strieborných, ktorý bol nazývaný priateľom, a napriek tomu zradil Ježiša?

Spoznávam sám seba v tých, ktorí boli slabí a ktorí ho zapreli ako Peter? Tesne pred tým sľúbil Ježišovi, že ho bude nasledovať až po smrť (porov. Lk 22,33), potom, keď bol zahnaný do kúta, prepadol strachu a prisahá, že ho nepozná.

Podobám sa tým, ktorí si už zariaďovali svoj život bez neho, ako dvaja učeníci z Emauz, nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť slovám prorokov (porov. Lk 24,25)?

Alebo, vďaka Bohu, som medzi tými, ktorí boli verní až do konca, ako Panna Mária a apoštol Ján? Keď sa na Golgote všetko zmení na tmu a každá nádej sa zdá vyhasnutá, len láska je silnejšia ako smrť. Láska Matky a milovaného učeníka ich povzbudzuje, aby zostali pri úpätí kríža, aby až do dna zdieľali Ježišovu bolesť.

Spoznávam sám seba v tých, ktorí napodobnili svojho Majstra až po mučeníctvo, svedčiac, že on bol pre nich všetkým, jedinečnou silou ich poslania a konečným horizontom ich života?

Ježišovo priateľstvo v našich vzťahoch, jeho vernosť a milosrdenstvo sú neoceniteľným darom, ktorý nás povzbudzuje naďalej ho nasledovať s dôverou, napriek našim pádom, našim chybám, a aj našim zradám.

Ale táto Pánova dobrota nás neoslobodzuje od bdelosti zoči-voči pokušiteľovi, hriechu, zlu a zrade, ktoré môžu napádať aj život kňazský a rehoľný. My všetci sme vystavení hriechu, zlu, zrade. Buďme si vedomí nepomeru medzi veľkosťou Ježišovho povolania a našej malosti, medzi vznešenosťou poslania a našou ľudskou krehkosťou. Ale Pán vo svojej veľkej dobrote a vo svojom nekonečnom milosrdenstve nás stále vedie za ruku, aby sme sa neutopili v mori zdesenia. On je nám vždy nablízku, nikdy nás nenechá samých. Takže nenechajme sa premôcť strachom a malomyseľnosťou, ale s odvahou a dôverou napredujme v našej ceste a našom poslaní.

Vy, drahí bratia a sestry, ste povolaní nasledovať Pána s radosťou v tejto požehnanej krajine! Je to dar, a tiež zodpovednosť. Vaša prítomnosť tu je veľmi dôležitá. Celá Cirkev je vám vďačná a podporuje vás modlitbou. Z tohto svätého miesta by som tiež rád vrúcne pozdravil všetkých kresťanov Jeruzalema. Chcel by som ich uistiť, že na nich s láskou myslím a modlím sa za nich, pretože dobre poznám ich ťažkosti života v tomto meste. Povzbudzujem ich, aby boli odvážnymi svedkami Pánovho utrpenia, ale aj jeho vzkriesenia, s radosťou a nádejou.

Napodobňujme Pannu Máriu a sv. Jána, a buďme blízko mnohých krížov, kde je Ježiš znovu ukrižovaný. Toto je cesta, na ktorú nás pozýva náš Vykupiteľ, aby sme ho nasledovali. Niet inej. Je to táto.

«Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník» (Jn 12,26).


(Preklad: Jaroslava Kochjarová CJ)