Stretnutie Svätého Otca v Betleheme s predstaviteľmi Palestíny

Vatikán/Svätá zem 25. mája - Druhý deň cesty pápeža Františka do Svätej zeme sa začal o 7.30 miestneho času rozlúčkou v dome apoštolskej nunciatúry v Ammáne a odchodom na medzinárodné letisko Qeen Alia. Dnešný deň, 25. máj, je v Jordánsku štátnym sviatkom nezávislosti Hášimovského kráľovstva. Po krátkej rozlúčkovej ceremónii v Kráľovskom pavilóne letiska sa pápežská delegácia vydala troma helikoptérami na cestu do Palestíny.

Po približne 50-minútovom lete Svätý Otec pristál v Betleheme, kde ho privítal vysoký štátny reprezentant Palestíny. Na letisku boli prítomní Mons. Giuseppe Lazzarotto ako apoštolský delegát v Jeruzaleme a Palestíne, latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal, kustód Svätej zeme páter Pierbattista Pizzaballa a ďalší cirkevní predstavitelia. Následne sa Svätý Otec presunul do prezidentského paláca v Betleheme, kde ho pred vchodom očakával prezident Palestíny Mahmúd Abbás s poctami pred čestnou vojenskou jednotkou na najvyššej úrovni návštevy hlavy štátu. Po odznení štátnych hymien nasledovalo zdvorilostné stretnutie s prezidentom, na konci ktorého si vzájomne vymenili dary. Svätý Otec sa krátko stretol aj s reprezentantmi palestínskych kresťanských komunít zo Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy. Potom už nasledoval uvítací ceremoniál v prezidentskom paláci za účasti najvyšších predstaviteľov Palestíny a členov diplomatického zboru.

Prezident Mahmúd Abbás v privítacej reči vyjadril Svätému Otcovi uznanie za jeho pozornosť voči palestínskemu ľudu. „Palestína a Vatikán majú vzťah priateľstva“, povedal a ďalej spolu s vyjadrením túžby po trvalom pokoji poukázal na negatívne skutočnosti, ktorým čelí palestínsky ľud v súvislosti s konfliktom s Izraelom. Medzi iným spomenul aj Palestínčanov väznených v Izraeli, z ktorých mnohí v týchto dňoch držia hladový protest. Ďalej povedal:

„Východná Palestína od roku 1967 žije a stretáva sa so systematickými ťažkosťami. Pozývame izraelské autority, aby ponechali Jeruzalem ako „otvorené mesto“. Pripomíname Váš vplyv na medzinárodné spoločenstvo. Nech náš ľud dosiahne svoju úplnú nezávislosť a Jeruzalem ako hlavné mesto!

Vaša Svätosť, videli ste múr nenávisti, ktorý postavil Izrael. Dnes viac než kedykoľvek potrebujeme mosty, pokojnú spoločnosť. Túžime žiť v slobode, suverenite našej zeme, vzdialení od nenávisti. Podstúpili sme toľké obety, prijali sme hranice z roku 1967. Zasadzujeme sa za návrh Arabskej ligy pre mier, po stiahnutí sa Izraela z okupovaných území.

Vyzývame k pokoju a vzájomnému rešpektu. Bezpečnosť a stabilita je dobrom pre národy. Mier sa dosahuje cestou argumentácie a svedomia, pozornosťou voči druhým, ponechajúc bokom nespravodlivosť, úprimnosťou úmyslov pre stabilný a trvalý mier.“

Po palestínskom prezidentovi Svätý Otec predniesol príhovor, ktorý nasleduje v plnom znení.


Príhovor Svätého Otca na stretnutí so štátnymi predstaviteľmi Palestíny

Pán prezident, drahí priatelia,

ďakujem pánovi prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi za jeho privítanie a srdečne pozdravujem predstaviteľov vlády a celý palestínsky ľud. Som vďačný Pánovi za to, že som tu dnes s vami na mieste, kde sa narodil Ježiš, Knieža pokoja, a ďakujem vám za vaše vrúcne prijatie.

Blízky východ už desiatky rokov prežíva dramatické následky predlžovania sa konfliktu, ktorý spôsobil toľko ťažko zahojiteľných rán a aj keď našťastie nezúri násilie, neistota situácie a nepochopenie medzi zainteresovanými stranami spôsobujú nedostatok bezpečia, popieranie práv, izoláciu a hromadné vysťahovanie sa celých spoločenstiev, rozdelenia, nedostatok a utrpenie každého druhu.

Aby som prejavil svoju blízkosť tým, ktorí najviac trpia následkami tohto konfliktu, chcel by som z hĺbky srdca povedať, že je načase skoncovať s touto situáciou, ktorá sa stáva vždy viac neprijateľnou, a to pre dobro všetkých. Nech sa teda zdvojnásobia úsilia a iniciatívy zamerané na vytvorenie podmienok stabilného mieru, založeného na spravodlivosti, uznaní práv všetkých a na vzájomnej bezpečnosti. Je načase, aby všetci našli v sebe odvahu k veľkorysosti a tvorivosti v službe dobru, odvahu k pokoju, ktorý sa zakladá na všestrannom uznaní práva dvoch štátov jestvovať a tešiť sa mieru a istote v rámci medzinárodne uznávaných hraníc.

Úprimne dúfam, že za týmto účelom sa zo strany všetkých vylúčia iniciatívy a činy, ktoré protirečia prejavenej vôli dospieť k ozajstnej dohode a neustane sa v rozhodnom a dôslednom dosahovaní mieru. Pokoj so sebou prináša nespočetné dobrodenia pre ľud tejto oblasti a pre celý svet. Je teda potrebné rozhodne vykročiť smerom k nemu, aj keď sa každý kvôli tomu niečoho zriekne.

Želám palestínskemu a izraelskému národu a príslušným autoritám, aby podnikli tento šťastný exodus smerom k pokoju s tou odvahou a odhodlanosťou, aké si vyžaduje každý exodus. Pokoj v bezpečí a vzájomná dôvera sa stanú stabilným referenčným rámcom, ako sa postaviť k ďalším problémom a vyriešiť ich, a ponúknuť tak príležitosť pre vyrovnaný rozvoj, ktorý by sa mohol stať vzorom pre iné oblasti krízy.

Rád spomeniem aktívnu kresťanskú komunitu, ktorá ponúka svoj významný prínos pre všeobecné dobro spoločnosti a má účasť na radostiach a utrpeniach celého ľudu. Kresťania sú odhodlaní pokračovať v plnení tejto svojej úlohy ako plnoprávni občania, spolu s ostatnými spoluobčanmi, ktorých považujú za bratov.

Pán prezident, ste známy ako muž pokoja a tvorca pokoja. Nedávne stretnutie s Vami vo Vatikáne, a moja dnešná prítomnosť v Palestíne potvrdzujú dobré vzťahy jestvujúce medzi Svätou stolicou a Štátom Palestína, ktorým prajem, aby mohli ďalej narastať pre dobro všetkých. V tomto ohľade vyjadrujem svoje uznanie snahe vypracovať Dohodu medzi zainteresovanými stranami, týkajúcu sa rozličných aspektov života katolíckej komunity v krajine, s osobitnou pozornosťou venovanou náboženskej slobode. Rešpektovanie tohto základného ľudského práva je v skutočnosti jednou z neodškriepiteľných požiadaviek mieru, bratstva a súladu; hovorí svetu, že je náležité a možné nachádzať dobrú zhodu medzi odlišnými kultúrami a náboženstvami; svedčí o tom, že veci, ktoré máme spoločné, sú také početné a dôležité, že je možné nájsť cestu pokojného, usporiadaného a mierového spolužitia, v prijímaní rozdielností a v radosti z toho, že sme bratia, pretože sme deti jediného Boha.

Pán prezident, drahí priatelia zídení tu v Betleheme, nech vás všemohúci Boh žehná, nech vás chráni a udelí vám múdrosť a silu, potrebné k napredovaniu na odvážnej ceste pokoja, aby sa tak meče premenili na pluhy a aby táto Zem mohla opäť prekvitať v blahobyte a svornosti. Salam!

(Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ)


Po skončení stretnutia sa Svätý Otec otvoreným džípom presunul z Prezidentského paláca na Námestie Jasličiek v Betleheme, kde ho už čakali tisícky ľudí. Počas cesty sa zastavil pri múre, oddeľujúcom Betlehem od Izraelema. Zostúpil z džípu, priblížil sa k múru a niekoľko minút tam zotrval v tichej modlitbe. Na záver modlitby sa čelom dotkol múru.

Z megafónu v angličtine zaznievala dlhá výzva Svätému Otcovi k modlitbe za pokoj pre Palestínu: „Modli sa za nás! Chceme mier! Urob všetko, čo môžeš, aby naše deti viac neumierali, aby žili v mieri...!“ Po príchode na Námestie jasličiek Svätého Otca krátko pozdravil primátor mesta Betlehem, pričom mu daroval chlieb v tvare panorámy mesta, ktorého názov v preklade znamená „dom chleba“. -zk, jb-